K poslednému bodu programu festivalu resp. osobe Antona Srholca sa ešte vrátim, teraz začneme trošku chronologicky, reálne prvou fotografiou na tohtoročnej Pohode:
Do areálu vchádzame piatok doobeda krátko po 10tej hodine. Na štvrtkový začiatok festivalu si zatiaľ nevieme zvyknúť. Veľmi ma zaujalo, že všetky stánky už fungujú, len tento je zavretý. A tak som si Potlač bláznivých tričiek odfotil. Už len ten názov stojí za to!
Svoje prvé kroky smerujeme do Garnier arény, kde sme zmeškali začiatok vystúpenia Vienna Vegetable Orchestra. Okrem jednej besedy v tom čase nebeží v programe nič a tak je logické, že je hlava na hlave. Spomínaná skupina je zaujímavá obzvlášť pre vegetariánov. Hrajú totiž na zeleninu! Ale samotná hudba nás nezaujala, niekedy proste iskra nepreskočí, obzvlášť keď stojíte bokom. A tak sa ideme rozkukať, kde je čo! Inak v sobotu mali Rakúšania ešte workshop o tom, ako vyrobiť hudobný nástroj zo zeleniny, ale na ten sme sa v nabitom programe už nedostali.
Tieto kukurice a iné pokrmy už svoju pieseň dohrali...Čakajú vzorne poukladané na to, kedy skončia svoju nepoetickú púť v bruchách hladných návštevníkov Pohody.
Jedlo v takom teple ani moc nejde na chuť. Oveľa vyhľadávanejším artiklom sa stáva tieň. Tento jednoduchý nápad ma zaujal, škoda že na Pohode chýbalo viac obyčajných možností schovať sa pred pálivým slnkom.
Aj keď pohľad do oddychovej zóny so sieťami a tieňom moje predchádzajúce slová vyvracia. Ale ako sami vidíte tých pár sietí pri takmer 30 tisícovom dave absolútne nestačí. Hodila by sa jednoduchá obrovská plachta ako tomu bývalo v minulých ročníkoch a pohodlie zeleného trávnika, priestor na to určite bol.
Ochranu pred nemilosrdným slnkom a smädom našli návštevníci pod krídlami Zlatého Bažantu. A tak to má byť. Ako ináč vyjadriť vďaku hlavnému sponzorovi festivalu?! Predsa tým, že vypijeme čo najviac jeho kvalitného moku. Aspoň tak súdim podľa od skorého rána do neskorej noci stále plných stánkov so zelenými slnečníkmi.
Keď sa vám nechce ísť pod zelený slnečník, bažant príde za vami. A tak môžete pokojne oddychovať na ploche Bažant stage pred ďalším koncertom, navyše v príjemnom tieni veľkého pódia a „pivonosič" vás obslúži, ani nemusíte vstať. Tomu hovorím komfort. A po ploche behalo aj originálne autíčko s nealko čapovaným pivom a až neskutočne silným „soundom", ale to je už stálou súčasťou festivalu minimálne dva tri roky.
Pre tých, ktorí by to náhodou s občerstvovaním prehnali, slúži aj takáto drobnosť. Tou nesporne je čiara na betóne letiska, na ktorej si môžeš otestovať, či si to s vďakou sponzorovi neprehnal. Ku cti návštevníkov slúži, že vyslovene opitých vidieť výnimočne. Ako povedal Marián Varga o festivale Pohode, je kultivovaný a kultúrny. Vrelo súhlasím, ale jeden problém vidím, či skôr cítim. V hľadisku veľkých pódií sa moc fajčí. To mi lezie ozaj na nervy. Keď stojíš v dave a schytávaš nápory cigaretového dymu, tak to nie je nič moc. Obzvlášť keď nie je možnosť cúvnuť či premiestniť sa na iný flek. Tu sa prihováram za to, aby organizátori vydávali aspoň tolerantné odporúčanie o zákaze fajčenie priamo v hľadisku.
Bez peňez, na Pohodu nelez! A keď sa zásoby minú, pomôže ti originálny trezor, pred ktorým stojí za to, sa aj vyfotiť.
A čo potom, keď sa trezor otvorí a vy vyberiete tisíce eur ako ten šťastlivec v britských trenkách?! Len nechápem, na čo je tá klíma? Aby peniaze neboli horúce, keď vám ich bankomat vydá? Alebo sú už tie bankomaty z bánk zvyknuté na stabilnú teplotu a na slnku by prestali fungovať?
Za peniaze si môžete kúpiť na festivale všeličo, ale kvalitný servis máte už v cene vstupenky. To ešte stále nehovorím o hudbe a diskusiách! Napríklad taká voda! Pitná to je samozrejmé, ale aj osviežujúca „sprcha" uprostred rozpálenej betónovej plochy.
Jedna z najobľúbenejších „atrakcií" na festivale. Len sa pozrite na tie spokojné tváre obliatych návštevníkov. Hasiči aj vodári sa tiež zdokonalili a na striekanie používali rôzne finty, aby prúd vody nebol silný a zároveň osviežil. Špecialitou zostáva sólo oblievanie s vedrom vody, fakt sú tí hasičskí chalani vynaliezaví a pohodoví!
Ku kultúre festivalu Pohoda patrí nevídaná čistota. Pri takom množstve ľudí je to fantastické, čo predvádzajú napríklad títo chlapíci - profesionáli, ktorých krédom je „Spoločne čistíme svet"....
....alebo mladí brigádnici ako táto slečna na fotke, ktorí sa starali o jednotlivé pódia a ich okolie a tak vlastne bolo všade čisto. Maličkosť, na čistotu sme z domova zvyknutí, ale pri takomto type podujatia snáď až zázrak. Navyše na Pohode sa recykluje, separuje, proste paráda! O to viac potom človeku kole oči, keď vidí pár jednotlivcov, ktorým je ťažko zahodiť odpad tam, kam patrí.
Ale späť k hudbe. Pri presúvaní na hlavné otvorenie festivalu sme sa pristavili v NAY Tanečnom dome kde to riadne rozbalili Mariachi sin fronteras. Hrali neuveriteľne dobre! Človek zavrel na chvíľu oči a hneď bol uprostred mexickej púšte. Keď sa zo sna prebral, zistil, že celý spotený tancuje či skôr rytmicky sa pohupuje uprostred davu.
Prvú časť zakončíme portrétom človeka, ktorý za to celé môže. V tom najpozitívnejšom zmysle slova. Napriek všetkému, čo sa udialo minulý rok, som strašne rád, že to Michal Kaščák a jeho tím nevzdal. Opäť pripravili skvelý festival, ktorý hladí po duši. Je to niečo neopísateľné, treba to prežiť na vlastnej koži. Mišo ďakujem!!
