Jánovi Čurillovi, či prokurátorovi Martinovi Šúrekovi, povieme si pár slov o zamaskovanom deriváte smeráckej politiky, o usmievavom mladíkovi z Budkoviec Matúšovi Šutaj Eštokovi, oslovíme vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby ( ÚIS ) a nakoniec si niečo povieme o našich temnotách, ktoré s nami cestujú v čase od roku 1993, pretože socializmus u nás nikdy z módy nevyšiel.
Pri hodnotení uznesení o vznesení obvinenia, o samotných trestných konaniach, keďže nie som právnik, ani moje blogy nepíšem pre právnikov postúpime s plným vedomím riziko zjednodušenia, v texte nehľadajte hlboké právne ponory zložitejšie ako rovnice z Teórie veľkého tresku, bude sa jednať skôr o moje skúsenosti, ktoré som ja nazbieral počas 28. ročnej praxe vyšetrovateľa a o názory ktoré som si vypočul pri nespočetných rozhovoroch s vyšetrovateľmi, ktorí už vyšetrujú vo vyšetrovateľskom nebi, takže vaše dnešné čítanie bude tak trochu z kategórie Jedna baba povedala, lenže sami to poznáte, občas majú tie baby pravdu.
Faktom ale zostáva, že bez základných informácií sa jednoducho nezaobídeme, ale sľubujem vám, že nebudete z nich dopletení ako najnovšia telenovela. Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, ktorej sa obvinenie vznáša, zákonné pomenovanie trestného činu a opis skutku s uvedením miesta, času prípadne iných skutočností za ktorých k nemu došlo tak, aby tento skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Toto zdôrazňujem – aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Trestné konanie a už vôbec nie uznesenie o vznesení obvinenia by nemalo byť postavené na slovách, alebo na slovných spojeniach, ktoré otvárajú možnosť rôznych, či protichodných výkladov. Všetci, ktorí uznesenie čítajú sa musia zhodnúť na výklade pojmov a na opise javov, ktoré tomuto pojmu zodpovedajú. Nemusia s týmto súhlasiť, ale na výklade pojmov sa sa zhodnúť musia. Ohľadne jedného uznesenia o ktorom je reč, som sa ale stretol s pojmami – tajomný spis, výsluchy na nečisto, či vyšetrovateľ preniesol výsluchy z jedného spisu do spisu iného. Ja si dokážem pod týmito slovnými spojeniami predstaviť niekoľko výkladov. Ak sa takéto neurčité slovné spojenia reťazujú, môžu vznikať skutky, ktoré sú veľmi ďaleko od reality, ktorú popisujú. Verte mi, že týmto spôsobom dokážem vyrobiť aj z varenia nedeľného obeda trestný čin. Dovolím si vlastnú hypotézu – toto je zázračný recept ako vzniesť obvinenie nevhodnému jedincovi. Potom už len stačí toto uznesenie udržiavať pri živote ( o čo sa Žilinka postará ) a vytvárať mediálny komplex, ktorí namaľuje obvineného ( alebo obvinených ) ako jed a mor v jednej osobe. Do tejto kategórie spadá i posledné video Šutaj Eštoka, nazvané „Doba zastrašovania poctivých vyšetrovateľov inšpekcie sa skončila“. Teda vyšetrovateľov ÚIS nazval poctivými, čurillovcov nazval ironicky „našimi chlapcami“ a tento služobník lži nezabudol podotknúť, že chceli vyšetrovateľke zapáliť auto, aj keď aj on s jeho mentálnou výbavou musel vedieť, že to nie pravda. Za ťažisko tohto videa ale považujem slová, že odteraz bude platiť – padni komu padni a vznášať obvinenie sa bude len na základe dôkazov a faktov a nie podľa predstáv a želania politikov ako boli Matovič a Heger. No povedzte, dá sa s tým nesúhlasiť, môžu byť jeho slová lžou ? Áno, aj takéto slová môžu byť a v prípade tohto chasníka aj sú lžou, ktorá nie je vôbec tuctová, ani primitívna, pretože jednak predstiera nepravdivú okolnosť, že predtým ako sa on stal ministrom vnútra sa vznášalo obvinenie na základe politickej objednávky a zákonnosť trestného konania zostúpila z nebies do Budkoviec až po jeho menovaní do funkcie ministra, jednak táto lož mobilizuje ľudí tým, že apeluje na náš zmysel pre dobro a spravodlivosť. Takáto lož nie je uchopiteľná bežným spôsobom a ťažko sa rozpoznáva. Keď počúvam slová tohto lotra o spravodlivosti a zákonnosti, ktorý je vo funkcii ministra vnútra len a len preto, aby šéfik nešiel do áreštu a preto aby pomohol exhumovať tento prízrak z minulosti, nahrnie sa mi krv v tele na jedno miesto a nie je to moje starecké prirodzenie. Šutaj Eštok má od skutočného ministra vnútra asi tak ďaleko, ako chlapík ktorý je vlastníkom vodičského preukazu na malú motorku od Verstappena, prípadne si myslí, že môže byť Pogačararom len preto, lebo v mladosti jazdil na bicykli do vedľajšej dediny za dievčatami a to už boli masívne štreky. No kým tento týpek zapálený pre spravodlivosť bude ministrom vnútra, bude sama spravodlivosť v riti väčšej ako Texas. No nechajme už Šutaj Eštoka, ktorý sa naučil pár vzletných fráz vzdialených od reality , pretože takú zásobu superlatív, aby som ho popísal objektívne fakt nemám.
V tejto časti by som sa chcel prihovoriť vyšetrovateľovi, ktorý vzniesol obvinenie Jánovi Čurillovi a spol. Pán vyšetrovateľ, prijmite radu od výsluhového dôchodcu, ktorý skoro tri desaťročia vyšetroval a ktorý podľa poslednej diagnózy ide do finále. Pripúšťam, že toto uznesenie vás posunulo v poradovníku o mimoriadne povýšenie, alebo v súťaži o vyššiu funkciu do role favorita. Podľa vášho uznesenia , ktoré je kvalitou na úrovni štvorpruhovej teplákovej súpravy ADIBAS z vietnamského trhoviska a ktoré by ste za inej politickej situácie nikdy nevydal, si myslím že pristupujete k spravodlivosti selektívne. Kde zostala úcta k tomu, čo urobili pre spoločnosť čurillovci ? Vašim uznesením ste spochybnili nespochybniteľné. Uvedomte si prosím, že celé prenasledovanie Čurillu a spol. je o tom, že prešli cestu po ktorej teraz kráčate vy najmenej 1000 krát, tam kde sa chcete dostať, už dávno boli a na informácie ktoré sa chcete opýtať oni už dávno poznajú odpoveď. Nepľujte preto, prosím na tých, ktorým sa podarilo zájsť ďalej ako nám ostatným ( vrátane mňa ), obetovali pre svoju prácu, pre svoje poslanie príliš veľa. Viem, to čo vám teraz hovorí nespoločenský čudák nie je nič prevratné a nie je to zázračný liek na riešenie všetkých ľudských problémov, ale ak aj pripustím že vám išlo o chvályhodnú vec, tentokrát ste zacielil mimo terča.
Pomaly končíme a preto sa patrí vysvetliť názov tohto článku. V roku 89 sme na námestiach odcinkali nástup kapitalizmu, ale socialistické myslenie v nás zostalo. Za socializmu väčšina spoločnosti s proletárskou húževnatosťou tvrdila, že kto nekradne, okráda vlastnú rodinu. Toto a všetky ďalšie svoje odporné ľudské vlastnosti vlastnosti zabetónoval do základov nového štátu jeho pantáta nekultivovaných mravov Vladimír Mečiar a zdárne v akceptovaní týchto slov pokračoval jeho klon Robert Fico. Bolo však jasné, že v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti sa objaví niekto kto túto smrteľnú chorobu, ktorá s nami cestuje časom, pretože sme ju akceptovali, odmietne. Vyberám si rezervu na omyl, ale prvý krát sa takáto skupina ľudí sformovala po únose prezidentovho syna. Napriek tomu, že dokázala ukázať na páchateľov, nikdy právoplatne odsúdení neboli a ani už nikdy nebudú. Teraz prežívame druhé pokračovanie Vojny a mieru. Znova sa objavili statoční ľudia, ktorí sa podujali operáciou odstrániť toto smrteľné dedičstvo socializmu, Mečiara a Fica. Keďže však zasiahli do samých základov a celá stavba sa otriasla, viac ako polovica spoločnosti podľahla desivej vízii zmeny . Zmena narazila na hranice svojich schopností a jej aktéri dostávajú uznesenia o vznesení obvinenia ako keby boli písané pomocou guglprekladača z ruštiny. Záblesk zmeny pohasína a to len preto, že väčšej polovici spoločnosti v zápale emócií uniklo, že kope hrob nielen čurillovcom, šúrekovcom, repovcom, lipšicovcom, ale aj sebe a mňa absolútne vypína, že neviem pomôcť zmene, ani tým, ktorí práve na túto snahu doplácajú.
Riešenie však stále existuje, ak si väčšina spoločnosti uvedomí, že už existencia čurillovcov je trvalým záväzkom nekolaborovať so zlom.
