Skôr ho prihnal hlad. Totiž krík je obsypanýoranžovými bobuľami. Z detstva v meste vo mne zostalo zakódované, že všetkyneznáme bobule sú jedovaté, ale realita bude asi iná. Určite. Veľký čierny drozdmá iný názor. Klof a už jedna mizne v ňom. Ani okom nemrkola prehltol ju celú. Som prekvapený, že to dokázal, keďže bobule sú pomerneveľké. Ale prekvapenie rastie, keď zrazu klof a ďalšia mizne v ňom.Nadšený privolávam k oknu na pozorovanie dcéru, ktorá ma poučuje, že vtákymajú svalnatý žalúdok a ten im umožní spracovanie potravy bez žuvania.Toto vysvetlenie ma upokojuje, lebo medzitým tých klofov bolo viac a malsom obavu, aby nášmu drozdovi nebolo prípadne zle, keď ich do seba napratalminimálne šesť sedem, kým odletel. Zaujímavé, hovorím si, ako to v tejprírode chodí. A netreba sledovať ani parádne dokumenty v TV na AnimalPlanet a človek vidí niečo pekné hoc aj z obyčajného kuchynskéhookna. Pravda, pokiaľ nebýva v panelákovej džungli. A teší ma aj to,že dcéra má už viac vedomostí ako ja. Vidno, že majú dobrú pani učiteľkubiológie. O pár dní neskôr mi ešte väčšiu radosť spravil pohľad na holý krík takmer bez bobúľ. Len dúfam, že môj drozd to nezjedol sám. To by ho bruchobolelo isto.
