Záverečnýúsek diaľnice v Nemecku od Hamburgu k dánskym hraniciam sa zdalnekonečný. Konečne sme tu! Tešíme sa. Plní očakávaní vchádzame prvý krátv živote do jednej zo severských krajín, o ktorých sme vždys obdivom čítali či počúvali slová chvály. Vchádzame do Dánska, na Jutskýpolostrov. Už samotný vstup ma prekvapil. Colnicu som samozrejme nečakal, alevejúce vlajky všetkých piatich severských krajín s výrazne najväčšoudomácou uprostred, pôsobili na hranici veľmi sympaticky. Zmenu sme pocítili ajna pokojnejšej diaľnici, ale najmä v charaktere samotnej krajiny. Viac sazazelenala. Starostlivo obrobené polia a pastviny s dobytkompotvrdzovali, že Dánsko je výrazne poľnohospodársky orientovaná krajina. Alenajviac charakter krajiny určovala citlivá a typicky seversky ladenáarchitektúra. Domčeky a usadlosti, ale aj podniky a veľkoskladypôsobili aj spoza okna rútiaceho sa auta idylicky. Realita, ktorú sme na druhýdeň začali spoznávať na bicykli, bola ešte lepšia....
Náhodachcela, že do nášho života vstúpilo mestečko Randers, kde Matej študuje na The Danish Business UniverzityMinerva. To, že dal prednosť 60tísicovému mestečku pred Kodaňou smeocenili, keď sme Randers málinko bližšie spoznali. Pre predstavu, čo sa týkaveľkosti a postavenia v krajine, existuje istá paralela medzi Randersa Prievidzou, blízko ktorej žijeme. Ale počtom obyvateľov podobnosť končí,všetko ostatné je v porovnaní s PD a SK lepšie, proste je to DK. Isto je toskreslený a trošku cyklisticky ladený pohľad človeka, ktorý je schopnýtakmer 1500 kmďaleko trepať na 3-4 dni pobytu bicykle. Ale Dánsko ma aj tak celkovo chytiloza srdce. Čiže nielen kvôli tomu, že je v sprievodcoch označované spolus Holandskom za cyklistický raj na zemi. Čo je pravda! Mestá a obcevybudovali hustú sieť cyklo chodníkov , ktoré vás spoľahlivo a bezpečne dopraviakam potrebujete. Dáni rovnako ako Holanďania jazdia veľmi veľa najmäv mestách. Rovnako majú malilinké sympatické cyklo semafóriky, rovnakouvidíte na bikoch rôznorodú vrstvu obyvateľov. Čiže nielen športovozaložených nadšencov, či mladých teenegerov ako u nás, ale aj elegantnenahodenú dámu, či praktickú gazdinku, alebo seriózne pôsobiacich úradníkov čibiznismenov. Chcel som napísať v obleku a kravate, ale zháčil som sa,lebo takých som videl iba zopár kedysi v Amsterdame. Dáni chodia väčšinouoblečení „free“, pohodlne a neformálne, ale vkusne.
Dôkazomtoho je aj toto krátke info od syna, ktoré ale viac ako o oblečenívypovedá o niečom inom. Pár dní po našom odchode prišiel navštíviť školuna počesť otvorenia nového školského roku dánsky premiér. Ako povedal Matej, tosa musí vidieť a zažiť na vlastnej koži. Žiadne uzávierky ciest, rútiacesa kolóny limuzín a blikajúcich policajných húkačiek, žiadny stres naškole, ustarostení a červený koberec kladúci školskí činovníci či učitelia.Záujemcom o príhovor premiéra sa rozdali lístky(!) do prednáškovejmiestnosti a bolo. Prišli 2 autá (opakujem slovom dve!), BMW a VW,vystúpil normálny človek v košeli a hotovo. Ozaj by som sa chcelvyhnúť politike, ale aj tá tvorí krajinu a žiaľ aj tento banálny príkladukazuje, aký je život v SK pomýlený. Dokonca by som povedal, že u násje každodenný život politikou veľmi poprepletaný a negatívne ovplyvnený.Aj preto mávam po návrate domov z cudziny zmiešané pocity. A nielenpri návrate z DK.
Eštesa vrátim k samotnej škole. Už dopredu zaslané materiály a internetovástránka sľubovali veľa, ale samotná realita v podobe budovy, vnútra ajokolia školy, jej vybavenia, spôsobu komunikácie boli nad očakávania. Nedávnozrekonštruovaná škola pôsobí veľmi dobre, ak máš záujem, pozrisi fotky. A veľmi sympaticky pôsobil aj úrad, kde sa bol Matej prihlásiť napobyt. Zasadením komplexu úradných budov do zelene, príjemnou atmosférou vovestibule, jednoduchým systémom lístkov na čísla, usmievavým personálom,rýchlym vybavením, dobrým značením, príjemnou recepčnou, veľkýmparkoviskom.....Mám pokračovať? Len podotýkam, že napriek tomu, že bol piatokpoobede, boli sme vybavení bez akýchkoľvek problémov rýchloa v pohode. Očarila ma veľmi aj atmosféra druhého najväčšiehodánskeho mesta - Arhusu, kde sme boli na spomínanom úrade. Ľudia na uliciachboli pohodoví, rôznorodí, takí prirodzení. Snáď to spôsobuje aj to, že u nás sakladie príliš veľký dôraz na oblečenie, neviem. Niečo sa snáď podarilo zachytiťvo fotoreportážiach. Aspoň zopakujem, že aj keď vládol celkom veľký ruch vmeste, bol kopec ľudí v uliciach, do toho začínal mestský festival a ešteaj víkend, aj tak som necítil nejakú nervozitu, či uponáhľanosť. Ťažko sato opisuje, to treba zažiť.
Eštekrajšie a milo na nás pôsobil nasledujúce dni vidiek. Spravili sme si peknévýlety na biku smerom k pobrežiu. Kvalita ciest, či už to boli hlavnéfrekventované trasy alebo idylické vedľajšie cestičky, je vynikajúca. Radosťkrútiť pedálmi! Ak ale očakávate, že Dánsko je samá rovina, keďže najvyšší bodmeria iba cca 170 mn.m., tak ste na omyle. Krajina okolo pobrežia je prirodzene členitá a miestamidá zabrať! Aj keď nie sme žiadne „mäkoty“, občas som pri stúpaní nadával, kdemajú ten najvyšší vrchol, keď je tento náš kopec taký prudký. Úplnousamozrejmosťou je stopercentná tolerancia vodičov voči cyklistom. Jediný krátna mňa vodič jemne zatrúbil, aj to ako upozornenie, keď som náhle vybočil zosmeru jazdy. Napriek tomu, že v Dánsku sa jazdí autami veľmi veľa, nemalsom vôbec pocit ohrozenia. Kto jazdí po slovenských cestách, vie o čomhovorím. Dánsky vidiek je očarujúci a malebný. Počas našich výletov mazaujalo toho veľa, v pamäti mi zostali napríklad dve deti, asi súrodenci,ktorí v sobotu doobeda v malinkej dedinke predávali pri ceste rôzne„nepotrebné“ veci, ktoré boli rozložené na stoloch. Škoda, že som nezastala neodfotil to. Ale ten ich úsmev a zamávanie na pozdrav som si sosebou odniesol.
Úplnousamozrejmosťou a možno najlepším priblížením spomínanej dokonalostikrajiny boli rôzne skrine a pultíky či vitríny popri cestách, kde bolivyložené na predaj záhradkárske či poľnohospodárske výrobky. Ale pozor, bezobsluhy. Keď som prvý krát videl, ako zabrzdilo auto, chlapík nechal bežaťmotor, nabral za náruč mrkvy či petržlenu a akoby bez platenia odišiel,tak som nechápal. Až keď sme išli okolo, všimol som si sklenenú nádobu, kdevhodil peniaze. Tých ponúk a rôznych možností nákupu bolo na našej 80kmtúre niekoľko. My sme si poslúžili na jednej vedľajšej ceste, kedy sme pri polinakúpili z domácej produkcie jablká a zemiaky. Vlečka bola širokoďaleko opustená, traktor tiež, len z neďalekej usadlosti sa ozýval brechotpsov.
Počas nášho nákupu dorazili dvaja postarší manželia z cca 5kmďalekej dedinky, „kúpili“ si vrecko zemiakov, nasadli na bicykle a vydalisa na cestu späť. Evidentne neboli na tomto nákupe prvý krát. Divíte sa, prečoto toľko popisujem? Prečo žasnem z takejto jednoduchej maličkosti? Nužpráve ona tvorí tu ťažko popísanú a stále omieľanú dokonalosť DK.Žartovali sme potom cestou ďalej, že u nás by to nebolo možné nielenpreto, že ľudia by neplatili, ale ešte by zobrali aj peniaze z kasičky.Žiaľ takéto konštatovanie nie je veselé, skôr žalostné.
Nazáver sa dostávam ku kameňom. Presnejšie povedané, veľmi ma zaujalo aký význam imprikladajú vo svojom živote Dáni.
Aj to je vyjadrením ich blízkehoa citlivého vzťahu k prírode. Keď sme zastali na diaľničnomodpočívadle, zaujala ma nenápadná tabuľka ukazujúca smerom hore. Tak som sav rámci prevetrania prebehol do mierneho kopčeka. Uprostred trávy boliroztrúsené rôzne kamene. Zdanlivo také nič. Len malá tabuľka oznamovala, že ideo 5000 rokov staré kamene. Viac som neporozumel z odborného textu,len záver, že prosia, aby ich ľudia nebrali. Mne to príde perfektné. Alebototo. Takmer pred každým domom je uprostred zelene zasadený rôzne veľký, aleväčšinou dosť výrazný kameň. Býva na ňom označené číslo domu, názov firmy,alebo tam ležia len tak, jeden dva kúsky, osadené v zelenej trávičke.Nakoľko aj pre mňaosobne kameň znamená veľmi veľa, pôsobilo to veľmi sympaticky. Ostatne akocelá táto severská krajina. Už teraz sa teším na ďalšiu našu návštevu. Verím,že by sa tam páčilo každému z vás! Svoje ďalšie dojmy a postrehyz DK zhrniem ešte v druhej časti fotoreportáže a konečne siprečítam aj synoveprvé postrehy z Dánska, ktoré napísal už dávnejšie predo mnou. Nechcelsom si ich čítať, kým ja nedopíšem svoje a tak sa teším a somzvedavý, o čom píše on. Dovidenia v DK priatelia!
Prepáčte,že to ešte celé naťahujem, ale náhodou som objavil na wikipédii možnévysvetlenie rozdielu DK voči SK, resp. výstižne vyjadrenie tej neopísateľnej„dokonalosti“, o ktorej stále básnim. Pri Dánsku je uvedené takéto mottokrajiny:
Národné motto:
Guds hjælp, Folkets kærlighed, Danmarks styrke
(Božia pomoc, láska ľudí, sila Dánska)
A hneďsom si vyhľadal zo zvedavosti aj motto SK, lebo som bol zvedavý, aké máme. Asiuhádnete výsledok, žiaľ pri Slovensku je uvedené len konštatovanie: národnémotto nie je.
