Opäť kinostan združeniaČlovek v ohrození a opäť v ňom prebieha diskusia, v tomto momente s Andrejom Bánom. Väčšine ho netrebapredstavovať, veď je to jeden z najlepších fotoreportérov na Slovensku, čoasi viete. Ale Andrej je zároveň aj spoluzakladateľ a predseda spomínanéhoobčianskeho združenia ČVO, čo sa už vie možno menej. A kam práve ukazuje?Na jednu zo svojich fotiek, pomocou ktorých nám priblížil svoje cesty poKosove, Rumunsku, Pakistane, pásme Gazy a na Srí Lanke. Väčšinou ideo mieste, kde „Človek v ohrození“ pomáhal alebo pomáha.
Naša rodinka Matej,Ivetka a Baša počaskrátkej porady ako ďalej pokračujeme v programe a kde si dáme potom„spicha“.
Uhádnite kohože chrbát som to zachytil v pohodovomdave? Významný režisér, herec, lekár. Zo záberu dôstojneodchádza V.K. osobne. Pomôcka pre pozorných, dotyčný účinkoval na festivale ako kapitán Boeningu.
Som starý klasik odchovaný najmä na Pink Floyda česko(slovenskom) rocku, folku a dobrej muzike mojej mladosti. Takže mne už tie nové mená,čo prináša festival Pohoda, nič nehovoria. O to viac som potom prekvapený,očarený alebo aj nedotknutý. Dobré chýry išli o hudbe Mando Diao (Swe), tak som siodskočil ich pozrieť, ale nejako ma títo novodobí „beatles“ neoslovili. Za tokeď by na pódium vybehli Beatles s veľkým B, to by bolo, čo?! Zrazu bycelá plocha letiska bola malá....len keby sa to dalo vrátiť späť.
Ako povedal jeden môj známy, my sme absolvovali „túintelektuálnu časť“ festivalu. A fakt je ten, že mi náramne vyhovovalostriedať hudbu s diskusiami. Aj keď na tejto, ktorú usporiadala Liga za duševné zdravie som bol len nazáver. Ale Matej ich absolvoval viacero a veľmi si pochvaľoval. Na snímkeje Mudr. Jozef Hašto, človek ktorý sa nebál verejne postaviťna stranu Hedvigy. Myslím, že každý súdny človek vie, o čo idea som presvedčený, že pravda je na jej strane. Škoda, že na fotke nemám ajpána, ktorého hlas znie veľmi príjemne. Tak tam zostala „len“ menovka, ale aj táhovorí za veľa! Pán Dado Nagy osobne resp. kúsok jeho pravej ruky. Jeho dobrácky výzor mi presne sedel k tomu,ako ho vnímam cez jeho rozhlasové literálne aktivity.
Fotka nič moc neukazuje, len som chcel zdokumentovať, ako tovypadá, keď sa nedostanete do vnútra Tatra banka arény. Na pódium sa právechystá vystúpiť Erik Truffaz (Fr.). Škoda, mám rád francúzsku hudbu. Na druhejstrane sa môžem pochváliť, že v tej istej aréne cca 24 hodín predtým mi neušielvrchol (aspoň z môjho pohľadu) celej Pohody v podaní DANA BÁRTU a ILLUSTRATOSPHERE. To bolo pánečkuniečo! Chlapci síce dosť dlho ladili, lebo ako poznamenal Dan „my sme všetkomulti inštrumentalisti a ono topotom trvá“, ale stálo to za to. Super kvalitný čistý zvuk, parádne znejúcacelá kapela a samotný frontman Bárta, jeho hlas a jeho show. Bez komentára! To sanedá popisovať, to sa musí zažiť. Fotku nemám žiadnu, proste to vystúpenie mapohltilo celého. Určite Best of Pohoda 2007!!! A odkaz pre Miška a spol. Dan Bárta patrí určite nahlavné pódium pre rok 2008, nezabudnite na to, prosím!
The Blind boysof Alabama. To tiež nemalo chybu! Keď títo páni spievali, tak som sa pritroške fantázie a zavretých očiach cítil ako černoch niekde na plantážialebo na brehu Mississippi.Zážitok na celý život! Z tých hlasov akoby sa na mňa rútila nepochopiteľnázmes celých dejín otroctva na jednej strane a obrovskej pohodya voľnosti, akú majú v sebe práve černoši na strane druhej. Opäť, tosa nedá popísať, to ste mali počuť a cítiť.
Veľmi sa mi páčila aj tá ich prirodzenosť, skromnosť,s akou vstávali sólisti z pripravených stoličiek, aby odspievali svojpart a opäť si sadli. Viem, budete namietať, že veď sú nevidiaci, aleo tom ja nehovorím. Celé vystúpenie a aj ich spôsob komunikácies publikom sa mi páčil. Ježiško na Vianoce chcem pod stromček ich CD.Ďakujem!
The Blind boys of Alabama do tretice a na rozlúčku.Pohľad z väčšej diaľky s celkom pekne osvietenou Orange stage.
Jednou zo super vecí na Pohode je práve tá možnosť širokéhovýberu z jej ponuky. Poviem príklad, ste vnorení do nejakého hudobného vystúpeniaa zdá sa vám, že neexistuje nič iné. A tu zrazu idete si pre niečo naparkovisko do auta a cestou zistíte, že kopec ľudí sa len tak prechádzaalebo sedí na betónovej ploche či leží v tráve mimo diania. Veľká časť divákovposedáva v rôznych občerstveniach a družne debatuje! Opilcov somvidel len raz, aj to boli takí mladí výrastkovia, čo evidentne v soboturáno nezvládli piatkový večer. Ale k veci! Okrem širokého záberu muziky odvýmyslu sveta, okrem spomínaných diskusií a dokumentov ponúka festivalokrem piva Bažant aj bažant kinematograf. Keď sme domasedeli za stolom a pripravovali si svoj program, tak sme naivne doňzaradili aj filmy, lebo ponuka bola ozaj skvostná. Ale to by sme nevládalifyzicky a prvý deň nás odradilo aj to, že zvuk z hudobných pódiíprehlušoval filmovú produkciu. Ale je pravda, že organizátori sa v sobotu poučilia Svěrákových Vratné láhve užzneli tak, ako sa patrí. Na ten film sa tešíme, ale "vyslastíme" si ho radšejv normálnom kine.
Ďalší „slepý skvost“ na pódiu. Tento krát černošiz afrického kontinentu. Z Mali pochádzajú súrodenci Amadou et Miriam. Mnohými hudobnýmirecenzentmi označovaní za jeden z vrcholov festivalu, áno súhlas! Ako bysom to celé popísal? Super nálada a zábava na pódiu aj v hľadisku. Kvalitnábezchybná kapela s parádnym hráčom na perkusie, tie jeho sóla stáli za to!Rôznorodé piesne v afrických nárečiach, anglicky či francúzsky. Ale nad všetko vynikalaozaj čistá hra na gitaru a mimoriadne gitarové sóla od Amadou.
Súrodenecká dvojica Amadou et Miriam zblízka. V rámcimožnosti môjho aparátu a postavenia v hľadisku. Proste nemalo tochybu! Keď takmer poležiačky Amadou vystrúhal krásne gitarové sólo, tak to bol príma odvaz.
A rovnako perfektný bol aj Marián Varga. Aj v jehoprípade sa dá povedať jediné, možno už ošúchané, jeden z vrcholov festivalu.Proste tam nie je o čom diskutovať! Aj keď som celý jeho koncert užnevydržal fyzicky, lebo som zaspával od únavy. Ale pre mňa osobne to bola dobrá výmena,že ho kvôli manierom Air presunuli na Bažant stage o dve hoďky skôr.Proste Marián Varga patrí na Pohodu za akýchkoľvek okolností! Legenda, ktorákeby nevyrastala v socialistickom Československu, tak patrí medzi svetovúšpičku. Verím, že Marián by vypredával Londýn aj New York!
Už viem, že nabudúce musím ísť na festival viac "predspatý",prípadne si zdriemnuť sem tam cez deň. Nečudujte sa, keď vám bude cezštyridsať, tiež nevydržíte byť hore celú noc, čo v dvadsaťpäťke nebolproblém! Keď som sa z Bažant stage pobral nocou k autu, že si trochuoddýchnem pred cestou domov, tak som ešte len tak zľahka blúdil po festivale a nakukoval, čo sa kde deje po polnoci. Na rozlúčkusom zašiel aj k našej obľúbenej Tatra banka aréne, kde sa diali takéto čudá. To nieje novodobá čarodejnica, ale Erika Stuckyhrá na metle. Ten koncert som nepočul, len som ho odfotil. A potom neskôr som sio nej prečítal v novinách.Oprávnene festival zaplnil slovenské média, je to udalosť roka! A právekeď sa začítate do tých hodnotení a reportáži, zrazu zistíte, že čo všetkovám uniklo a hovoríte si, nabudúce to určite nevynechám. Ale to sa nedá, nemáte šancuobsiahnuť ani polovicu z toho, čo festival ponúka. Môžete jazdiť hoc aj na bicykli ako Mišo (raz som ho videl aj ja!) po celom areáli, aj tak vám to nepomôže. Podľa mňa je dôležitési nájsť to svoje, byť celý čas v pohode a nasať čo najviac tejpohodovej atmosféry.
A sme na konci! Ako píšem pri predposlednej fotke,treba nasať čo najviac tej pohoďáckej atmosféry a čo je ešte dôležitejšie,pokúsiť sa preniesť tú atmosféru do nášho každodenného života! Proste nebyť v pohodelen dva dni v roku, ale celých 365! Ono sa to povie ľahko, ťažko sa to žije.Chápem, ale treba sa o to pokúšať, napriek vyčíňaniu takej tetkyTomanovej, či komunistickým manierom právnika R.F., napríklad. Viete saminajlepšie, tí čo poznáte „tú onú, stále omieľanú festivalovú pohodua atmosféru“, že sa to dá, len treba mať otvorené srdce a dušu. Je nanás, ktorí sme tam boli, aby sme tak konali aspoň vo svojom okolí. A je navás, ktorí ste tam neboli, aby ste tam nabudúce prišli. Dvoch vyššie menovanýchnepozývam, tí mi nechýbajú vôbec! Táto záverečná fotka sa snaží zachytiť práve„tú atmosféru“ o ktorej celý čas hovoríme. Okrem všetkého, čo bolov štyroch častiach mojej fotoreportáže z festivalu Pohoda 2007povedané, tú zázračnú atmosféru vytvára aj takéto „zátišie“ s húpacímkoníkom, gongom a ventilom v pozadí. Toto sa mi páči, toto môžem, totomusím zažiť aj na budúci rok! Dovidenia na Pohode 2008!
