Nemám moc rád reklamu, pokladám ju za zbytočnú, nepotrebujemju. Ale tento nápad TB sa mi pozdával. Príchod dvoch „alegorických“ vysokýchpostáv na chodúľoch vyvolal rozruch a zrazu sa na Pohode motalo značnémnožstvo klobúčikov s nápisom Slnko? a s odpoveďou Tatra bankyPohoda!, pričom z vnútornej strany klobúčika bol návod ako sa chrániťproti úpalu. Rozumné, vtipné a malo to ohlas. TB pritiahla aj svojumobilnú pobočku, ktorej časť vidíte v pozadí a jej súčasťou bol bankomat.V prvom momente ma napadlo, na čo to tu je, ale najmä v sobotupopoludní, keď už sa prinesená hotovosť z vreciek rozkotúľala, sa predbankomatom tvorili fronty. Dobrý nápad! Ešte dve maličkosti: všimnite sikúsoček žltého strapca z klobúka druhej „vysokej“ postavy, ktorou bola pocelý čas veľmi dôstojne pôsobiaca pani v úlohe Slnka a leteckú vežuv pozadí bielej TB arény. Tak z nej sa chodí Mišo pozerať na celýfestival a letisko spolu s dispečerom Jožom. Viď jeho stĺpčekv poslednom .týždni.
To je o ničom fotka, vcelku oprávnene vás napadne pri pohľade napolovičku členov skupiny s názvom Gaia Mesiah. Áno, je to slabá fotka, alechcel som ukázať svaly na nohách speváčky Marky. Ono to bolo tak. Dcéra sipripravovala svoj program festivalu a podľa ukážok z webu si do nehozaradila práve túto českú kapelu. A jednou z devíz Pohody je, že vámfestival ponúkne načrieť do neznámeho. Takúto príležitosť nevynechám ani ja,povedal som si. Totiž na výbornejwebovej stránke kapely sa píše: „Kapela, která nabíjí své fanouškyenergií – tak by se dala stručně charakterizovat tato formace čítající tři ženya jednoho muže.“ A tým sa dostávame k tým svalom. Totiž, keď som sapostavil do davu fanúšikov a pozrel na pódium na kompletnú kapelu, tak miblyslo hlavou: “tá ma ale svalnaté nohy“. A zrazu kapela spustila ten svoj„cross-country military“ sound a to bol priatelia „nářez“ ako sa patrí!!Priznám sa, že tento druh hudby nemusím, som už asi príliš starý na takétoniečo. Takže klobúk dole pred Markou, lebo na výkon tej behajúceja neuveriteľne pružne poskakujúcej speváčky už nikdy nezabudnem.... Onopriznám úprimne, aj keď som hrával volejbal, ten môj výskok nikdy nebolbohviečo, tak aj preto ten obdiv. Ale tá energia z nich sálala mohutne, tohej!!
Tomuto chlapíkovi som vôbec nezávidel, aj keď mal na Orange stage najlepšívýhľad na pódium a videl všetky vystúpenia z privilegovaného miesta.Vďaka jeho práci sme mohli vidieť na veľkoplošnej obrazovke v pozadí pódiaobrazy a detaily, ktoré by sme inak nepostrehli. Jedine, čo si myslím, že nabudúci rok by mohli organizátori presunúť to jeho stanovisko trošku viacdoprava, aby nebránil v celkovom výhľade na pódium. Ale to len tak, aby sanepovedalo....
Kočovná čajovňa. Vegetariánska kuchyňa. Ľadové čaje. Tak toto ja môžem. Navýborných kvalitne pripravovaných čajíkoch sme si pochutili, ale len na tých teplých,ktoré osviežili mimoriadne telo aj dušu. Jedlo som zvyknutý na svoje domáce,ale na cestoviny a šaláty z uvedenej ponuky išla chvála, čo mňa akovegetariána teší. O to viac ma mrzelo, či trápilo niečo iné. Prostenechápal som filozofiu predaja blízkeho stánku s ovocím, kde ponúkaliovocie na kusy a boli to slušné pálky. Banán či kus melónu za 15 Sk miprišlo nefér. Ách jo!
A ide sa na to. Striekanie pripravené, osvieženie davov môže začať.A na hasičskom voze je pripravený do akcie aj Eugen Korda, známy tonovinár, toho času redaktor v SME. Práve naonline sme.sk máte možnosť vidieť jeho súčasnú prácu....
Eňo, ako ho kamarátsky volal moderátor Štefan Hríb, stíhal nielen pracovať,ale aj besedovať. Na obrázku v diskusii .týždeň naživo: „Prečo netrebaveriť médiám“ spolu s bývalým riaditeľom STV R.Rybníčkom (a tiežbývalým bubeníkom v Kaščákovej kultovej skupine Bez ladu a skladu).Bola to dobrá diskusia, v ktorej zaznelo všeličo zaujímavé. A ako ukázalablízka budúcnosť, (myslím tým súčasný stav nielen v spravodajstve STV, alejej stav celkovo) mali títo traja páni pravdu, keď hovorili, že STV je chorá.Ťažko opakovať nejaké podstatné myšlienky z besedy, ale dve veci mazaujali isto. Prvá, že dobrý novinár neklame a musí byť férový človek a úplnenezávislý.(E.Korda) Druhá bola Rybníčkova vízia budúcnosti interaktívnychtelevízií na internete. Takže sa máme na čo tešiť?! Otáznik je na mieste, lebouž teraz je toho na môj vkus neprimerane veľa v ponuke. A tak manapadá otázka, kedy budeme stíhať žiť?!
Eugen Korda do tretice, možno už naposledy. Počas rozhovoru s JanouKirschner pôsobil trošku ...no ako to povedať, dotieravo? Asi to patrík novinárskej práci byť všade a blízko. Nemám tým na mysli tentookamih, to je OK. Ale keď zrazu uprostred debaty „Eňo“ usúdil, že už máspracované to čo chcel, tak dosť netaktne prišiel k Jane a siahol jejdo...síce po mikrofón od svojho diktafónu, ale v skutočnosti takmer dovýstrihu. A ako to už býva, nešlo to hneď ľahko odmontovať, tak sanečudujem, že debatujúca speváčka zostala z toho paf. Zmohla sa len naprekvapené: „Jaj, oni to natáčajú?“ A keď už som taký smelý a dovolilsom si novinára s veľkým N trošku skritizovať, tak ešte jeden postreh zosoboty rána, ktorý sa mi na ňom nepáčil. Je mi jasné, že program Pohodyvyžaduje pre novinára, ktorý ho zaznamenáva, neustály pohyb a nasadenie,ale pán Korda, ozaj ste musel prísť do zóny ticha v Orange aréne autom?Tých pár stoviek metrov pešo na čerstvom vzduchu by vám prospelo oveľa viac akozískaných pár minút času...“Pár za pár!“ Ale aj tak si vás a vašu prácuveľmi vážim!
Ale nakoniec sa Jana Kirschner nedala rozhodiť a ako vidíte na fotke,zabávala sa dobre. Jej hudobné vystúpenie kritici ohodnotili ako chladné. Ťažkopovedať ako to celé bolo. Jana sa snažila aj počas rozhovoru pôsobiť uvoľnene,ochotne odpovedala aj na naše otázky z pléna, dokonca sama na úvodpriznala, že je zaskočená takouto veľkou účasťou. A trošku nepriamovysvetlila aj svoje meškanie, keď sa preriekla, že pôvodne ani na takúto„hlúposť“ nechcela prísť. Čím trochu neobratne chcela asi skôr povedať, ženeverila v zmysel takéhoto rozhovoru s ňou samou. Ale mýlila sa, boloto vydarené stretnutie. Navyše evidentne bola prechladnutá, ale zvládala všetkoprofesionálne a myslím si, že aj to, čo hovorila, myslela vnútorneúprimne.
A bravúrne, napriek všetkému vyššie povedanému, zvládla aj vcelkuslušný nápor (toto je len zlomok) záujemcov o podpis či prehodenie párslov.
A čo ma prekvapilo, nebránila sa ani takýmto spoločným fotkám, naktorých vykúzlila aj ako tak pekný úsmev, na rozdiel od značne strémovanéhošťastlivca, ktorý je na fotke. Ale priznám sa, asi by som aj ja „stuhol“, kebysa o mňa oprela taká fešanda v letných šatoch....
Na besedu Jany Kirschner prišiel aj už x krát spomínaný Štefan Hríb.A so svojou obvykle kamennou tvárou pozorne sledoval, čo Jana hovorí.Odbočím trošku. Keď počas prvej besedy o vesmíre vypadla elektrina, tak ajŠtefan prišiel dole k divákom a fotil sa spoločne s tými, ktorího o to požiadali. Pekný okamih, ale mne sa páčila ešte viac jeho odpoveďfanúšikovi z Michaloviec, ktorý mu obdivne ďakoval za jeho prácu slovami:„Veľmi sa mi páči ako vediete rozhovory, pýtate sa presne to, čo by som sachcel opýtať ja“. A Štefan sa rozlúčil úsmevom a peknou odpoveďou: „Veďsme normálni ľudia, no nie?“ A to je práve ono. Byť normálnym obyčajnýmčlovekom, to sa mi páči. A práve tá Hríbova normálnosť v novinárčineje mi sympatická a vzácna, jeho do ničoho nezabalená kritika rôznych„nenormálností“ pôsobí často až pesimisticky, ale je potrebná. Dáva nám nádej,že raz budeme žiť ako normálni ľudia, keď aj nie všetci, tak väčšina. Za túčlovečinu, čo z vás bola a je stále cítiť, Štefan, Martin, Juraj & spol. v .týždeň, za túvám všetkým úprimne ďakujem!
A Štefan Hríb ešte raz, tento raz už po besede s Kirschner „nakávičke“ v družnej debate s Jožkom Šebom, manažérom našej speváčky číslo1. Vlastne som zabudol povedať, čo hovorila Jana. Nuž všetko sa krútilo okolojej nového albumu Shine, spomínala ako to celé vzniklo, aké to bolo miestamiťažké v Londýne a že má radosť z úspechu predaja CDv 15tich krajinách EU. Mňa osobne prekvapilo, že titul ešte nevyšielv samotnom Anglicku, čo dosť jasne vypovedá o tom, aká zložitá jehudobná branža. Ale značný úspech má v Škandinávii, kde speváčka vyráža nakoncertné turné. Nuž držím jej palce, nech jej vyjde to, čo si želá. Chce todobrého manažéra a tým nesporne ten pán z fotografie v oranžovobielej košele rozhodne je. Páčilo sa mi, ako Jana hodnotila ich vzájomný vzťah,ktorý už dávno nie je len v rovine obchodnej, ale najmä ľudskeja priateľskej. A to je veľmi dobre.
A konečne aj zábery z muziky. Určite poznáte sami ten pocit, žekeď chcete niečo precítiť, počúvať, tak sa vám ťažko fotí, či kamerujea naopak. Proste, keď ako divák sa chcem zabávať, či nebodaj poskakovať, takťažko niečo dobré nafotím. Tak vám prinášam aspoň pohľad na večerné (je piatok 21,20hod.)vystúpenie Kirschner, ktorá nastúpila v profi štýle v letnýchbodkovaných šatách. Ako poznamenala moja manželka, viac sa jej páčila, keďchodila „oblečená ako zo sekáču“. Ale to si už teraz speváčka, čo sa chcepresadiť medzinárodne, nemôže dovoliť. Na fotke je zachytená aj Janinavynikajúca kapela, ktorá „makala“ perfektne. Len bože ten zvuk!! Počas skúškysi už spomínaný Jožko Šebo osobne „nazvučil“ komplet pódium, ale neviem akovám, mne to znelo hrozne. Tu sa mi vybavuje predstava bigbeaťáka Šebas dlhými vlasmi a ovešaného reťazami a potom sa to dá pochopiť,aj keď som nechápal prečo tu a teraz? Predimenzované basy až hrôza, ozajdokonalá masáž vnútorných orgánov od Buntajových bicích, ale moje uši trpelia to mám hudobný sluch o ničom. Dodnes si pamätám, ako som doniesoldomov poznámku zo základky, že som „odmietol spievať na hodine hudobnejvýchovy“. Realita bola taká, že trošku nervná učiteľka Magdolenová ma chytilaza vlasy a trepala mi v zúrivosti hlavu o lavicu a kričala:„Spievaj!“, ale ja som ani nemukol.
A ešte na záver tejto časti fotoreportáže Jana Kirschner ajv nadživotnej veľkosti. Táto fotka sa mi celkom páči, najmä ako súosvetlené v danom okamihu hlavy nás divákov.
A ešte raz zelená farba v hlavnej úlohe. Nad festivalom BažantPohoda svietil zelený mesiac. Kto neverí, nech tam beží.....
