Koľko vecí vo svojom živote som pokladal za samozrejmé, vôbec samozrejmé nie sú, že v prvom rade život je nesamozrejmý a veľmi zraniteľný dar.
Aj po tom, čo viac ako jeden milión ukrajinských žien a detí museli opustiť svoju krajinu, po tom čom bolo zabitých stovky nevinných ukrajinských civilistov, po tom čo totalitný kremeľský režim spôsobil na Ukrajine mnoho miliardové škody nás dezinformačné weby proruskej proveniencie a trolie farmy presviedčajú o tom, že za utrpenie týchto ľudí je zodpovedný Západ na čele s USA.
Skutočné zúfalstvo pociťujem z toho, koľko sfanatizovaných nešťastníkov naletelo týmto bludom dezinformačných médií. Akceptujem že národ je vždy pestrá množina a zahrňuje väčšinou ľudí, ktorým mravné hodnoty niečo hovoria len výnimočne, ale toľko vymytých mozgov som nečakal. Hanbím sa pri pomyslení, že niektorí sú mojimi priateľmi. Ich smäd po spiritualite bol väčší ako akceptovanie faktov, majú to čo chceli – mýtopoetický putinovský svet, ktorý chce demagogickými výkrikmi prehlušiť zabíjanie nevinných ľudí. Nepoznám všeobecne platný recept ako týmto ľuďom otvoriť oči.
Koho činím zodpovedným za toto ľudské utrpenie ja? Totalitný, nedemokratický kremeľský režim, založený na slepej poslušnosti, vedený bývalým dôstojníkom KGB. Tento režim sa len vzdal marx-leninských fráz, ale v žiadnom prípade nie cárskych a stalinistických imperiálnych chúťok ovládnuť čo najväčšiu časť sveta.
Verím, že sa ukrajinskému ľudu podarí preniesť iskru slobody sychravým časom vojny, pre nás sa ich hrdinstvo stáva trvalým záväzkom nikdy nekolaborovať so zlom.
