V I Z I O N Á R K A
"Je to rozprávkové zákutie v lesnej húštine. Neďaleko Tatranskej Lomnice smerom na Smokovec odbočuje od Cesty slobody na juh skromný chodníček, ktorý nás ta zavedie: keď sa ním pustíme, zamoce nás najprv do niekoľkých zákrut v sihline popri žblnkotajúcej bystrinke. No sotva urobíme tristo krokov, chodník nám doslúži. Pred očami zredne les, zaligoce sa hladina tmavého jazierka a z úbočia za jazierkom zafľochne na nás ošumelá pivnica. Pred pivnicou zápasia práve plamene ohňa s tmou nastávajúcej noci. Na pažiti okolo vatry hovie si chudobná rodina . Na pahrebe v hlinenom hrnci blboce dovárajúca sa plávková polievka a na 11 ražňoch sa zvíjajú škvrčiace hríby. To sa pripravuje večera pre päť hladných žalúdkov. Je čarovný večer jedného z dní, aké máva koniec leta. Kŕkavá žaba odrieka na jazierku posledné slová svojich uspávajúcich otčenášov a les sa prepadá v tichu. To je čas rozprávok. A pretože život štyroch ch detí je tvrdý ako chlebík a že ich mladosť nepozná čary, začína im mamka rozprávať rozprávku ozajstnú.
«Hej, deti. Len pred nedávnom, pred krátkym polrokom, žil ešte v neďalekej hájovni hájnik so ženou a štyrmi deťmi. Bol to dobrý človek. Mal svoju rodinu veľmi rád. Lopotil sa od rána do noci, len aby ju čo najlepšie uživil. Vykonával svedomite svoju službu a pracoval hodne i okrem toho, lebo služba len veľmi málo vynášala. Zaručovala mu byt v hájovni, smel si nabrať v lese dreva, koľko pre svoju domácnosť spotreboval, a mohol si chovať kravu na tráve, čo rastie v priekopách popri ceste. To bolo všetko. Za to však bol mnoho povinný. Musel sa starať o les. Strážiť lesné ovocie. Chrániť zverinu. Zakladať pre ňu soliská po horách a vykopávať studničky. A popri iných ešte ťažších povinnostiach musel byť každú chvíľu pripravený za honca na poľovačku. A to bývalo často. Či v zime, či v lete; či v čase, či v nečase. Keď si páni z dlhej chvíle zmysleli na hon, už musel byť pripravený. Bolo to ukrutné. A najukrutnejšie v poslednú zimu, keď ho štvali niekoľko dní nepretržite, až padol skrehnutý a vysilený. Následok bol zápal pľúc, prudká horúčka a o niekoľko dní potom smrť. Hej, dobre nám bolo, kým žil! Hoc bieda bola, hoc nedostatkov bolo i vtedy dosť, predsa to len nebolo také zlé ako teraz. No sotva dodýchal náš dobrý otec, prisťahoval sa do hájovne nový hájnik a my, žobráci, pretože si otec vraj sám zavinil smrť, museli sme zviazať uzlíček a ísť. Ešte aspoň, že ten nový hájnik má kus srdca..." toľko - Kráľ Fraňo pred storočím o slovenskom pospolitom ľude.
Čo to tu otravuješ s romantickým textom, človeče, poviete si. Z neho sa nenasýtime. No to je realita slovenskej chudoby dnešných dní. Márne sme štrngotali kľúčmi na námestiach od 16. novembra 1989 ! Situácia chudobného človeka sa skoro nezmenila ani v 21. storočí.
Text jer z povinného čítania pre deti a mládež. Z románu Fraňa kráľa - Čenkovej deti. Zuzana Čenková predstavuje aj aktuálny model - slovenskej matky - živiteľky detí. Nie, rýchlo kvasené modelky mladých žien typu Z. Čaputová juniorka.@seniorka.. A jej matka bude naprázdno mlátiť slamu. A podmienky chudobných rodím sa trvalo v čase drahoty nemenia od začiatku roka 2022 ! To Putin, vyhovárajú sa politici. To Kovid, pritakávajú iní a iné. Vysmiati a s plnými žalúdkami zo stravy od výberu sveta. Tento blog by mal povinne čítať každý ústavný činiteľ SR, člen vlády E. Hegera i poslanci NR SR na čele s pupkatým milionárom B. Kollárom zo vraj "SME RODINA" ... Živoriace rodiny na Slovensku, pán plemeniak Kollár§ sú výsledkom len a len vašej sociálnej politiky. A križiaka Krajniaka.
A čo na to Kráľ Janko pred 158 rokmi?
V tej kosodrevine - vatru si roznietim. "
Slovenskej chudobe - slobodou zasvietim ! "
Dnes sa práve dozvedáme, že sa k peniazom najskôr dostaneme až od 5. júna 2022 v dohodcovských príspevkoch - od 50 do 300€.
prosocJoker Ivan Olejár; Prešov; 25.5.2022;
