Naša sloboda sa začala až odsunom okupantov

Písmo: A- | A+

V týchto dňoch si pripomíname tridsať rokov od historického odsunu Sovietskej armády z vtedajšieho Československa. A po prvý krát na Slovensku ako Pamätný deň.

Táto udalosť ostáva akoby v tieni 17. novembra, či rozpadu spoločného štátu, no jej význam je obrovský. Nešlo len o satisfakciu za ponižujúcu okupáciu z augusta 1968, ale aj o dôkaz, že náš štát a národy v ňom sú skutočne slobodné.

Desaťtisíce sovietskych vojakov, ich rodinných príslušníkov, ťažká technika, jadrové zbrane a celá infraštruktúra, ktorú tu okupanti vybudovali, denno denne pripomínala občanom, že Československo nie je suverénnym štátom a že každý pokus o zmenu politických spoločenských pomerov sa môže veľmi ľahko skončiť krviprelievaním. Povinné vyvesovanie okupačných zástav a ich hymna pri každej slávnostnej príležitosti boli smutným svedectvom neslobody.

Je historickým šťastím, že okupačná armáda nás opustila v pokoji a bez vážnejších incidentov. Za to patrí vďaka najmä dvom ľuďom, ktorí za československú stranu odsun vyrokovali. Sú nimi Michael Kocáb a generálmajor v.v. Svetozár Naďovič. Pre mňa hrdinovia, ktorí porazili Červenú armádu bez jediného výstrelu. O svoje spomienky a zážitky sa podelili na konferencii, ktorú som pri tejto príležitosti zorganizoval. Odsun vojsk bol bezpochyby veľkou logistickou a politickou výzvou, no neskončil len tým, že naše územie opustil posledný sovietsky vojak a tank. 

Po okupantoch ostali celé územia zamorené chemikáliami a zvyškami pohonných hmôt. Komunistický režim nikdy príliš nedbal na ochranu životného prostredia a správanie sa Sovietskej armády bolo vrcholnou ukážkou arogancie a neúcty k svojmu okoliu a ku zdraviu a životom ľudí. Sliač, české MIlovice a mnohé ďalšie lokality sú toho dokladom. 

Škody, ktoré u nás okupanti zanechali, sa zrejme nedajú ani presne vyčísliť. Sú medzi nimi ako zdevastované objekty, tak aj znečistená podzemná voda a zvyšky munície, často len tak ledabolo zakopané vo vojenských priestoroch. Ich odstránenie však nezaplatil rozpadávajúci sa Sovietsky zväz, ani súčasná Ruská federácia, ktorá je jeho právnym nástupcom. Sú to peniaze Európskej únie a daňových poplatníkov Francúzska, Holandska, Talianska a všetkých ostatných členských štátov, ktoré nám pomáhajú sa s týmito záťažami vyrovnať. Neexistuje lepší dôkaz pre tých, ktorí ešte stále pochybujú z ktorej svetovej strany prichádza skutočná sloboda, ako tento fakt. 

Odchod Sovietskej armády bol významným aktom a dokončením nežnej revolúcie. Jej príchod a pobyt na našom území by mal pre nás byť mementom toho, že niečo podobné už nikdy nesmieme dopustiť. 

Skryť Zatvoriť reklamu