Keďže hlavnou témou nášho pobytu bola škola, začnem pohľadomna The Danish Business Academy Minerva v Randers, kde študuje Matej. Škola je vkusne zasadená do zeleného prostredia naokraji mesta, s neodmysliteľnou dánskou vlajkou a veľkým parkoviskom.Dáni jazdia veľa autami, ale aj na bicykloch. Na moje prekvapenie bolo podobneplné aj rovnako veľké parkovisko pred susednou strednou školou.
Takéto príjemné zákutie skrýva v sebe citlivá severskáarchitektúra. Kombinácia zeleň, kameň, voda je počas prestávok vhodnou oázou naoddych od číslic, písmeniek a obrazoviek.
Aj interiér školy je moderný a vkusne zariadený. Pohľaddo jednej z menších učební resp. prednáškových miestností. Radosť posedieťa študovať. Čo poviete?
Týmto vchodom resp. východom je možné sa dostať na zelenúlúčku a trávnaté futbalové ihrisko. Zažili sme, ako si počas prestávky nasusednom stredoškolskom ihrisku rozbalili žiaci „mač“, ktorý ukončilo až zvoneniena ďalšiu hodinu.
A keď už toľko spomínam tú susednú strednú školu, takpri motaní sa okolo, som pozoroval, ako na hodine telesnej výchovy sa učia hodoštepom! Pozor, to nie je žiadny atletický tréning, ale normálna hodina telesnej.Pozornosť a zápal, ktorý drvivá väčšina žiakov v teenegerskom veku venovalitejto pre nás netradičnej disciplíne, mi bol sympatický. Nečudo, že severskékrajiny sú v oštepe svetovou veľmocou, aj keď ani bratia Česi sanezaprú...
A k škole patrí aj internát. Tento sa stal naterazdruhým domovom Matejovi. Aj keď je starší, vybavený je slušne, zariadenie iziebje zachovalé. Prispieva k tomu okrem celkovej úrovne spoločnosti isto ajzáloha vo výške pár stovák €.
O Randers asi väčšina z vás nikdy nepočula, nakoniecprvý krát sme ho aj my hľadali na webe a mape. O niečo známejšie je druhénajväčšie dánske mesto Arhus, ktoré sa nachádza len 35 km od Randers. Boli smetam vybaviť nejaké formalitky a trošku sme ho prebrázdili na bikoch. Arhusleží na brehu Baltského mora a tak je prirodzene, že to je tam aj námornýprístav. Nielen pre takéto malé súkromné plachetničky, ale aj .....
...pre veľké nákladné lode a trajekty, kdev pohode zmizne niekoľko desiatok kamiónov. Bolo ozaj zaujímavé sledovaťako prebieha nakládka a vykládka takéhoto giganta, aký je na obrázkuskrytý v diaľke za plotom.
Dánsky vysoký životný štandard v Arhuskom zálive.Jednoduché a vkusné domčeky ukryté v mori zelene na brehu zálivu, ktomu zaparkované autá na ulici.
Ale rozhodujúci z hľadiska charakteru krajiny sú vždyľudia, tí tvoria celkovú atmosféru mesta a krajiny. Tá bola vynikajúca,pohodová, príjemná. V centre Arhus si môžete posedieť na takýchtosedačkách, neviem či to bolo len počas mestského festivalu, ale aj tak topôsobilo kúzelne.
Informačný dom, ktorý vznikol počas festivalu bol celývystavaný z drevených paliet, skrášlený obrovskými plachtamis fotkami mesta.
Na jednom z hlavných námestí vyrástol takisto dočasne zelenýmini parčík s jazierkom uprostred, ktorý po okrajoch hojne obsadilioddychujúci obyvatelia už počas jeho budovania.
Nie je veža ako veža. Túto postavili v dávnej minulostia je dodnes ozdobou námestia. Pre záujemcov o históriua podrobnosti mám jednoduché odporúčanie kliknúť tu
A tu je na porovnanie veža radnice v Arhus. Pôsobístroho, jednoducho, trošku šedivo, ale keď sa zadívate pozornejšie, tak vásnevdojak napadne staré známe: „v jednoduchosti je krása“.
Stred mesta okrem hlavných peších zón pretkávajú aj úzkeuličky, akou je aj táto. Ako bonus navyše si môžete posedieť a húpať sav závesných modrých sedačkách, ktoré ale moc pohodlné neboli. Ale nahojdanie boli dobré.
Pohľad z mosta „do prosta“. Páči sa mi to skĺbenienového so starým. To, čo všade inde vo svete dokážu a turisti chodiaobdivovať, my si doma búrame. Je to škoda a je to smutné. Žiaľukazuje to našu obmedzenosť a ziskuchtivosť. A aj to, že našaspoločnosť ešte v mnohých smeroch nedorástla. Núka sa veľa porovnaní, kdeby DK „porazilo“ SK, ale možno inokedy. Teraz sa vráťme do Dánska....
...prvú časť zakončíme návratom do Randers a fotkoumalebného domčeku, okolo ktorého chodí pravidelne syn do školy. Opäť sa mi doúst tlačí už ošúchaná veta o množstve zelene, jednoduchom prevedenía neodmysliteľnej červeno bielej vlajke. Chcel by som byť taký hrdý nasvoju vlasť ako sú Dáni, či iné národy. Žiaľ najmä žilinský Janko, ale ajfujarový Ivanko, či Elektrový Vladko a vôbec všetci tí rafajovia, ficovia,palackovci a paškovci mi v tom dosť bránia. Éch nakoniec končímpolitikou, hoci som vás chcel potešiť pohľadom na domček a záhradku plnú veselostia radosti.
