nechať nás žiť?
Zasa ide len o anglicizmus. Je to až smiešne, ale všetko trápne a nepekné, čo sa deje so slovenčinou (teda okrem vulgarizácie), je anglicizácia. S "výzvou" je to tiež tak. So slovami prijímame aj celé "diskurzy", ktoré sa v anglofónnych kultúrach dejú.
U výzvy je to tak, že pred istým časom sa v rámci pozitívneho myslenia začalo v angličtine nahrádzať slovo "problem" slovom "téma" (issue). Toto sa prejavilo aj u nás - možno si ešte pamätáte, tak asi pred 20 rokmi, slávny výrok nášho vtedajšieho premiéra "Nerobte témy".
No a následne potom ako ďalší spôsob nazerať na problémy čo najpozitívnejšie, sa začalo v angličtine používať namiesto "problem" slovo "challenge", tj. výzva. Keďže anglofónne národy sú moreplavbou a svojimi historickými podmienkami oveľa podnikavejšie a športovo založené, pojem "výzva" pre nich nebol taký cudzí. V našom prostredí však veľmi na výzvy nie sme zvyknutí, skôr padáme pod ťarchou skutočných PROBLÉMOV, ktorými nás zas to naše historické a štátne prostredie zavaľuje. Výzvy preto tradične veľmi neriešime. Až kým nám neprišli cez angličtinu ako náhrada za pojem "problém", ktorý je málo pozitívny. A tak tu máme zrazu jednu výzvu za druhou... Nuž ale, angličtina za to nemôže, že my jej tak vďačne zhltneme všetko aj s navijákom - bez štipky kritického myslenia...
