......a svoje obmedzenia si nesieme so sebou ako ťažký batoh.
Po novembri 89 sme dostali pri zakladaní štátu do vienka tú najhoršiu DNA od Vladimíra Mečiara, ktorého pokračovateľom bol Robert Fico. O tom, že títo dvaja zlovoľní bolševici neboli úplne rovnakí, svedčí spôsob ich korupcie. Kým Mečiarova korupcia bola taká jednoduchá, na drzovku a jej rozmer bol v porovnaní s Ficovou smiešne malý, Ficova korupcia bola sofistikovaná a jej horná hranica nemala žiadne obmedzenia. Žili sme a stále žijeme v unesenom štáte, kde Kočner nebol príčinou, ale následkom a členstvo v strane Smer príťažlivá kariérna voľba. Systém rozkrádania štátneho majetku dosiahol ale takú úroveň, že sa otcom zakladateľom vymkol z rúk. Tomuto zodpovedalo aj politické prostredie. Tupé, hrubé, vulgárne, bez pocitu viny za svoje správanie, vyznávanie morálnych hodnôt bolo len deklaratívne. Týchto svojich zástupcov sme si však zvolili sami, pretože sme nemali na výber, keďže slušní ľudia sa do tohto vulgárneho ringu hrubokožích politikov odmietali vstúpiť.
Progresívne Slovensko nám však ukazuje, že môžeme meniť naše presvedčenie, že pravda a slušnosť sú v politike naivné a že len lži a intrigy sú cestou k úspechu.
Stojíme na prahu civilizačnej priepasti, ak si znova zvolíme hrubosť, lož a rozkrádanie spoločného majetku, staronová smerácka garnitúra so svojimi fašistickými vazalmi si vyrovná účty s odvážnymi vyšetrovateľmi, prokurátormi, sudcami , novinármi, či mimovládkami a my do tej priepasti spadneme.
Ak však dáme svoj hlas Progresívnemu Slovensku, konečne sa Slovensko prehupne z dvadsiateho do dvadsiateho prvého storočia, zákon bude platiť pre všetkých – bez ohľadu na spoločenské postavenie, konexie, či výšku nakradnutého majetku a mladí ľudia prestanú zo Slovenska odchádzať do cudziny.
