Príroda
Podkaukazská oblasť Svaneti šokuje svojou nespútanosťou a krásou prírody, ktorú sme si z bicykla naplno užívali. Na bicykli sa dajú prekonať až dva a pol kilometrové výšky, kde prekvapuje okolitá príroda svojou kvetenou (aj hmyzom) a trávnatými „kopčekmi“ až do výšky troch kilometrov. To všetko spestrujú divoké rieky a riečky s živelnými vodopádmi, občas zas menšie ľadovce. Jednoducho paráda!

História
V oblasti Svaneti je možné vidieť nielen typické obranné „rodinné“ veže, ktoré stavali tak, že sa tam vošla celá rodina aj s dobytkom, ale aj stavby z 3.storočia a mnoho starobylých kostolíkov. Silný dojem na mňa urobila aj renovovaná katedrála Bagrati nad Kutaisi z 11.storočia, ktorej vstupnú bránu zdobia gule a pologule – údajne preto, lebo už v tom čase miestna cirkev uznávala, že zem je guľatá...

Ľudia
Miestni ľudia sú veľmi priateľskí. Malí obchodníci chcú samozrejme svoj tovar predať, ale nie sú vtieraví a ani neodbytní. Vzťah a rozhovor je pre nich viac ako obchod. Miestni mávajú a povzbudzujú, často ukazujú palec hore, čo dobre padne najmä v ostrých stúpaniach na bicykli v slovenskom drese.
Zažil som ale aj celkom nelogické konanie – náš vodič, ktorý nás prišiel zobrať na letisko, nás zobral najskôr na benzínovú pumpu, aby doplnil palivo. Nikto nechápal, prečo tak neurobil po ceste po nás. Na pumpe sme si potom museli všetci z mikrobusu vystúpiť, následne si išiel umyť auto (?!), hoci sa už blýskalo a začalo popŕchať. Nikoho neprekvapilo, že následne celú cestu na letisko lialo ako z krhly. Aj na čerstvo umyté auto. Darmo, čistota, je čistota, aj keď sa človek ponáhľa na letisko

Zvieratká
Pri pohľadoch na gruzínsku prírodu a kaukazské steny treba dávať pozor nielen na kľukaté cesty, ale aj na nej voľne pobehujúce koníky, kravičky, psíky, či prasiatka. Zvieratiek je tam oveľa viacako ľudí...

Značenie
Aj keď som nikdy v Gruzínsku nezablúdil, treba si zvyknúť, že dopravné značenie je len približné. Napríklad pred Ushguli, najvyššie položenou dedinkou v Európe, je na ceste tabuľa 4km, ale po okraj dedinky je to 8km. V Kutaisi je tabuľa „Batumi 140km“, ale o pol kilometra ďalej zas „Batumi 146km“. Pred stúpaniami na ceste sa neraz stane, že je opačný oznam o klesaní a naopak. Miestni to aj tak berú – keď som sa pýtal na vzdialenosť do jedného miesta, odpoveď bola „1 km“. Nameral som si 6 a pol km... Gruzínci používajú svoje písmo a všade aj latinku, azbuka definitívne zmizla. V celom Gruzínsku som našiel jediný nápis v azbuke – na staručkom bufete pod označením CCCP...
Ubytovanie a hygiena
Za krásu prírody a ľudskú pohostinnosť ale treba obetovať pohodlie, na ktoré sme väčšinou zvyknutí – ubytovanie, ktoré je k dispozícii v týchto končinách, je síce lacné, ale naozaj skromné – zvyčajne len s jedným umývadlom a jedným WC pre celý penzión (a WC je už naozaj luxus). Mal som si tak možnosť pripomenúť státie v rade a vážiť si tak viac to, čo máme doma. J
Zažili sme aj niekoľkohodinové čakanie na vopred rezervované ubytovanie (ktoré len dokončovali), či tečúcu vodu. Občas proste dobrý tréning trpezlivosti... V niektorých dedinkách dokonca za verejné toalety považujú rozpadnuté neobývané domy. To ale nie je prípad Kutaisi, nesmierne čistého a šarmantného mesta s bohatou históriou. Keď som sa nášho hrdého gruzínskeho hostiteľa pýtal na tieto rozdiely a dôvod tamojšej vzornej čistoty, odôvodnil to takto: „Pretože tu sú len čistokrvní Gruzínci!“
Bicyklovanie v Gruzínsku určite stálo za to – je to malé dobrodružstvo a zážitok, ktorý sa len tak ľahko hocikde nezíska.
