Malé ž v nadpise nie je preklep, skôr taká chabá slovná hračka. Tým sa mimoriadne rád venuje Karel Plíhal, ktorý si na obale svoje novej knihy Jako COOL v plotě uvádza povolanie „písničkář a řikánkář". Lebo tie jeho riekanky, či krátke básničky, sú už prirodzenou súčasťou tvorby a jeho koncertu. Ten náš odohral Karel pred asi cca 150 divákmi v úplnej pohode, ako vždy dokonale sústredený, ale miestami aj bezprostredne veselý. Myslím, že sa občas dostal do stavu, kedy sa aj sám úprimne rozosmial. Asi najviac vtedy, keď úctivo prosil odchádzajúceho diváka, aby zostal na koncerte a keď pokračoval von zo sály, tak ho rázne okríkol a začal mu tykať. Ale samozrejme len naoko, potom nám všetkým ospravedlňujúco vysvetľoval: „Promiňte, v dnešní době musím bojovat o každého jednotlivého diváka". A fakt sa schuti zasmial. „Najlepšie je, keď sa na koncerte, zabavíte vy aj ja!", túto jeho myšlienku mám v sebe zapísanú už z minulosti, keď to povedal na jednom dávnom koncerte.
Inak ako vždy vítal oneskorencov slovami: „O nic jste neprišli, klidně si sedněte, mně znervózňuje, když tam tak stojíte". V piatok večer to musel použiť viackrát, ale vždy to vhodne zakomponoval do svojho výborného sprievodného slova. Je vidieť, že Karel za tie roky dozrel a zvykol si na oneskorencov. Ale čo si nezvykol a ostáva nemenné je, obvyklá prosba, aby ho počas koncertu nefotili. „Mně to nedělá dobrě, ale po koncertě tu klidně zústanu sedět aj púlhodinu." Karel hral svoje klasiky, dal aj dosť nových piesní, páčilo sa mi, ako ich vždy uviedol spomienkou kedy a za akých okolností vznikli. Jeho obvyklá snaha o dokonalosť zvuku viedla v závere k občasnému doladeniu strún. Jedno z tých posledných ladení, po vytlieskanom opätovnom návrate na pódium, vtipne okomentoval: „To sa vás už netýka, ja si ladím na ďalší koncert".
Mám veľmi rád jeho humor, poetiku, hravosť, mimoriadne precíznu a kvalitnú hru na gitary, všetky jeho pesničky. Inak snáď prvý krát v živote som zažil jeho dva omyly, kedy až na tretí krát začal správne jeden kúsok, súviselo to s už spomínaným ladením. My hudobne sluchovo hluchí sme to neregistrovali, keby nezastal a nepovedal: „Promiňte!". Samozrejme publikum sa najviac pobaví nad jeho básničkami, ktoré väčšinou končia salvami smiechu, v prípade, že hľadisko pochopí pointu. Alebo len ojedinelým zasmiatím a zatlieskaním, keď si pointa vyžaduje istý intelekt, alebo jej dlhšie prežutie J. Karel sa nebojí ísť až na hranicu obvyklého vkusu, či tesne za ňu. Miestami jeho slovné hračky vyvolajú u prítomných (najmä dám) až prekvapený úžas, zjednodušene pomenovaný: No toto!? Ako predpovedal aj sám Plíhal, divák si z koncertu zapamätá akurát poslednú pesničku a pikantnú básničku o Lence, ktorú dávam mierne skomolenú do placu aj ja: „Dnes prímam kondolence, praskol mi kondóm v Lence". Piesní a básničiek zaznelo veľa, Plíhal hral v kuse aj s prídavkom vyše hodiny a pol, ťažko to viac popísať slovami, to sa musí prežiť na vlastnej koži a duši.
Inak veľa zaujímavého sa dozviete na oficiálnom webe, ktorý pôsobí na prvý pohľad nenápadne. Napadá ma prirovnanie, tak ako sa hovorí, že psi a páni sa podobajú, tak aj web Plíhalov zodpovedá jeho osobe, čo platí aj o ďalšom velikánovi - Jarkovi Nohavicovi, ktorého web je úplne iný a rovnako výstižný. A vlastne to je logické, že? Tak sa radšej vrátim k tomu webu, ktorý obsahuje množstvo užitočných a konkrétnych informácií. Napr. aj „Repertoárový list", kde si môžete prečítať, čo Karel hral v žiari sŕdc svojich fanúšikov. Po koncerte sme si mohli kúpiť celú jeho diskografiu a už spomínanú knihu riekanok. Na záver prišiel medzi nás aj samotný Karel, ktorý ochotne podpisoval CD, knihy aj plagáty a vzorovo sa staval pred objektívy fotoaparátov po boku šťastných jednotlivcov. Ja som ostal pri klasických podpisoch a venovaniach do knihy, vyjachtal som ešte pár nezrozumiteľných slov o výbornom koncerte a že som rád a vďačný za tie roky jeho muziky. Karel sa len s porozumením usmial snáď. Spomínané okamihy náhodou zachytil môj vysokoškolský kamarát Peter zo Žiaru nad Hronom ako sa môžete presvedčiť na fotke, pričom verím, že rozoznáte, ktorý z nás je ktorý. Ako povedala moja Ivetka, Plíhal sa za tie roky nezmenil. Sadáme do auta a vyrážame v ústrety noci na cestu domov. Uhádnite, koho CD nám hralo v prehrávači, ale máte právo len jeden pokus!
