Je piatok, krátko pred poludním a na hlavnom pódiu okrem čakajúcich nástrojov košických filharmonikov sa objavuje Peter Breiner s veľkým baťohom. O chvíľu začne jeden z vrcholov festivalu.
Otvorenie samozrejme uvádza moderátor scény a duša festivalu Michal Kaščák, ktorý je aj autorom myšlienky prepojenia festivalu a „vážnej hudby". Práve víta na pódiu Petra Breinera a Štátnu filharmóniu Košice, ktorí prišli so skvelým nápadom uviesť 27 štátnych hymien všetkých krajín, z ktorých sú účinkujúci festivalu. Ako vidíte, aj hudobníčka z orchestra si fotí pekné okamihy.
A tu je ON. Dirigent, skladateľ, aranžér a skvelý hudobník Peter Breiner s mikrofónom a taktovkou v ruke. Breinerove sprievodné slovo malo šmrnc a často bolo vtipné. Hneď na úvod opravil Kaščáka, že hymien bude nie 27, ale 30, lebo niektoré sa im páčili tak, že ich zahrajú v dvoch verziách. A zhodou okolností to boli česká, ruská a samozrejme slovenská.
Posledné dve z nich si môžete vypočuť a kúsok z koncertu pozrieť aj vďaka tomuto pánovi s kamerou. Šedú eminenciu zo Sme - Eugena Kordu snáď netreba predstavovať. Inak ako povedal sám Peter Breiner nie všetky odohraté hymny boli záživné, ostatne čo národ, to iný osud a kultúra. Ale to čo predviedli hudobníci s ruskou a najmä slovenskou verziou, je paráda. Osobne by som sa prihováral, keby festivalová verzia sa postupne stala oficiálnou. Slovíčko postupne zdôrazňujem, lebo by to bolo výrazom toho, že sa ako ľudia meníme k lepšiemu. Podľa môjho názoru má národ takú hymnu, vládu, prezidenta (atď.) aký je resp. akých si zaslúži. A táto festivalová verzia hymny by vyjadrovala, že sme dospeli, máme nadhľad nad sebou samým a aj trochu humoru. To je sen, viem. Ale bol by pekný....
A ozaj. Chcete vedieť, z čoho a čo čítal Peter Breiner na fotke predtým? Malá špionáž a hopsa, nech sa páči: zoznam hymien a krajín, v poradí ako ich hrali, dokonca aj s autorovými poznámkami. Dôležité bolo skôr to, čo na papieri nevidíme. Výborný výkon orchestra, krásne festivalové verzie a vtipné sprievodné slovo majstra. Zdá sa vám prehnané to oslovenie? Aj keď viem, že Breinera nemajú mnohí na Slovensku radi, jedno je isté. Presadil sa na svetovej úrovni v obrovskej konkurencii a aj to sa u nás „nenosí". Navyše do .týždňa píše často „kritické" pohľady spoza humna či veľkej mláky a tak je prijímaný rozporuplne. Ja ho mám rád. Už z čias mečiarizmu, keď s Markovičom bojovali proti tuposti, ale aj za výborné CD Triango, to je ozaj hudobný skvost. Dokonca som mal tu možnosť vyslastiť si koncert tohto skvelého hudobného zoskupenia a to bol zážitok! Popisujem ho tu.
Inak pri pozornejšom skúmaní zverejneného zoznamu človek zistí, že sme prišli o jazz a funny verzie kanadskej hymny, čo je škoda. Asi si ich Peter necháva na inú príležitosť.
Pohoda a dobrá nálada sršala z pódia. Dôkazom toho nech je aj táto snímka. Páči sa mi. Práve znie naša nová hymna, snáď sa ten sen o pozitívnej zmene u nás aspoň trošku naplní v našom reálnom živote. Strašne nám chýba pohoda, úsmev na tvári, pokoj v duši....každodenná radosť z maličkostí, obyčajné užívanie si života. Nech nám je Breinerova rozžiarená tvár príkladom.
A viete na čom sa smejú títo dvaja filharmonici? Pohodu dvojice vyvolal spev pána s bradou. Proste keď hrali bulharskú hymnu, tak si tento hudobník popri hraní aj spieval jej text a s kolegyňou sa pri tom výborne bavili. Maličkosť, ale poteší!
Súčasťou orchestra sú aj zaujímavé dámy....páčia sa mi tie výrazy tváre a zelený rám okuliarov jednej z nich.
Tak ako? Môže byť? Bavili ste sa dobre? To všetko čítam ja z výrazu tváre dirigenta a najmä aranžéra a autora úprav práve dohratých hymien.
Michal prichádza poďakovať Petrovi. Doznela opakovaná dupľa festivalovej verzie SK hymny a atmosféra vrcholí. Zažil som už väčšie zimomrazenie na tejto scéne, ale aj tak to bol skvelý zážitok!
So zoznamom, ale podstatne dlhším ako mal Breiner, prišiel na scénu aj Michal. Pokladal si za povinnosť vymenovať všetkých účinkujúcich z jednotlivých krajín. Orchester mal čas opustiť pódium, technici začali pripravovať ďalšiu scénu a Mišo stále čítal a čítal. Publikum už vyrazilo loviť ďalšie zážitky, ale dobre naladený šéf festivalu, chŕlil do mikrofónu ďalšie a ďalšie mená.
A pod pódiom už zostala iba hŕstka skalných fanúšikov. Z nich vyčnievala najmä táto skupinka z Brestovian. Spolu s ďalšími kamarátmi skandovaním: „Mišo, Mišo" povzbudzovali v čítaní dlhého zoznamu Kaščáka až do jeho úplného odchodu do zákulisia. Že by sa zrodil nový fanclub MK?
Piatkový program pokračuje a slnko pečie. Z tieňa veľkého stage sa presúvame do Dobrej krajiny. Pekný názov a celkovo ešte lepší projekt nadácie Pontis, kliknite si, ak máte chuť. V starej známej drevenej aréne s boxami na sedenie a zrkadlami je takmer prázdno. Som sklamaný, že na debatu vzácneho človeka, dobrého kamaráta, novinára, fotografa a predsedu o.z. Človek v ohrození Andreja Bána s názvom Haiti - pol roka po prišlo pár desiatok ľudí. Na druhej strane to chápem, jednak vonku sa rozbehol naplno program a tiež bolo vo vnútri neuveriteľne dusno. Andrej prítomnej hŕstke divákov na úvod sprostredkoval priamy telefonát na Haiti, kde terénni pracovníci združenia ČvO pôsobia a tiež priblížil prostredníctvom svojich fotiek situáciu tesne po zemetrasení ako aj súčasný stav konkrétnej adresnej pomoci.
Zostal som chvíľu s Andrejom na kus reči, pridal sa aj Jožko Majchrák, jeho kolega z .týždňa a dokonca som mal tu česť si sadnúť v „kofola stage" za stôl aj s novozvoleným poslancom a tiež novinárom .týždňa Františkom Šebejom. Ako dlhoročný a pravidelný volič OKS som sa tomuto stretnutiu potešil. Ušiel mi koncert Bez ladu a skladu ale snáď syn Matej niečo nafotil. Na jednej strane mi to je ľúto, ale utešuje ma fakt, na ktorý poukázala manželka. Málokto z prítomných návštevníkov, môže povedať, že na týchto chlapcov sme chodili ešte v čase socíku, keď ich texty o udavačovi a písaní modrým perom pôsobili šokujúco!
Vykecal som sa z pauzy bez fotenia a z diaľky hodíme jedno očko na Tesco stage, kde vystupujú Blue King Brown od protinožcov. Ten koncert išiel mimo mňa, ale foto zaraďujem aspoň symbolicky na prianie diskutujúcej Janky Melcerovej.
Od divoko sfarbených austrálskych hudobníkov sme sa presunuli do Harmony Kids Park, kde hrali starí dobrí „Mexičania" (viď predposledné foto 1.časti). Tento detský park bol ozaj vydarený. Bola tu možnosť vyblázniť sa na atrakciách od výmyslu sveta. A nám „starým" sa dobre ležalo na drevenej, ale kobercom potiahnutej podlahe, v príjemnom tieni detského stanu. Keď vám k tomu hrajú do úška „veľké sombreros" s usmiatou krásavicou, tak pocit harmónie sa dostaví okamžite a človek sa cíti ako dieťa. Stačí na chvíľu zadriemať.
Nakoniec ako môžete vidieť na vlastné oči, tú „harmonickú detskú parkovú" Pohodu si užívali malí aj veľkí....ani sa im nechcelo vstávať a ísť si zatancovať latinské rytmy napriek výzvam od mikrofónu.
Piatkovú popoludňajšiu časť zakončíme pohľadom na „crazy amíka" - Adama Greena, ktorý od 17tej hoďku zabával divákov na Tesco stage. Bola to ozaj kvalitná show, nakoniec už len klik na jeho stránku vás presvedčí, že zelený Adam je veselý. Šantil na pódiu ako divý, skákal a spieval o dušu, „zápasil" s tyčou od mikrofónu, behal hore dole. A dole aj zoskakoval z pódia k divákom, ako práve v tejto chvíli. Proste si počas piesne odskočil podpísať fanynke CD. Páčilo sa mi, ako si s ňou na chvíľu vymenil mikrofón za pero.
To mal na sebe ešte košeľu, ktorú tiež striedavo vyzliekal a obliekal. Bavil sa nielen on, ale aj jeho muzikanti. Ten klávesista mi pripomína výzorom starých dobrých floydov zo sedemdesiatych rokov....
Aj kreslo pána brata si zahralo v US show, fakt to bol dobrý koncert. Nakoniec ten jeho pohľad do predných radov medzi divákov je veľavravný.
Adam si potreboval tiež oddýchnuť a tak zahral na španielke trochu jemnejší song. Všimnite si tie škrabance na bruchu, hovorím vám, je to divoch. Len zips na rifliach mu nemá kto opraviť....
Kým Adam hral na pódiu sám, muzikanti z kapely oddychovali na boku a fotili, kamerovali a popíjali sponzorský Rajec. Ten inak rozlievali predným radám smädných fanúšikov aj stage asistenti z veľkých fliaš do pohárov, takže opäť jedna drobná pozornosť pre ľudí. Veď vravím, Pohoda je fajn.
V treťom pokračovaní prinesieme zábery z piatkového podvečerného programu na dve slovenské hviezdy. Prvá - speváčka priniesla trochu sklamanie a druhá - kapela potvrdenie svetovej kvality.
