Samozrejme, že dlhodobé prípravy na samotný festival začínajú oveľa skôr, ale do tuhého finále začne ísť pri „obliekaní“ vestibulu Domu kultúry do festivalových šiat. A jednou z najdôležitejších častí „garderóby“ sú výstavy. Tento rok boli až tri a už vieme, že to je priveľa. Ale každá mala svoje čaro aj zmysel. Najviac sme sa natrápili s Karolom Urbanom nad tou najvýznamnejšou: Povstanie na Ukrajine od Michala Burzu. Vďaka pomoci a podpore sme investovali do nových clipchartov, ktoré nám aj v budúcnosti pomôže ukazovať kvalitné fotky. Myslím, že Karol v tejto fotke veľmi výstižne naznačil úplný začiatok pár dní pred festivalom.
Dlho som nechápal toto „zátišie“. Ale je v ňom veľa významov. Samotný Burzov záber je silná fotografia! Smrť, pohreb, plačúca žena...do toho nálepka plexisklo, tie pliešky na prichytenie, odraz okna, svetlo, nádej...
Každý si môže nájsť to čo chce, ak sa dokáže zastaviť a zamyslieť. A o to išlo aj na festivale a malo by ísť aj v našom každodennom živote.
Toto už som odfotil ja. Karol pracuje a Michal Burza vzorne pózuje. Vie, aké to je dôležité. Čo znamená byť pred aj za objektívom. Obdivujem Karola, že si vezme týždeň dovolenky a je na festivale a fotí pre nás okrem iného aj portréty hostí. A dosť sa pri tom namaká, aby sa neopakoval a priniesol originálny pohľad, ktorý by charakterizoval konkrétneho hosťa ako človeka resp. jeho prácu. A obdivujem aj Michala, že nezostal ľahostajný a vybral som do Kyjeva a opakovane na Ukrajinu celkovo. Jeho rozprávanie bolo veľmi zaujímavé!
V prípade Michala Burzu si Karol vymyslel fotku odrazu v jeho fotke, čo bolo možné aj vďaka „čudným“ svetelným podmienkam vo vestibule. Michal ich po príchode, keď zbadal svoju výstavu, sucho okomentoval, že divák si niektoré fotky prisvieti mobilom. Čo bola škoda, ale urobili sme maximum! A veľmi veľa času a úsilia nás stál aj ten výsledok, čo ste mali možnosť vidieť. Ale snáď to malo zmysel a nielen ten, že sa odraz dal využiť na fotenie. O zmarenom úsilí môže hovoriť aj Karol, lebo práve v tomto okamihu, ako on realizuje svoj nápad a fotí hosťa, mu vstupujem do záberu ja a kazím...
...mu presne túto fotografiu. Festivalový portrét Michala Burzu. Nakoľko tá fotka, kde ja ešte neoxidujem s mobilom na pozadí, nakoniec nebola úplne ostrá, zostane náš hosť zaznamenaný v odraze svojich fotiek práve na tomto portréte. Ale možno keby ma Karol vyretušoval...
Za tie roky, čo sa k nám Karol Urban pripojil a stal sa súčasťou festivalového teamu, som si všimol jednu vec. Fotograf k fotografovi si okamžite sadne! Hneď si spoznajú a komentujú svoje mašinky, vymieňajú si skúsenosti, hodnotia objektívy....je to celkom milé. A zatiaľ to bolo s každým hosťom-fotografom, čo bol u nás. A ešte keď si môžu o tom pokecať s cigaretkou v ruke, tak je všetko v najlepšom poriadku. Pozorný čitateľ si všimol, že náš hosť drží v ruke aj šálku s kávičkou, lebo...
.....pred príchodom Michal napísal: „Akokoľvek prídem autom. Chcem si dať v kľude kávu pred začatím. Viete mi odporučiť kaviareň, ktorá je v blízkosti? Ďakujem!“ Vy čo ste boli na festivale alebo chodíte na naše podujatia ži-jeme zdravo (link) isto viete, že jedine čo som mohol nášmu hosťovi vrelo odporučiť bola naša power káva. Tú v prvé dva dni pripravoval barista Samuel Chlpek (na fotke vpravo aj so spokojnými divákmi J) a vo štvrtok, kedy naším hosťom bol práve Michal Burza, mu kávičku z aeropressu pripravila Baška. A chutila mu! A keď už citujem, potešila ma aj táto správa z piatku 20.marca od Michala: „Chcem vám ešte raz poďakovať za včerajšok, bol naozaj príjemný. Za darček ďakujem. Nemuseli ste si robiť vôbec starosti, ale v každom prípade si cením praktický výber a okamžite tam smeruje záloha fotografií z Ukrajiny."
Festival priniesol veľa možností, ktoré sme sa snažili premietnuť aj do takýchto smerovníkov, ktorými sme ozdobili stĺp vo vestibule. Výber bol bohatý
