Vyrastal som v období normalizácie a neslobody, kedy nás komunistické denníky strašili heslami, že kapitalisti pripravujú tretiu svetovú vojnu, jedno z hesiel som si zapamätal, možno preto, lebo patrilo k najprimitívnejším. Znelo nasledovne : Maminko, tatínku, já se bojím peršingú, neboj díte, neboj díte, SS 20 ochrání te. Nemusím vysvetľovať, že peršingy boli americké rakety a tie ktoré nás mali zachrániť – SS 20 zase sovietske. Režim nás nakazil lžou a potrebou existencie nepriateľa, či už vonkajšieho, alebo vnútorného. Podľa potreby, ak ich nemal, vymyslel si ich. Vznikali dokonca rôzne mierové hnutia, ktoré západ označovali za vojnových štváčov a nemalá časť spoločnosti im uverila. Ako to komouši dokázali ? Pomocou degradácie jazyka, čo je jedným zo symptómov nedemoralizovanej spoločnosti a najčastejším prostriedkom manipulácie s ľuďmi, ale aj násilím. Tomu, čo časť spoločnosti považovala za do očí bijúce nezmysly, iná časť spoločnosti tlieskala.
Napriek tomu, že totalitný režim sám seba vyhlasoval za dokonalý ,v roku 1989 sme ho odmietli, neuvedomili sme si jednu vec – komunistický režim implantoval do nášho myslenia určité obmedzenia, ktoré si jednak so sebou ponesieme celý život, jednak ich demokracia ešte zvýrazní. Aké sú to obmedzenia ? Udalosti strácajú svoj skutočný význam toho, čo sa naozaj stalo, zaujíma nás len to, čo sa dá použiť na podporu svojich záujmov. Zaujíma nás to, čo nám prinesie členstvo v niektorej z politických strán a nie to, aké hodnoty tento politický subjekt reprezentuje a zdieľa. Nie , Mečiar, Fico, Danko, Taraba a mnohí iní nás neoklamali, my sme si ich vytvorili na svoj obraz . Ak by sa nevolali tak, volali by sa inak, ale ich zrod bol nevyhnutný. Bezmála 35. rokov po revolúcii sme si zvolili politikov , ktorí robia politiku opačne. Na začiatku nie sú idei a hodnoty, ale dobrý marketing ku ktorému sa už nejaká atraktívna lož prilepí , teda ak je marketing naozaj dobrý, bohužiaľ v našom prípade postačuje presvedčivé jarmočné pokrikovanie, je v podstate jedno čo nám hovoria. Čo by musel Fico povedať, aby mu preferencie klesli pod 25% ? Je úplne jedno čo povie, jeho hrozby nepriateľom, patetické gestá opantávajú, strhávajú, nadchýnajú zatiaľ na 25%, po pohltení Hlasu by to malo stačiť a ak aj nie, nejakí fašisti sa za kúsok žvanca pridajú ( veď sa už vlastne aj pridali ). Z verejného priestoru sa úplne vytratil obsah, zostali len obal a forma, ktoré rozhodujú, obsah zaujíma čoraz menej ľudí.
Za to, že sme nechali emóciám zatemniť náš mozog, že naše osobné slobody uvoľnili miesto nárokom na pôžitky a statky a obmedzovanie osobnej slobody iným, v krátkej budúcnosti zaplatíme krutú daň. Všetci, aj voliči Smeru, Hlasu či SNS, ktorým tento systém, postupne sa meniaci na postprávny a na konci dňa na nedemokratický, alebo policajný dáva recipročne nejaké benefity v podobe lukratívnych pracovných pozícií v štátnych službách. Lebo platí to, čo sme si už napísali v prípade komoušov – ak sa chce nedemokratický systém udržať pri moci, musí prinášať stále viac a viac a viac represie. Pre tých, pre ktorých je stále životným mottom, že láska ide cez žalúdok len pripomínam, že demokracia vyprodukuje násobne viac materiálnych statkov, ako režim nedemokratický, teda sa nám o niekoľko rokov môže stať, že budeme stále robiť „suverénnu politiku“ síce s rukou hore, ale s holou riťou.
To v akej spoločnosti budeme v budúcnosti žiť, stále ešte nezávisí od vonkajších faktorov, teda od Fica a jeho bolševicko-fašistického spevokolu, ale od zmien v našich hlavách. Jeden múdry človek povedal, že naša sloboda závisí od toho, či dokážeme ubrániť verejný priestor od neslobody , ja nie som si však istý, či väčšina spoločnosti vôbec chce.
