uzamknutým v doposiaľ nerozlúštenom písme zvano "lineár A". Sú hypotézy, že mohli byť príbuzní Lýkijcom z JZ Anatólie - podľa povestí brat kráľa Mínóa, Sarpédón, sídliaci v paláci pri dnešných Maliách, odplával z Kréty do Lúky (ktorú Gréci neskôr vyslovovali ako "Lýkia" a podľa nich to vyslovujeme aj my). Nedávna teória holandského profesora van Soesbergen dešifruje v lineári A jazyk príbuzný severomezopotámskym Churrijcom, a jeho argumenty sú celkom presvedčivé...
Každopádne, civilizáciu najstarších Kréťanov oslabili ničivé následky katastrofálneho výbuchu sopky Théry (Santorini) okolo 1530 pnl. Keď človek pláva na pláži v Iraklijskom zálive, nemôže si nespomenúť na príšernú cunami, ktorá sa tu v ten osudný deň prevalila, všetko zaplavila a prístavy kráľovského mesta Knóssy zaniesla ničivými vrstvami bahna. Túto civilizáciu nazvali "mínojská", podľa kráľa Mínóa, ktorý však bol už pravdepodobne jeden z prvých Grékov, ktorí sa sem "priplichtili", tvrdiac, že je synom Dia Diktajského, ktorý sa narodil neďaleko. Po ňom už celú túto civilizáciu prevalcovali okolo 1450 pnl mykénski Gréci, ktorí zachovali len palác v Knósse a ostatné sídla zničili. O svojich predchodcoch si vybájili dystopické mýthy o býkoložnej kráľovnej Pásifaé, jej monštróznom ľudožrútskom synovi Mínótaurovi a o athénskom hrdinovi Théseovi, ktorý vďaka princeznej Ariadne Mínótaura porazil. Každopádne, ani Mykénčania nemali vyhrané. Po cca r. 1200 ich porazilo ďalšie nebezpečenstvo zo severu, pravdepodobne Dóri, ktorí vtlačili Kréte svoju verziu gréčtiny, viditeľnú dodnes. Dórčina totiž zachovala "á" tam, kde zvyšok Hellady má "é" (dnešné /i/), a to vidíme aj na Kréte napr. v toponymách ako názvy hôr Seléna, Kefála. Pozoruhodným príkladom je krétska dedina Mílatos: nesie meno mladíka Miláta, ktorý podľa povestí odišiel so Sarpédontom z Kréty do Lúky a na maloázijskom pobreží bolo neskôr po ňom pomenované ďalšie mesto, ktoré my poznáme v už iónskej verzii toho mena - "Milétos".
No a čo sa týka dnešného jazyka na tomto ostrove, vyvinul sa tak, že dnešní Kréťania hovoria prekvapivo mäkučko. So všetkými tými ď, ť, ň, ľ má človek neraz dojem, že počuje nejakého Kysučana, takže akoby tu bol takmer doma...
