Sľuboval som vidiek a ukazujem holú babu. Ale nie, len som chcel naznačiť ako sa človek zrazu ocitne v Grene v mestečku, ktorého názov dovtedy ani raz v živote nepočul. A tak začínam záberom z vestibulu školy, kde dcéra Barbora začala študovať na IB gymnáziu.
Vynechám podrobnosti o škole a internáte, predchádzajúce skúsenosti syna Mateja z Randers boli dostatočnou zárukou správnosti tejto voľby. Nakoniec Jurajova pochvalná charakteristika z úvodu platí aj v tomto prípade. Pohľadom na celý vestibul gymnázia, ktorý pripomína skôr nejaké múzeum, opúšťame nenápadnú budovu školy, ako inak zasadenú v zeleni a vydávame sa na sľubovaný vidiek.
Keď sme pred rokom doviezli prvý krát Mateja, tak sa nám osvedčili bicykle. A tak aj teraz, na pár augustových dní, kedy sme doviezli do školy Bašku, sme ich mali so sebou. Rozhodli sme sa ubytovať v campe na pobreží a voľba padla na jeden z viacerých v okolí Fjellerup. Ono je to v podstate jedno, každý z kempov je vybavený +- rovnako kvalitne, čistota a hygiena je na vysokej úrovni, všade je zeleň a rôzne milé doplnky. A detské ihrisko! To nesmie v DK chýbať, toto je pohľad na to „naše", v strede kempu.
Ešte jeden detailnejší pohľad na ihrisko, ktoré je celkovo ladené „prírodne". O kemp sa starali dvaja príjemní manželia, ktorí v ňom aj bývali. Pán mi ochotne pomohol s kompresorom, keď som sa objavil pri vchode s vyfučaným kolesom v ruke. Na fotke vidíte v pozadí cyklo formulu pre veľkých aj malých návštevníkov. So záujmom som sledoval ako táto rodinka vyvádzala a pretekala sa hore dole po kempe.
S naším kempom sa rozlúčime pohľadom na more. Ale ako vidíte celkovo prevláda na obrázku zeleň. Práve v nej sú citlivo zasadené nielen okolité sezónne domčeky, ale aj takéto „trvalé" veľké stany, kde nájdete skutočný komfort aj na niekoľko týždňové bývanie. My sme ostali pri SK klasike s vlastnou výbavou. Ale Dáni radi využívajú takúto formu rodinnej dovolenky v prímorskom kempe, obzvlášť keď každý desiaty z nich žije v Kodani :-)
Páči sa mi tento pohľad. Obyčajná tráva, sem tam nejaký žltý kvietok, rozvlnené more na pozadí a obloha plná mrakov. A vlastne až teraz som si uvedomil, že na fotke je široký nekonečný obzor, ktorý my suchozemci nemáme možnosť vidieť každý deň. Vyrážame na biku z kempu do Greny a začíname na malebnej cyklo cestičke tiahnúcej sa popri mori smer Bonnerup.
Nechceli by ste tu bývať? Ja hej, bez váhania, ihneď. Podotýkam, že z toho okna by ste mali takmer taký istý výhľad na more, ako bol na predchádzajúcom obrázku.
Starý domček vás nezaujal? V poriadku, nech sa páči tu máte jeden moderný kúsok. Dajme tomu, že to je už určené pre inú klassu, ale aj tak vidíte ten rozdiel. Nemám na mysli rozdiel medzi týmto krásavcom a starším vkusným žltým domčekom s trávnatou strechou na minulej fotke. Ale rozdiel medzi touto novou modernou stavbou a vilami, čo sa stavajú u nás. Vkus a nevkus!
Je jedno v čom by som býval, nakoniec dôležitejšie je s kým bývaš, resp. žiješ. Bolo by isto milé, keby vás budili „hejna rackú" a všetky príjemné zvuky mora...
...vyšli by ste si na trávnato piesočnú pláž na prechádzku, raňajky, či rannú meditáciu. Príjemná predstava, čo poviete. Aj beh po morskom pobreží v piesku som si vyskúšal a bolo to fajn.
A keď by bolo vonku nevľúdne, vietor, dážď a zima, tak by ste sedeli v teple domova a spoza presklených okien, by ste pozorovali ako vonku šantia živly. Dánsku (severskú) architektúru mám rád, to ozaj môžem!
Staré a nové, klasické a moderné. A všetko tak citlivo zosúladené, aspoň ja to tak vnímam. Mne nevadia ani tie veterné obry na pozadí, usadené v mori.
Čistá biela, červená či tmavo hnedá strecha k tomu, sklo, zeleň, kamene. V jednoduchosti je krása. A prečo práve pohľad na tento domček u troch morských koníkov? Lebo to bol antik, v ktorom si Ivetka so sestrou a švagrom výborne porozumeli s pani domácou a výhodne nakúpili krásne „maličkosti". Jirko ako znalec starožitností ocenil kvalitné námorné kúsky, ktoré boli ozdobou interiéru. Ale aj exteriéru, o čom svedčí obrovská, starostlivo natretá kotva na čestnom mieste uprostred trávnika. Bodaj by aj nie, keď usilovný domáci pán (v pozadí sa skláňa pri fúriku) bol v minulosti ozajstný morský vlk, námorný kapitán!
A pre zmenu zase moja chuťovka. Domček, pred ním stolček (=polička, len sa to nerýmuje), v poličke poháriky so zaváraninou, na poličke kasička a môžete nakupovať. Výber je široký, štyri druhy, ja som kúpil dievkám na „koštovku" po jednom. Samozrejme nikde nikoho, aj keď po chvíľke som sa zdravil gazdinke, ktorá vyšla „servírovať" na terasu. A opäť neodmysliteľná dánska zástava. Majiteľom jednej som sa nedávno stal aj ja, deti mi ju doniesli teraz na prázdniny ako darček k narodeninám. A keď sa budú náš pán premiér čudovať, prečo nevyvesujem každý pondelok ráno SK vlajku, ale mám vycapený DK flag, tak miesto odpovede, ktorá by nám pokazila túto fotoreportáž, sa chytím pravou rukou za srdce. Tá hrdosť na vlasť je, milý Róbert, rozdupaná tebou samým, tvojimi spolu kumpánmi Vladkom, Jankom a spol. Žiaľ!!
„Chcel by som byť koňom, s dlhou bielou hrivou, kopytami chvostom....la lá lá", ďalej vám to dospieva sám autor, keď kliknite tu! Musel som utiecť od politiky ku krásnym ušľachtilým tvorom, ktoré sa pokojne pasú na lúke a čakajú na „svoju kobylku".
A jedna perníková chalúpka utopená v kvetinových záhonoch pri ceste. Roztomilé, ale podotýkam, že tam sa normálne žije a býva. Viem to, lebo som spravil "Kuk" do ich dvora.
Radi pestujete rôzne rastlinky, presádzate výhonky a poznáte bylinky? Nech sa páči, môžete ich začať predávať. Stačí vám k tomu malý domček na dvoch kolesách, jednoduché cenovky a pokladníčka v podobe hoc aj otvoreného pohára. A vlajka, samozrejme! Akože to charakterizoval ten Juraj: Striedmosť až pokora a skutočná civilizovanosť. To sa fakt hodí!
A opäť sú tu, krídlatí obri v poli. Z diaľky to tak nevypadá, ale keď sme na diaľnici stretli kolónu, čo viezla jedno krídlo týchto vrtúľ, tak som žasol, aké sú obrovské.
A už sa vraciame opäť do Greny, čoho dôkazom je pohľad na jednu z typických dominánt tohto sympatického mestečka. Mlyn na kopci Baunhoj. Pekná stavba, viac info na webe. A nie je vrtuľa ako vrtuľa! Opakovanie je matka múdrosti, už pomaly sám sebe leziem na nervy, ale neodpustím si opäť pripomienku. Čo vás ešte zaujalo na tomto snímku? Vynechajme vysielač vpravo a zástavu na stožiari pri ceste. Ľudkovia moji milí, no predsa zeleň. Porovnaj so svojím miestom, kde žiješ a pochopíš ten rozdiel. Škoda, ozaj škoda, ako bezhlavo ničíme všetko zelené v našich mestách a obciach. Stavebný developer VPRED! GO! Rúbaj, búraj, rež!
A opäť vo vnútri mesta, či skôr mestečka. Klasika typická pre Dánsko, sólo cestička pre biky. Teraz v prevedení telefonujúca mamina s dvomi cyklistami, jedným aktívnym, čo už vyrástol z vozíčka a druhým zatiaľ pasívnym, ktorý sa ešte vezie, ale už má prilbu na hlave. Čo dodať? Nič...a všetko!
Putovanie po vidieku zakončíme netradične, pohľadom na „paneláky" či ako nazvať tieto strohé, ale veľmi príjemne pôsobiace obytné domy. A kde je detské ihrisko?
No predsa hneď vedľa za domom v susednom dvore. Hádanka na záver: nájdete niečo rušivé na tejto fotke? Pomôcka: hneď oproti na druhej strane cesty je "fast food". Takže žiadne obavy, ani DK nie je také dokonalé ako ho popisujem :-)
Takže asi tak. Putovanie z Fjellerup cez malebný prístavček Bonnerup zalesneným pobrežím až do Greny je na konci. Možno zaujalo, možno ste pocítili chuť sadnúť na bicykel a vyraziť. To je dobre, to som rád, verte mi, nielen dánsky vidiek stojí za to.
Túto fotoreportáž venujem Baške, ktorá našla v sebe odvahu a silu vyraziť do sveta za svojím snom. Držím ti palce!
p.s. dva dni po našom odchode sa v Grene bežal maratón, takže v roku 2010 som na štarte !!!
