Jeho neodmysliteľnou súčasťou je národný kvet tejto krajiny – žltý narcis.
Po ére mýtického kráľa Arthura („Artuša“), ktorý podľa odhadov mohol žiť niekedy okolo r. 500, uplynulo zrejme viacero dekád, kým Briton sv. Dávid niekedy v priebehu 6. storočia založil na samom juhozápade Walesu kláštor zameraný na misionárstvo. Dodnes sa nazýva Tyddewi, anglicky St Davids. A traduje sa, že práve z tohto učilišťa pochádzal Dávidov žiak Patrikius, Briton, ktorý sa neskôr vďaka misionárskej činnosti stal národným svätcom susedného Írska.
Wales sa po walesky nazýva „Cymru“ [kəm´ri]. Bol to názov, ktorým svoje územie označovali keltskí Britoni, dosl. „zem Combrogov, tj. našincov“. (Zaujímavé je, že sa tento názov zachoval aj na ďalších územiach mimo Wales, kde všade pôvodne Britoni –„Combrogi“— žili, ale ktoré boli postupne poanglosaštené, napríklad severoanglický Cumberland / Cumbria.)
Polatinčená verzia názvu Walesu znela – „Cambria“. Čo sa týka anglického názvu „Wales“, ten je anglosaský a znamená niečo ako „Valašsko“ / „Vlašsko“ – podobne ako u nás, aj u Anglosasov zovšeobecnel názov dávneho stredoeurópskeho keltského meňa Wolkov/Walchov na označovanie všemožných kultúrnych polatinčených území, takže aj značne porímčených britonských Combrogov.
Od vrcholného stredoveku bývala Cymru nenápadným kniežatstvom, mnohé stáročia neoddeliteľne prepojená s Anglickom. „England and Wales“ sa celé stáročia bralo ako prakticky jedna jednotka Spojeného kráľovstva a Cymru oficiálňe nemala ani svoju zástavu. Avšak dnes je to už tridsať rokov, čo sa Walesu konečne dostalo oficiálneho postavenia ako jednej z „countries“ tohto súštátia, so svojím vlastným parlamentom v hlavnom meste Caerdydd (ang. Cardiff).
Dodnes sa v Cymru pomerne bežne hovorí najlepšie zachovaným keltským jazykom vôbec, Cymraeg [kəm´ráig] čiže waleštinou z britonskej vetvy keltských jazykov. Už sedem storočí existuje prax, že anglický princ – následník trónu – prichádza z Anglicka do Walesu žiadať o udelenie titulu „knieža z Walesu“ (Tywysog Cymru) a pri tejto príležitosti sa očakáva, že prednesie preslov k obyvateľom svojho údelného kniežatstva v ich jazyku. Dnešný kráľ Karol ešte ako knieža z Walesu niekoľkokrát preukázal svoje dobré znalosti tejto reči.
Waleština má veľmi logický a fonetický pravopis založený na pôvodných hodnotách latinských písmen. Znamená to, že po zoznámení sa s pár pravidlami dokážeme správne prečítať názvy a mená, na rozdiel od jej okolitých susedov ako angličtina, škótska gálčina či írska gélčina, ktoré si podržiavajú veľmi zložitý historický pravopis, takže vo väčšine prípadov si u nich nemôžeme byť istí, ako sa čo vlastne číta.
Ako teda čítať waleštinu?
Väčšina písmen sa číta podobne, ako sme zvyknutí zo slovenčiny. Spomeniem teda hlavné odlišnosti.
SAMOHLÁSKY v jednoslabičných slovách sa často čítajú dlho:
ci (=pes) [kí]; dydd (=deň) [díð]. goch (= červená) [góch].
Avšak niekedy aj krátko – toto je trochu zložitejšie a záleží na spoluhláske, ktorá nasleduje. Napr. pred -m či -n dĺžku často označuje vokáň:
takže „ ô “ je dlhé [ó]: Môn = ostrov Anglesey,
lân = čistá [lán], na rozdiel od krátkeho llan = kostol, posvätné miesto – krátke [lšlan].
V otvorených slabikách (čiže ak po nich ide maximálňe jedna spoluhláska nasledujúcej slabiky) bývajú samohlásky dlhé: hiraeth [híraiθ](= nostalgia po Walese).
„ u “ sa vyslovuje ako [i]: Arthur [arθir]
„ w “ je samohláska [u]:
ydw [ə´du] (= som; áno),
ale v dvojhláskach a trojhláskach môže znieť aj ako spoluhláska [w] (pozri nižšie).
„ y “ je trochu zložitejšie – jeho výslovnosť záleží na jeho polohe v slove: V poslednej slabike slova (a v jednoslabičnom slove) znie [i]:
ty (=dom) [tí].
Avšak v ne-poslednej slabike sa vyslovuje ako krátke a neprízvučné [ə]:
ynys (=ostrov) [ə´nis],
Cymry (=Walešania) [kəm´ri],
Tywysog (=knieža) [təwəsog].
Výslovnosť [ə] platí aj pre jednoslabičné gramatické slovcia ako:
určitý člen y(r),
predložka yn(g) [ən(g)] = v,
zámená fy, dy [və, də] = môj, tvoj.
DVOJHLÁSKY sú skutočne dvojhláskami. Špecifické sú
„ ae “ – [ái]: caer (=mesto, hrad) [káir](v neprízvučnej môže byť skrátené na [ai]:
hiraeth)
„ wy “ môže byť buď [uj] alebo [wi] - záleží na slove. Napr.
Yr Wyddfa (= angl. Snowdon, najvyšší vrch Walesu) [ər wiðva].
Ale „ ŵy “ je vždy dlhé [úi]
„ ew “ – [eu]:
Dewi [deui]
„ ei “ – [ai] (ale v niektorých oblastiach [ei] a v niektorých ojedinelých slovách [i]):
Eisteddfod („prisadnutie si“, názov národného piesňového festivalu)
[ai-steðvod].
SPOLUHLÁSKY
Najzábavnejšou hláskou waleštiny je LL, na ktorú sú Walešania podobne hrdí ako Česi na Ř. Podobnú hlásku má ešte islandčina. Ide o „neznelé l“, ktoré má ale na začiatku nápadný rozjazd znejúci ako [š] alebo [tš], takže táto hláska môže znieť ako niečo ako [šl, tl, čl, lšl] alebo čisté neznelé l.
Okrem toho má waleština ešte aj neznelé RH s neznelým prídychom. R aj RH sa vo waleštine artikulujú rovnako ako slovenské R (brnkavé/vibranta), nie ako anglické.
Taktiež waleské CH je rovnaké ako slovenské - [ch], hoci trošku chrčivejšie, drsnejšie:
bach (= malý. tiež milé prihovorenie sa niekomu) [bách].
C a G sa vo waleštine VŽDY vyslovujú ako [k, g]:
ci (=pes) [kí], Geraint (meno) [geraint]
SIA / SIO vyjadrujú zmäkčené „š“: [ša, šo]
D a T sa dnes už vyslovujú rovnako ako v angličtine (hoci pôvodne sa vyslovovali podobne ako u nás či v gélčine, bez toho anglického afrikačného prídychu do „č/dž“).
DD a TH vyjadrujú [ð, θ], čiže to, čo v angličtine poznáme zo slov ako the a thank, tj. znelú a neznelú trenú (spirantu) so špičkou jazyka medzi zubami.
dydd [díð]= deň
FF a F vyjadrujú dvojicu [f – v]:
afon (=rieka) [ávon].
Keďže neprízvučné slabiky sa niekedy vyslovujú redukovane (podobne ako v angličtine), taký Caernarfon [káir-narvon] sa môže vysloviť aj [kr-narvən], a afon môže znieť aj [ávn].
Takže, teraz by ste mali už dokázať správňe vysloviť waleský pozdrav k nadchádzajúcemu sviatku:
Dydd Gŵyl Dewi Hapus!
čiže „Šťastný deň svätého Dávida!“.
A odvážnejší sa môžete pokúsiť vysloviť druhý najdlhší zemepisný názov na svete (po oficiálnom názve Bangkoku, ktorý je ešte dlhší). Je to názov dedinky na ostrove Môn (angl. Anglesey) v severnom Walese:
Llanfairpwllgwyngyllgogerychchwirndrobullllandysiliogogoch.
(pomôcka: všetky tie "y" sa tu čítajú ako [i], pretože de facto sú v posledných slabikách pôvodných slov, z ktorých sa názov skladá)
Želám veľa zábavy!
