Nebinárne zámeno „one“? (Jazyk je všetko 24)

Nedávno mi napísal kamarát zo Stockholmu, že dcérka im oznámila, že je nebinárna a odmieta, aby sa o nej hovorilo ako o

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

„dievčati“ a ako o „nej“.

Moja reakcia bola dokonale stredoeurópska - že možno ide len o „taký pubertálny kapric“ a že ju to možno časom prejde – hlavne keďže nenástojí na operatívnej zmene pohlavia. Snažil som sa poskytnúť tým nadhľad a nejaké-to uchlácholenie, keďže ako rodičia si zjavne od toho vyhlásenia prešli ťažkými časmi, ale bol som si istý, že im to môže znieť necitlivo a takmer socialisticky. On je Švéd, manželka je Američanka, a obe kultúry majú v týchto otázkach oveľa inú – pokročilejšiu – názorovú platformu, s ktorou nie vždy súzniem a nemyslím si, že všetko by sme mali „od nich“ preberať „aj s navijákom“. Kamarát o dcérke teda písal ako o „they“ (angl. = oni) v jednotnom čísle, ale hoci angličtina poskytuje tento spôsob riešenia nebinárnosti, aj tak nerieši, ako dané osoby označovať v zmysle chlapec/dievča, syn/dcéra.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

U nás sa zatiaľ tento problém nerieši, ale pri rýchlosti, s akou sa „svetové“ tendencie aplikujú aj u nás, mali by sme sa vážne zamyslieť a byť pripravení.

Už len problematika džendru sa na Slovensku nešťastne riešila prekladom novátorského anglického termínu gender naším slovom rod. Iste, v angličtine sa „mužský rod“ povie masculine gender, ale v prípade džendru nejde o gramatickú kategóriu. Gramatických kategórií môže mať každý jazyk rozličné množstvo, ale deti sa rodia ako dievča alebo chlapec, a na toto rozdelenie neslúži slovo rod, ale slovo pohlavie. V angličtine sa to pomenúva buď GENDER alebo SEX, pričom tomu druhému sa možno vyhýbajú z dôvodu, že anglické SEX neznamená len pohlavie, ale aj – sex, túto háklivú ale obľúbenú ľudskú aktivitu, v ktorej je anglofónny svet často oveľa prudérnejší než my, hoci sa nám to nezdá. Použitie slova GENDER na rozličné spoločenské roly človeka, ktoré nemusia priamo súvisieť s jeho pohlavím, je novátorské, ale v angličtine ústrojné a výstižné. Je to každopádne špecifický termín na špecifickú problematiku, a nahradiť ho v slovenčine slovom rod bolo veľmi unáhlené, pretože spôsobuje rozkolísavanie systému jazyka. Rod je prastaré slovanské slovo, ktoré dodnes označuje skupinu geneticky spriaznených ľudí, ktorí voči sebe pociťujú vzájomnosť a spolupatričnosť. Anglické GENDER nič takéto neznamená. Použitie slova rod ako gramatickej kategórie je len okrajové, a na základe tohto marginálneho použitia zaviesť ho v úplne novom význame kľúčového termínu novodobých džendrových teórií je rušivé. Už len tým, že prídavné meno rodový tým pádom ostáva nejasné, pretože vnímateľ nevie, či hovoriteľ myslí širšiu spoločenskú jednotku alebo džender. Preto je, podľa mňa, oveľa lepšie ponechať anglický termín – ideálňe vo fonetickom prepise džender, džendrový.

Skryť Vypnúť reklamu

Bože chráň, aby sme angličtinu nesprávne kopírovali aj v ďalšom prípade – že by sme zavádzali „oni“ v zmysle nebinárneho THEY. Po prvé, „oni“ nie je nebinárne – je to mužský rod! (NB ženský rod „ony“!). Navyše, anglické THEY má svoju logiku a má za sebou už dlhý vývoj.

Išlo o prípady ako „Keď niekto chce, môže odísť.“ V angličtine si to „môže“ vyžaduje zámeno, a, podobne ako u nás, sa tam používal mužský rod: HE may leave. Keďže feminizmus protestoval proti tomu, aby sa tu používal automaticky mužský rod – veď ten „niekto“ môže rovnako byť aj žena - presadilo sa v angličtine vyjadrovanie „HE OR SHE may leave“, neskôr skrátene „HE/SHE“, a napokon aj – ešte skrátenejšie - „(S)HE“. Rovnako sa v americkej angličtine vymyslel nový titul pre ženu – „Ms“ ako neutrálny titul medzi slečnou a paňou. Keďže u nás sa na dnes-už-nepodstatný fakt, či daná mladá žena je ešte nevydatá panna alebo nie, už dávno rezignovalo a funguje úzus, že akonáhle sa mladá žena – aj keď je ešte stále nevydatou pannou – zapojí do pracovného procesu, už sa jej hovorí pani. Takže my sme nijakú „Ms“ nepotrebovali – vyriešilo sa to samo. Až na to, že účel rozlišovania medzi slečnou a paňou mal veľmi praktický význam – určoval, „ktorá žena ešte má nárok na to, byť obletovaná a „byť jej dvorené“, alebo už v žiadnom prípade nie!“ Rovnaký účel plnili svadobné obrúčky. Nenápadné, ale veľmi praktické náznaky pomáhajúce pochopiť, ako sa voči ktorej žene správať. Iste – v mužmi ovládanom svete. Ale – nechcú byť ženy aj dnes, rovnako ako vtedy – obletované a byť predmetom dvorenia, uchádzania sa?... Feminizmus ich o to pripravil. V Japonsku to dokonca zašlo tak ďaleko, že tými obletovanými sú tam dnes už vo veľkej väčšine chlapci, takže na dievčatách už spočíva ÚPLNE VŠETKO! (smutný smajloš...)

Skryť Vypnúť reklamu

V Anglicku následne vymysleli ďalšiu vychytávku: začali namiesto amerického (S)HE používať THEY: „Should anyone want, THEY may leave.“ Pričom tu ale nejde o plurál, len o pokus vyhnúť sa označeniu pohlavia toho „anyone = niekto“. Túto britskú vychytávku potom prijali aj v Amerike na označenie nebinárnych ľudí: hovoria im THEY v jednotnom čísle (THEMSELF „on(a) sám(a)“).

U nás sa zámená oni / ony v tomto kontexte nepoužívajú. Vyjadrujú vždy plurál a sú integrálnou súčasťou vysoko rozvitej morfológie čísla a rodu v našom jazyku. Navyše, neviem, prečo by nebinárni ľudia mali požívať tú mimoriadnu úctu, aby sa im onikalo tak, ako sa kedysi onikalo najváženejším osobám... To sa prieči rovnosti ľudí, ktorá by s uznaním nebinárnych mala ísť ruka v ruke.

Skryť Vypnúť reklamu

Je tu aj ďalšie hľadisko: keby sme zaviedli oni / ony, nič nevyriešime, pretože sa rodovo aj tak rozlišujú, a navyše, nemôžeme ich používať v jednotmom čísle – a tam sa nemôžeme vyhnúť rodu: oni povedal(a)? Takto sa predsa napodobňuje reč nejakých hotentótov-alebo-ako-si-už-predstavujeme exotických divokých domorodcov – v Afrike či na prériách Severnej Ameriky. Toto by sme predsa nechceli zaviesť ako súčasť normálneho vyjadrovania!?

Napadá mi iné riešenie: zámeno on, ona, ono, oni, ony by si mohlo pridať inú – nerodovú – koncovku, ktorá by neevokovala ani mužský ani ženský rod. Koncovky nula,-a, -o, -i, -y sú už zadané, takže ostávajú samohlásky -e a -u. Čo tak používať na označenie nebinárneho človeka zámeno onu alebo one ? To druhé by mohlo byť pre nebinárnych aj dostatočne sexy, keďže by sa tvárilo ako anglické ONE (ktoré, mimochodom, sa tiež používa ako zámeno, ale pre prvú osobu, a radi ho používajú Windsorovci: napr. Kráľovná nepovie „It seems to me“ ale „It seems to one“, v zmysle „Človeku sa zdá...“). Tvar one alebo onu sa úplne vymykajú gramatike rovnako, ako sa vymykajú nebinárni ľudia pohlaviu, ktoré každý z nich od prírody a od prirodzenosti má. A tak, s odmietaním prírodného a prirodzeného pohlavia by takto popierali aj gramatický rod, a boli by one alebo onu.

Lenže tým sa problém nerieši. Čo s ostatnými zámenami, a hlavne prídavnými menami a príčastiami? Mohli by sme tam aplikovať tie isté koncovky: „one mi povedale / onu mi povedalu“, „one je dnes unavene / onu je dnes unavenu“.

A čo s „chlapec / dievča“, „syn / dcéra“? Je nebinárna dcéra môjho švédskeho kamaráta stále jeho „dcéra“, alebo proste musíme už o nej / ňom hovoriť len v strednom rode ako o „dieťati“? Bude sa páčiť nebinárnemu puberťákovi, ak sa mu bude namiesto „chlapec“ hovoriť stále „dieťa“, a potom, keď vyrastie v muža, bude (len) „človekom“? Možno áno. Napokon – prečo nie. Lenže – ako skloňovať také one / onu? Ako sa vyhnúť gramatickému rodu, keď hovoríme o nej / o ňom? Gramatické koncovky sú binárne rovnako ako prirodzené prírodné pohlavie narodeného dieťaťa. Bude potreba riešiť aj toto.

Možno by sa hodil napr. stredný rod – keďže je to „neutrum“, čiže je „neutrálny“. Len či s tým nebinárna osoba bude súhlasiť, aby odteraz bol(a) proste – ono ? Nemalo by ich to poburovať – veď ak namiesto dievčaťa či chlapca bude odteraz len dieťa, tak stredný rod sa na to hodí. Lenže – je tu ďalšie lenže: pri skloňovaní sú koncovky neutra poväčšinou zhodné s maskulínom. Nebude to vadiť? Vo vete „ Ono je dnes unavené “ je neutrum jednoznačné, ale - „za mojÍM unavenÝM dieťaťOM“ má rovnaké koncovky ako „za mojÍM unavenÝM synčekOM“ a jasne odlíšené od „za mojOU unavenOU dcérkOU“. Vymyslíme pre nebinárnych aj nové pádové prípony? Alebo – radšej sa teda už úplne priblížiť tej sacrosanctnej angličtine a vykašľať sa na skloňovanie úplne? To sme ale zasa pri hatmatilke domorodcov: „za moje unavené dieťa“. Nehovoriac o tom, že to má iný význam, pretože sa tu zmenil pád z inštrumentálu na akuzatív...

Čaká na nás veru veľká výzva. 

PS: Ešte mi prichádzajú na um jazyky z Kaukazu – gruzínčina a arménčina. Arménčina je indoeurópsky jazyk, a gruzínčina kartvelský, majú však spoločnú tú črtu, že NIJAKO sa v nich neprejavuje rod – ani len u osobného zámena! Gruzínsky is, arménsky na = on(a). To by boli ideálne jazyky pre nebinárnych!

Ivan R. V. Rumánek

Ivan R. V. Rumánek

Bloger 
  • Počet článkov:  63
  •  | 
  • Páči sa:  53x

Τί δεῖ με χορεύειν; Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Skryť Zatvoriť reklamu