Extrémistická vláda krajiny
Azda najväčším argumentom prečo by Irán nemal vlastniť jadrové technológie je skutočnosť, že iránsky režim je považovaný za extrémistický, nebezpečný svojim susedom i svetu a Izraelu zvlášť. A atómová zbraň v rukách takéhoto režimu by znamenala hrozbu pre svetový mier. Iránsky režim podporuje terorizmus – napríklad palestínske hnutie Hamas, je proti okupácii Iraku atď. Nie je preto náhodou, že Irán je považovaný za jednu z krajín Osy zla. Z pohľadu bežného človeka žijúceho v európskej alebo americkej demokracii tieto argumenty niečo do seba majú.
Iránsky prezident sa netají svojim nepriateľským postojom k Izraelu a Židom vôbec. Pre nich je určite hrozbou. Nikto sa však nepýta Palestíncov na to, či oni nepovažujú vlastníctvo atómových zbraní Izraelom za hrozbu. Nikto nehrozí Izraelu sankciami a to aj napriek skutočnosti, že organizácia Amnesty International obviňuje židovských vojakov z páchania vojnových zločinov na okupovaných územiach. A keď sa v OSN diskutovalo o prípadných kontrolách miest, kde sa údajne tieto zločiny mali páchať, tak USA každý návrh na odsúdenie Izraela vetovali a podobné kontroly nepripustili.
Je pravda, že v Iráne sa žije podľa iných zákonov ako v Európe či USA. Z nášho pohľadu tam naozaj je určitý útlak – napríklad žien. Podľa moslimov je však všetko v poriadku – pretože oni žijú podľa iných zákonov a iných tradícií. Z našich odborníkov sa nám nikto nesnaží o týchto tradíciách hovoriť ani nám ich vysvetľovať.
Len pár príkladov: Všeobecne sa vie, že iránske ženy nemajú žiadne práva okrem práva rodiť deti. Nevie sa o tom, že tieto ženy sú islamskými zákonmi mimoriadne chránené. Za pokus o znásilnenie alebo znásilnenie je v Iráne len jediný trest – smrť páchateľa. V našej demokratickej krajine i v Európe je znásilnenie pomerne bežný zločin, ktorý je posudzovaný pomerne mierne a obeť často počuje názor, že si za to vlastne môže sama. Extrémne kruté tresty sú za rozširovanie drog – smrť, za krádež – sekanie končatín. My v demokracii žijúci ľudia to odsudzujeme a sme takmer denne vystavovaní následkom drog i krádeží. Podľa štatistík každý štvrtý Slovák aspoň raz v živote okúsil nejakú drogu. Preto stojí za to spomenúť Afganistan, ktorý pod nadvládou Talibanu kruto potlačil pestovanie maku (tým aj produkcie heroínu). Po jeho zvrhnutí produkcia drog v tejto oblasti stúpla priam raketovým spôsobom a Afganistan sa stal takmer 80 percentným producentom heroínu v celosvetovom meradle. A komu z čitateľov sa ešte nestalo, že by mu niekto niečo ukradol? Ale každý z nás je schopný odsúdiť „arabáčov“, „bubákov“ alebo ako inak moslimov s obľubou voláme len preto, lebo sú iní.
Irán ohrozuje susedov i svet
Iránsky režim je nebezpečný a zasahuje do vnútorných záležitostí susedov – napríklad Iraku. Ďalší z obľúbených argumentov použitých hromadnými informačnými prostriedkami. Áno, je to pravda, Irán naozaj má svoje záujmy v Iraku. Je to jeho sused a preto má záujem na tom aby mu vláda tejto krajiny bola priateľsky naklonená. Irán má svoje skúsenosti s Irakom za vlády Saddáma Husseina a preto sa niet čomu čudovať.
Je však viac ako iróniou, že ho z toho obviňujú práve USA! Irán od konca druhej svetovej vojny viedol vojnu len s Irakom, ktorý ho napadol a pred útokmi ktorého sa bránil. Naproti tomu USA, ktoré veria a podporujú len demokraciu podporili alebo sami vyvolali vojenské prevraty napríklad v Guatemale, Dominikánskej republike, Chile a ďalších krajinách. Podporili povstanie proti demokraticky zvolenej vláde v Nikarague, zaútočili na Grenadu, zaútočili na Panamu a uväznili jej prezidenta. O Vietname už radšej ani nehovoriac. V mene demokracie zaútočili na Juhosláviu a „oslobodili“ Irak. Neviem, či sa aj tieto kroky dajú nazvať zasahovaním do vnútorných záležitostí krajín, keďže v prípade USA ide o nášho spojenca...
Napriek tomu, že Irán veľakrát deklaroval, že má právo na jadrové technológie a mierové využitie atómu, nikto mu nechce veriť, že nechce vyrobiť aj atómovú zbraň. Preto všetko, čo tvrdia USA a ich spojenci je akosi automaticky pravdou a Iránci sa môžu aj rozkrájať a nikto im aj tak neuverí. Podobne to bolo aj v prípade Iraku – tiež predkladal dokumenty, tvrdil že zbrane hromadného ničenia nemá, nebolo mu to nič platné. Bol aj tak „oslobodený“. A keď sa po vojne žiadne zbrane hromadného ničenia nenašli, tak táto skutočnosť bola odbitá argumentom, že išlo o chybné hodnotenia spravodajských služieb. Že vďaka týmto chybným hodnoteniam prišlo o život niekoľko sto tisíc ľudí...? Nakoniec aj tak je dobre, že Saddám bol zvrhnutý, takže prečo nie?
Skúsme nájsť príčiny
Očividne bokom ostávajú otázky, prečo sa tak intenzívne hovorí o iránskom jadrovom programe práve teraz a prečo sa vyvoláva doslova hystéria okolo samotného Iránu a jeho prezidenta?
Podľa časti odborníkov by Irán mohol vyrobiť svoju prvú A-bombu najskôr za päť rokov, podľa iných sa prvá iránska atómová skúška uskutoční už v marci budúceho roku. Prečo vlastne Irán potrebuje bombu?
Odpoveď na tieto otázky je jednoduchá. Za všetkým treba hľadať EKONOMICKÉ záujmy. Koho nech posúdi každý sám. Uvediem len pár nezávislých informácií.
Irak pred inváziou USA chcel, aby mu platby za ropu v rámci programu „Ropa za potraviny“ boli vyplácané v eurách. Pri výmene dolárov za eurá síce niečo tratil, ale aj tak chcelo iracké vedenie eurá. Necelé tri roky po tejto žiadosti OSN bol „oslobodený“. Prechod na platbu eurami v Iraku by v svetovej ekonomike neznamenal nič, ale potenciálna hrozba prechodu ropu vyvážajúcich krajín na euro by vážnym spôsobom poškodila americkú ekonomiku. Na toto téma bolo vypracovaných veľa štúdií, tí ktorí sa o ne zaujímajú časť z nich určite nájdu aj na internete. Preto každý pokus o takýto krok musel byť rázne odmietnutý a jeho nositelia umlčaní. To sa aj stalo.
Súvislosť s Iránom je viac ako očividná. Irán dlhodobo vykonáva svoje obchody s ropou v rôznych menách - od eura po japonské yeny, či čínske ren min bi. USA sa opäť cítia ekonomicky ohrozené. Niet sa čo čudovať. Napriek určitému oživeniu americkej ekonomiky vďaka vojne v Iraku, jej výkonnosť nie je taká ako sa očakávalo. Vojna odčerpala viac než boli pôvodné odhady a ešte potom prišla kríza.
Takže čo nás čaká? Budú to ďalšie sankcie OSN, prípadne „len“ preventívny zásah proti iránskym jadrovým zariadeniam (aby sa Iránu ukázalo, čo si môže dovoliť a čo nie) alebo jeho úplné „oslobodenie“? A chceme vlastne vykročiť touto cestou?
Iránsky režim to má určite poriadne zrátané. Nie je zvlášť priateľsky naklonený USA, ktoré ho považujú za jeden zo štátov osi zla, má amerických vojakov vo svojom susedstve – v Iraku i Afganistane a o amerických záujmoch si určite nerobí žiadne ilúzie. Preto je možné aj to, že naozaj chce tú svoju A-bombu vyrobiť. Pochybujem však o tom, že ako útočnú zbraň. Ak áno, tak skôr ako záruku svojej ďalšej nezávislej existencie a života podľa svojich zákonov a tradícií.
