Tu sa záhradník s orezaním stromov vyhral. Koruna je dlhodoboprispôsobovaná oknám. Ide o pohrebníctvo a aj na neďalekom cintorínebolo vidieť citlivosť prístupu a odbornú kvalitu. Ale náš výlet ešte lenzačínal, tak fotky z cintorína niekedy nabudúce.
Zapáčil sa mi aj tento pohľad na strechu jedného z domovna malom námestí v Mariager. Vlajka, plechový vták, zvonec vo výklenku, fungujúce hodinya nápis na priečelí, to všetko v prirodzenej symbióze so starouškridlou.
A na tom istom námestí si môžete posedieť aj v príjemnomkamennom zákutí, kde nielen stôl a stoličky sú z kameňa, ale aj kmeňstromu vypadá ako kamenný. Fajnové miestečko.
My sme svoj „piknik“ rozbalili až na brehu fjordu. Dáni „piknikujú“ radi, aj počas našej krátkejzastávky boli stoly na lúke obsadené. Páčilo sa mi, ako prišla jedna rodinaautom, priviezli so sebou ťažko chodiaceho staršieho člena rodiny, usadiliho na lavičku, vybalili dobroty, kávu a mali poobednú siestu aj s takýmto pekným výhľadom.
Ako vzniká pekne riešené nábrežie? Zeleň, tráva, stromy.Voda, fjord, more. Kameň, balvany, kocky. Lode, prístav. Autá, parkovisko. Ľudský um,cit, jednoduchosť. A sediaci človekna lavičke. Idylka, čo poviete?
Dáni sa neboja aj nových a moderných riešení. Mňazaujalo vodné „súšošie“ v Hadsunde, obkolesené zeleňou, ktoré ukončujevyššie popísané „pekne riešené nábrežie“. Najmä tá radujúca sa postavička navrchole mi je veľmi sympatická.
Ale nám - "bývalým kajakárom" bol sympatický aj „živý tvor“. Už kedysiv Amsterdame ma tešil pohľad na veslujúcichdôchodcov na kanáloch. Tu v dánskom Arhuse sme sa zdravili s týmtopánom kajakárom. My na skalách, on na mori. Možno už roky pádluje popri kamennompobreží svoju pravidelnú doobednú morskú prechádzku.
Vráťme sa späť do Mariagerského fjordu, kde nás na brehučaká takéto nádherné posedenie. Ale uspokojiť sme sa mohli len pohľadom, išloo privátnu zónu. Bolo nám slušne povedané, kde si môžeme ísť posedieť my,putujúci cyklisti. Ale nakoniec aj na lúke s lavičkami pre verejnosť sasedelo a „hamkalo“ dobre.
Zo sedla biku sa nám naskytli počas cesty popri pobreží ajtakéto pohľady na úrodné polia a "ekologické" vrtule, ktorých je v DKneúrekom. Sídlo najväčšej dánskej firmy v tejto branži - Vestas je zhodouokolností v Randers. Páči sa mi, že v synovej škole robia naprojektoch čerpajúcich priamo z praxe a teda aj v priamej spolupráci s touto firmou.
A už sme späť pri mori. Takúto značku len tak ľahkonestretnete. Výstižné upozornenie, že cesta končí v mori a vaše automôže ľahko spadnúť do vody. Sme v Udbyhoj, na ceste číslo 531, ktorej prirodzenou súčasťouje malý trajekt. Ten každých cca 10 minút podľa potreby preváža hore dole autá, motorkyaj nákladiaky z jedného brehu na druhý. Zaujímavé!
Nedeľné poobedie na jednej z najväčších dánskych pláži. Tátorodina prišla s veselým vozíčkom, ktorý nechali zaparkovaný hore na kopci.A rozložili „piknik“ a každý sa pustil do svojich morských radovánok.Najviac si to užíval čierny hafan, ktorý často plával ďalej do mora a šantil vovlnách spolu s deckami.
Spomínaný veselý vozíček, ktorý priviezol k pláživšetko potrebné, čaká na návrat svojich majiteľov.
A ešte jeden plážový pohľad na druhú stranu od našej "pozorovacej" lavičky. V diaľke, ako je už zvykom, vrtule, tentokrát ale plávajúce priamo na mori. Maličké postavičky vo vode sú otužilí Dáni, ktorí využili nezvyčajne priaznivé počasie na morské radovánky. My sme si len omočili nohy, ale dalo sa to vydržať. Balt nie je Jadran :-)
Dánsky vidiek je úžasný. A občas sa pritrafí vidieť ajtakéto chalúpky s trávnatou strechou, ktoré sú ako z rozprávky. Stretlisme ich len zopár, ale je perfektné, že sa v nich normálne býva.
Z vidieka sa vraciame späť na okraj Randers, kde sapasú koníky. Jeden z nich mal navyše aj pekné šaty.
A keď už sme v meste, tak jeden kuk aj napaneláky. Lebo nie všetci v Dánsku žijú v domoch. Ale aj tento pohľadje dôkazom, že severská architektúra je príjemná aj v podobe malého sídliskaplného zelene a ihrísk. Fakt nechápem, prečo to u nás nedokážeme realizovať! Lebo nielen zateplené a zafarbené nové fasády urobia naše sídliska krajšími.Treba k tomu ešte aj tú zeleň, príjemné zákutia a ihriská pre deti.Ale to je už o inom!
Jeden „kameňák“ na záver. Aj takto si v DK označujúfirmy svoje sídlo, resp. predajňu. Celkom milé, nie?
A úplný koniec zavŕšime, rovnako ako v prvej časti,fotkou veselého domčeka blízko Matejovej školy. Toto je pohľad z druhejstrany, ktorý nám prezrádza aj jeho popisné číslo 18, ktoré je ako obvykle nakameni. Takže dovidenia v Dánsku, v krajine plnej krásnych kameňov, ale aj iných krás!
