Nedajme sa pomýliť tým, že Štefan bol isté obdobia profesionálne na výslní - či už ako minister spravodlivosti, lebo predseda Ústavného súdu SR. Musel byť, teda logicky nominovaný stranícky - hnutím za demokratické Slovensko, ktoré bolo do istej miery nástupníckym politickým subjektom ľudu a politických strán vyšlých z ľudových tradícií a hnutí - proti oligarchom a boháčom, aj po Nežnej 1989.
A tento základný programový cieľ si Štefan uchoval aj ako základný bod svojho prezidentského programu a projektu byť nezávislým občianskym kandidátom v duchu súčasnej zákonnej a PRIAMEJ voľby PREZIDENTA občanmi-voličmi v SR. Termín prvého kola je na spadnutie. Verejne vyhlásil nekompromisný boj oligarchom, korupčníkom, elitárom, príslušníkom slovenskej lobby, našim slovenským slobodomurárom združeným v lóži Tolerancia i pochybne majetným ZBOHATLÍKOM na území Slovenska, v prípade ak obdrží dôveru voličov. Radikálne.
Môžem sa zaručiť svojím menom a občianskou cťou, že štefana už od vysokoškolských čias pokladám za zásadového chlapa, ktorý do vetra nehovorí. Navyše, za muža činov a nie zbytočných a kvetnatých rečí. Vie racionálne argumentovať a metodicky a opakovane vysvetliť fakty a postihnúť súvislosti v konečne pravdivých, hoci často pre partnerov v diskusiách nepríjemných výrokov a konečných záverov. A toto presvedčivo dokázal v dialógu tak v kolegom kandidátom na funkciu prezidenta M. Krajniakom kandidujúcim s podporou politickej strany Sme rodina a hlavným sponzorom, práve OLIGARCHOM A ZÁROVEŇ PREDSEDOM ICH STRANY - BORISOM KOLLÁROM! Vidíte tie kvalitatívne rozdiely oboch kandidátov - Harabína a Krajniaka. Štefan H. - nezávislý, občiansky, bez priamej podpory politických strán, navyše ľudový kandidát ako napr. A. Hlinka či Jánošík, resp. A. Srholec - s politickou orientáciou na najchudobnejších a chudobných - vymedzený a odhodlaný bojovať KONEČNE SKUTKAMI, NIE REČAMI - proti oligarchom, korupčníkom, rozkrádačom, kriminálnikom, patrične praktizujúci aj vieru v Boha a polepšenie nás Slovákov. Na druhej strane - na politickej strane Sme rodina závislý, ako sám verejne rád priznal M. Krajniak, závislý na podpore mecenáša a oligarchu i multitatu (AKO VIAC NÁSOBNĚHO OTCA RODÍN S VIACERÝMI ŽENAMI NA KRESŤANSKOM SLOVENSKU), liberál i voľno-myšlienkár M. Krajniak, ktorý sa k viere v Boha nepriznal v prezidentskej diskusii...
Ilustrácia dvoch pomerne rozdielnych osobností slovenskej občianskej spoločnosti. Skutočne, je z čoho si vyberať. Aj len keby sme mali týchto dvoch. prezidentských kandidátov, čo sa ľahko môže stať realitou, pokiaľ by obaja postúpili do druhého kola prezidentských volieb u nás.
Za očakávaním zaostal vyložene redaktor Noro Dolinský- invektívami a polopravdami o Štefanovi Harabínovi a ústretovosťou a nekonfliktnosťou položených otázok voči M. Krajniakovi, hraničiacich až servilnosťou so stany skúseného redaktora. Znevažoval Harabína aj vzťahovačnosťou jeho odpovedí voči sebe, či k jeho členom rodiny. Redaktor pôsobil ako futbalový delegát či rozhodca, ktorý za úplatok, jednoznačne háji a odvádza nadprácu na 75% v prospech jedného mužstva. Strácal pôdu pod nohami vystavený Harabinovej železnej logike, právu a pravde. Pôsobil ako zelenáč. Nezapadol do dialógu. Inu, debaty a dialógy s Pištom sú náročné. Viem o tom svoje. Už od vysokoškolských čias.
Aj s samom závere dominoval, keď M. Krajniak sa pokúsil odľahčiť tému zákonnosti na Slovensku konštatovaním o nedodržiavaní paragrafov zavše pokrútených. "Za mňa ich nikto a nikdy nebude kriviť a prispôsobovať si ich situácii", zakontroval správne Harabín. NERELATIVIZOVAL ZÁKONY A ZÁKONNOSŤ. A jasne a čitateľne odkázal voličom, že spravodlivo sa akceptuje princíp: Padni, komu padni! Preukázal vysoký stupeń aj odbornej právnej kvalifikácie pre spravodlivý výkon prezidentskej funkcie. Latku nasadil ostatným prezidentským kandidátom - VEĽMI VYSOKO. Pritom so Štefanom, na rozdiel od jeho kolegu M. Radačovského, som sa nevidel od konca VŠ štúdií - v r. 1979.
občiansky aktivista a autor projektu: Za prosociálne Slovenswko! - RNDr. I. Olejár, čestná predseda LR z roku 1979
