.....pretože keby som sa pozrel do občianskeho preukazu, zistil by som, že nám novembrákom 89 sa rýchlo blíži dátum exspirácie, máme viac vlasov v ušiach a v nose, ako na hlave, že keď vykročíme do schodov, naše múdre hodinky začnú automaticky vytáčať číslo na pohotovosť a na maturitnom večierku našich dcér lietajú gombíky z nášho svadobného saka rýchlejšie, ako sprostosti z úst ministerky zdravotníctva, keď vysvetľuje, prečo ňou vymenovaný riaditeľ nemocnice v Trenčíne zlikvidoval fungujúce kardiocentrum.
Viem, že niektorí už prísť nemôžu, pretože ich v predtermíne prijal Boh a niektorí vymenili svoje svedomie za stranícke knižky Smeru I, Smeru II, či SNS, pretože nechceli čakať donekonečna na obdobie hojnosti a spoliehať sa na to, že sa niekedy objaví jackspot Športky v ich vrecku. V týchto troch klanoch našli oveľa väčšie krásy ako v poctivej práci a medzi nás už určite nepatria.
Že nie sme nikomu nič dlžní ? Sme, niečo sme začali a nedokončili. Tak ako sa naši starí rodičia po druhej svetovej vojne nevysporiadali s fašizmom a preto – Uhrík, Taraba, Kotleba, či Mazurek, my sme sa po víťazstve Nežnej revolúcie nevysporiadali s komunizmom a preto – Fico, Šutaj Eštok, Blaha, či Pellegríni. Prečo ale Danko, Kuffovia, Huliak, Šimkovičová, či Machala ? Preto, lebo sa občas stáva, že komunisti a fašisti potrebujú do počtu i osoby, ktorých intelektuálna kvalita nie práve oslnivá a počet mozgových buniek potrebných k premýšľaniu je zanedbateľný.
Že keby sme sa zišli my, ktorí sme boli študentami vysokých škôl v novembri 89 , vyzeralo by to ako v rehabilitačnom centre pre vojnových veteránov a že už je aj tak všetko stratené ? To je hrubé nepochopenie myšlienky, ktorú sa vám zrejme kostrbato snažím povedať.
Niečo vám pripomeniem. V novembri 89 sme sa niektorí rozhodli, že budeme chodiť v pracovné dni po 14.00 hod. ( po rannej šichte ) agitovať pred vtedajšiu Bučinu, š.p. a vysvetľovať robotníkom, prečo vlastne štrajkujeme. Prvý pokus dopadol pohromou – tých pár, ktorí sa vôbec boli ochotní s nami rozprávať a ktorých počet by sa dal vyjadriť počtom prstov na ruke zaslúžilého stolára nám vynadali, že si nevážime, toho čo máme, že sa máme učiť a nie štrajkovať a padlo aj slovo darmožráči. My sme napriek tomu prišli aj na druhý deň a na každý ďalší. Vysvetľovali sme im, že netúžime po ničom inom, ako žiť v demokracii, že túžime po slobode a že v socializme sme chorí ľudia v chorom svete všetci, bez rozdielu. Po týždni drvivá väčšina z nich nielenže bola ochotná nás počúvať, ale pochopili že večer by mohli vymeniť trasu z vlastnej obývačky ku chladničke, za trasu z domu na naše protesty. Pohľad na niektoré zapálené tváre týchto robotníkov na večernej demonštrácii , ktorí ešte pred týždňom tvrdili, že naše ublížené kecy o živote bez slobody v socializme z duše nenávidia, bol nielen našou najkrajšou odmenou, ale znamenal aj začiatok konca komunistickej hordy.
Ak mám teraz vypustiť nejaké to múdro pre všetkých, ktorí sa zhrozili, že ich chcem nahnať do Zvolena pred Bučinu, teraz a.s., tak nechcem. Celý predchádzajúci text sa dá zmrsknúť v doporučenie, aby sme nepodceňovali voličov oboch Smerov , SNS a Republiky, je potrebné vytvoriť tisíce takých miest, ako bolo v roku 89 parkovisko pred Bučinou a trpezlivo, ak to bude potrebné tisíc krát im vysvetľovať, že zlovôľa, mafiánske praktiky, totálna deštrukcia demokracie Ficom a spol. sa týka nielen voličov PS, SAS, KDH, ale úplne všetkých, teda aj ich. Že v totalite, či v policajnom štáte nebudeme žiť len my „Novembráci“, ale všetky deti všetkých rodičov. Že Fica a spol. oveľa viac ako to, že z Bratislavy do Košíc chodíme po diaľnici cez Maďarsko, že v našich nemoderných nemocniciach zomierajú ľudia, ktorí by v susednom Česku neboli chodiacimi parte, že na Slovensku sa stávajú už šesťdesiatnici nepoužiteľnými kmeťmi na prahu smrti vďaka rozkradnutému zdravotníctvu, zaujíma oslobodenie kriminálnika Kováčika, či nízke tresty pre ostatných zločincov.
V novembri 89 mali komunisti všetko a dali sme to. Dnes, napriek tomu, že boľševicko-fašistická horda ešte nemá všetko to bude ešte ťažšie preto, lebo mnoho z nás chcelo milióny peňazí a žiaru reflektorov a bežalo sa pokloniť horde. Mnoho bitiek ešte prehráme, Šutaj Eštok sa vyjadril, že ak čurillovcom skončí ochrana, skončia na polícii nadobro. Nepochybujem. Mnohí z nás stratia zamestnanie, niektorí dostanú bieloruské uznesenie o vznesení obvinenia, ale týmto sa nám vyhrážali aj komunisti v roku 89. Každý z nás má svoje pozitívne stránky, ale aj tie negatívne. Každý konáme príkladné činy, ale aj tie menej príkladné a musíme byť pripravení, že tie druhé budú dokonale využité na našu neutralizáciu.
Viete prečo si myslím, že to nakoniec dáme ? Jednak preto, lebo ak si každý vytvorí svoje parkovisko pred „Bučinou“, presvedčíme dostatočný počet ľudí, že v slobodnej ekonomike sa budú mať lepšie, pretože táto vyprodukuje viac ekonomických benefitov ako Ficova totalita a na svoje pupky sú Slováci obzvlášť citliví a ešte preto, lebo zlo je vo svojej podstate zbabelé. Vrátim sa ešte na chvíľu o 35. rokov späť do Zvolena. Na počiatku demonštrácií sa nám niektorí súdruhovia docenti a profesori vyhrážali, že ak sa budeme zúčastňovať demonštrácií, vylúčia nás zo štúdia. Keď už bolo všetkým jasné ako sa to celé skončí, prišiel v jeden večer za nami na internát jeden pán docent, práve z tých spomenutých, či ho nepotrebujeme, že je ochotný pomôcť. Na otázku ako si túto pomoc predstavuje, sme sa nedozvedeli lautr nič, škoda mohli sme načerpať trocha inšpirácie. Pamätáte si na situáciu, kedy sa v parlamente rozhodovalo o tom, či sudca vôbec dostane šancu rozhodovať o väzbe Roberta Fica ? Chodil dosratý po parlamente a pred samotným hlasovaním stískal ruky fašistickým poslancom. Ak historici o sto rokov budú robiť rebríček najkomickejšie vyzerajúcich slovenských politikov, prirodzene neohrozeným víťazom bude večne domotaný Andrej Danko, ale delené druhé miesto obsadia Šutaj Eštok a Taraba . Šutaj Eštok si sebavedomie zvyšuje tým, že si kupuje o dve čísla menšie košele a obleky a myslí si, že vyzerá ako Arnold a Taraba si na každej tlačovke, na ktorej vykrikuje – Budaj, Kiča Šimečka, kompa, poistenie, svoju zbabelosť skrýva za to , že sa snaží tváriť ako neohrozený hrdina Mirko Dušín z Rýchlych šípov.
Milí komouši, milí náckovia, ani sa nenazdáte a vaši voliči vám povedia presne tú vetičku, ktorú onehdá počul súdruh docent – nie nepotrebujeme vás, ani teraz, ani nikdy v budúcnosti. Dovtedy si ešte užite páchanie zla na tomto národe, nebude to po prvý krát, ale určite to bude naposledy.
