......že zrejme väčšina policajtov v parlamentných voľbách volila SMER-SSD, pár úvah si dovolím aj ja. Súhlasím že tieto úvahy môžu vyznieť ako subjektívne, pretože ako množstvo mojich pravidelných čitateľov postrehlo, som bývalým dlhoročným policajtom.
Tento článok nie je o súhlase s takouto voľbou, pre mňa je
absolútne neprijateľná, voľba policajtov je však priamym a nevyhnutným dôsledkom toho, čo sa tu reálne dialo posledných 3,5 roka a predvolebnej kampane v ktorej terajšia opozícia na rozdiel od Roberta Fica policajtov odignorovala.
Jeden z momentov ( prirodzene nie jediným ), ktorý charakterizuje psychiku policajta je obava o sociálne istoty. S týmto faktom Robert Fico veľmi sofistikovane pracoval . Propagandou goebbelsovského typu sľúbil policajtom ich sociálne istoty zachovať a policajti dali prednosť stálosti pred premenlivým, chaotickým svetom, neistým stavom, ktorý tu panoval 3,5 roka. Ponuka stabilného systému prevážila nad tým, čo tu v minulosti ideami a hodnotami nepoškvrnený oportunista Fico nastváral. Možno policajti svoju voľbu sami pred sebou ospravedlňovali tým, že za 3,5 roka sa mu nič nedokázalo, tak je hádam čistý.
Neviem či ostatným politickým subjektom bolo trápne súťažiť s Ficom, kto je k policajtom sociálnejší, neviem či nechceli skĺznuť na jeho úroveň, je ale pravdou že táto téma ležala na zemi a Fico ju len počas svojej nekonečnej farizejskej epopeje zdvihol.
V iných politických subjektoch nebolo silného lídra, ktorý by sa téme polície bol dostatočne uveriteľne venoval. Vstup Jaroslava Spišiaka do Progresívneho Slovenska som považoval za výborný marketingový ťah, vedel som že prinesie množstvo preferenčných hlasov ( čo sa aj potvrdilo ), vedel som však, že medzi nimi bude minimum hlasov policajtov, ak vôbec nejaké. Tí policajti, ktorí zažili v rokoch 2010 – 2012 jeho prezidentovanie vedia o čom hovorím. Roman Mikulec bol v predvolebnej kampani úplne neviditeľný , v jeho prípade sa však nezachoval nijak nepredvídateľne, ani nemohol nikoho prekvapiť. Kým počas jeho ministrovania množstvo práce za neho vykonal ( mnohokrát nemal inú možnosť ) policajný prezident Štefan Hamran, v predvolebnej kampani to už možné nebolo.
Viem že nasledujúce slová viacerým z vás pozdvihnú obočie, ale spomeniem ešte jeden faktor. Policajti sú tak ako ostatní občania prirodzene empatické osoby, avšak u policajtov je všeobecne mierne nižšia hladina empatie voči menšinám, hlavne voči Rómom. V žiadnom prípade nepripúšťam slovo rasizmus v spojení so slovenskými policajtmi, uvedomme si však, v prevažne akých situáciách sa policajti s Rómami stretávajú , na rozdiel od nás bežných občanov. Iste vám nemusím pripomínať niektoré výroky Róberta Fica voči tejto menšine, ani to ako sa dokázali spoločne s Robertom Kaliňákom policajtov zastať v prípade z Moldavy nad Bodvou. A na to sa nezabúda.
Viem že som nemohol vymenovať všetky príčiny, pre ktoré policajti volili prevažne SMER-SSD, je ich oveľa, oveľa viac. Ja sa s nimi nestotožňujem, len sa ich snažím pochopiť a čitateľovi vysvetliť aj pohľad z druhej strany. Bohužiaľ otráveným ovocím populistického ťaženia náčelníka zbojníckej družiny sú výsledky posledných parlamentných volieb.
Mám taký pocit, že po prvý krát čo píšem blogy a je ich už vyše 140, by ma chceli vidieť visieť na pouličnej lampe obe strany.
