......tonu, alebo ešte oveľa viac.
Píšu ich nielen renomovaní novinári, sociológovia, politológovia, profesori, ale aj množstvo čudákov, dokonca väčších ako som ja. Keďže moje vzdelanie má k sociológii a politológii tak ďaleko, ako k raketovému inžinierstvu, bude aj tento článok takým laickým rozprávaním a to hlavne pre tých, ktorí keďže už strácajú nádej na zmenu a v záujme ochrany svojho zdravia sa chystajú prejsť na stranu politických ignorantov, sa stále častejšie zaklínajú formulkou „Kašlem na politiku, ja aj tak nič nezmením“. Túto lacnú ospravedlnenku svojej pohodlnosti som počul naposledy dnes vo fitku. A predtým asi miliónkrát.
O lžiach Roberta Fica, Petra Pellegríniho, Tomáša Tarabu a predtým Vladimíra Mečiara sa dočítate absolútne všade, od ženských časopisov, po bulvár, až po tie najodbornejšie state. Ale prečo sa do pekla tým lžiam tak darí ? Aj na túto otázku majú vedátori, ktorí sú viac povolaní ako ja riešiť túto úlohu niekoľko odpovedí. Ale napriek tomu, že ich mozog oplýva schopnosťou presne popísať každú molekulu v ich blízkosti, ich múdrosť nevyprodukovala odpoveď na otázku, ako sa týmto lžiam ubrániť, resp. ako rozoznať lož od pravdy. Keďže sa pokúsim odpovedať aj na túto otázku, uvedomujem si, že celé to môžem aj pokašľať a tento článok môže skončiť s najhorším výsledkom na planéte Zem.
Základ zostáva vždy rovnaký – začal to už Vladimír Mečiar s lžou o atentáte na jeho osobu, s tým, že musel odohnať maďarské vojská, ktoré sa zhromažďovali na našej južnej hranici, pričom obrazotvornosť našich babičiek v pletených čiapkach aplaudujúcich v hale na Pasienkoch mrzkým sexistickým vtipom na adresu Václava Havla a jeho manželky ,vyprodukovala výjav Vladimíra Mečiara ako potomka, ktorý vzišiel zo vzťahu Jánošíka a Svätopluka, čo mu pomohlo vyhrať štyrikrát voľby a rozkradnúť polovicu republiky. Fica tiež nenapadlo nič trefnejšie, ako tie najprimitívnejšie lži – za atentátom na neho je politická opozícia, táto lož spôsobila veľké pozdvihnutie medzi menšinou jeho fans postihnutých endemickým kretenizmom, príprava štátneho prevratu, prirodzene tiež opozíciou, škoda energie na vymenovanie všetkých bullschitov, ktoré s dychtivo rozžiarenými a prepitými očkami vypotil. Výsledok ? Taktiež štyrikrát vyhraté parlamentné voľby a rozkradnutá druhá polovica republiky.
Dôvody prečo sme uverili týmto lžiam, ktoré sú na úrovni kecov, ako keď si idete kúpiť prvú šprcku, alebo všadeprítomnej hrozbe udusenia kyslíkom od ministra športu a cestovného ruchu, ktorému sa za posledné mesiace zmrskli o dve čísla všetky obleky, sú tiež známe – naša plebejská nátura, objednávka na autoritársku politiku v regiónoch nemenná už po stáročia, ale aj to, že nielen autoritárske pokušenie, ale aj pokušenie fašizmu, boľševizmu je stálou súčasťou našej povahy.
Pre tých, ktorí si namiesto čítania tohto článku nenašli na internete nejakú dobrú pornostránku mám v odpovedi na tretiu otázku – ako rozlíšiť lož od pravdy jedno bolestivé zistenie – maslo na hlave máme ako my voliči, tak nešikovnosť pravdu hovoriacich politikov. Ja si totiž nemyslím, že schopnosť osloviť voliča je veda rovnako ťažká, ako teória superstrún. V politike je realita, teda obsah balíka, ktorý politik voličovi doručuje, pre voliča menej dôležitá ako vyvolaná interpretácia, pretože volič sa rozhoduje emóciami a až potom hľadá argumenty podporujúce toto rozhodnutie. Nasledujúca domnienka nie je podporená nepriestrelnými výskumami, ale podľa mňa volebné programy číta tak 10% voličov. Tých, ktorých predchádzajúca veta vydesila na smrť, aby nedošlo k omylu, nikdy by som si nedovolil nahovárať politikov PS, SAS, KDH, či Demokratov, aby klesli na úroveň ficovsko-primítívneho populizmu. Ale aby dosiahli vôbec to, že volič bude konfrontovaný s ich nepochybujem kvalitnou ponukou, teda kvalitným programom , musí byť v prvom kole atraktívny obal, teda spôsob akým je tovar ponúkaný. V prvom rade musí zaujať forma, akou je tovar ponúkaný, nie že nie. No a schopnosťou zaujať voliča sa práve opoziční politici zatiaľ nepýšia. Šokujúci titulok predáva článok, kvalitná a hlavne uveriteľná prezentácia predáva kvalitný program. V politike neplatí, že aj cesta môže byť cieľ, krajinu spravuje ten, kto vyhrá voľby. Spravidla. Ak sa tisíc ľudí zaparkuje do radu na spoločné selfie s politikom, koľko z nich je v tom rade preto, lebo súhlasí s program politickej strany ?
A čo my voliči ? V prvom rade sa musíme rozlúčiť s ilúziou, že ak gangster vystupuje ako moralista, záchranca, jeho osobný život je rúhavým výsmechom skutočnej morálke, ak tento boľševik klonovaný fašizmom dokáže presvedčivo klamať, že je predurčený na to, aby spravoval krajinu. Lož, akákoľvek presvedčivá zostane lžou navždy a nikdy sa nestane dogmu vytesanou do kameňa.
PS 1: Musím sklamať tých, ktorí tento článok pochopili ako kritiku opozičných politikov, že musia stále vymýšľať nejaké prevratné a objavné myšlienky, aby sa o nich stále písalo a hovorilo. Naozaj nechcem aby vyzerali ako agresívni Fico, Danko, Huliak, Taraba, Šutaj Eštok…., alebo ako bezduchý model z Men´s Health. Pellegríni. Ale mnohokrát ústretový, úprimný a hlavne prirodzený úsmev zaberie, hlavne na vidieku viac, ako najnovšie výskumy z amerických laboratórií., že nás budú operovať roboti, ako najnovšie nanotechnológie. Keby so sceľovanín pozemkov ste nám vedeli pomôcť
PS 2: Som veľmi zvedavý, ako dopadne moja premiérová účasť na večierku kritikov opozičných politikov, ukrutne sa mi do toho nechcelo. Možno sa však nakoniec z toho vykľuje najlepšia párty, ako to už býva, ak sa vám do niečoho nechce.
