Ten príbeh je dobre známy, mňa len zaráža, že sa nezachovalomeno toho bežca a prečo bežal v plnej zbroji, prečo si neodložil časťvýzbroje? Ale asi by to bola hanba, dobehnúť v spodkoch do Atén, pretoradšej volil extrémnu námahu a smrť. Určite som ale rád, že bežal iba42 195metrov. Predstavme si, že by bežal napríklad inou cestou viackilometrov, napríklad 55. To by sme si na bežeckých maratónoch dávali riadne dotela. V roku 1896 zaviedli práve na pamiatku tejto udalosti maratónsky behv takej podobe ako ho poznáme dnes a to je dobre. Ozaj, netuší niektoz vás, prečo až koncom 19.storočia sa vrátili k tejto udalosti?
Ale aj môjMarathonas má s behom niečo spoločné. Nielen preto, že túto malú dedinku nájdetev porovnateľnej vzdialenosti od Atén. Ale by ste do nej nedobehli takľahko, nakoľko sa nachádza na ostrove Aegina. Pokiaľ by to malo byť suchou „maratónkou",musel by sa stať zázrak. My sme sa uspokojili s trajektom z prístavuPireus do mestečka Aegina, odkiaľ sa do Marathonas dostanete taxíkom, autobusom,konským kočiarom, behom alebo pešo. My sme počas týždňovej dovolenky vyskúšalivšetko vyššie spomenuté okrem koníkov. Ja osobne som najčastejšie, celkomprirodzene, uprednostňoval ranný beh. Ako to už na dovolenke býva, bola tojediná povinnosť za celý deň. Pre mňa veľmi príjemná. Necelé dva týždne pred štartommaratónu už neskúšam žiadne experimenty a tak som si dával takmer každéráno okolo 50-60 minút behu, čo by malo zodpovedať cca 9-10 km úsekom. Nie som žiadenrychlík :-).
Beh poasfaltke medzi Marathonas a Aeginou (mestečko aj ostrov majú rovnaký názov)má svoje jediné negatívum a tým je častý výskyt áut a najmä motoriek.U tých druhých sa trošku pristavím. Lebo motorky sú na Aegine všade, jazdíich veľa a sú to rôzne kúsky od výmyslu sveta. Ale aspoň som pochopil,prečo majú Gréci také „tvrdé" výrazy tvárí. Okrem námorníkov a rybárov, kde toje viac menej jasné, to zvyšok národa má od jazdy na motorkách. Samozrejme sajazdí bez prilby a okuliarov, čo pri vysokých rýchlostiach vedie k tým charakteristickým ošľahanýmvýrazom tváre u mužov aj žien bez rozdielu. Jedno ráno sa mi dokoncazdalo, že motorista, čo sa mihol oproti mne, mal zavreté oči a rútil sa,hoci nič nevidel. Ale možno mu len v tom okamihu svietilo ranné slnko dotváre spolu s fúkajúcim protivetrom, tak radšej zavrel oči.
Vráťme saspäť k behu. Obrovskou výhodou tejto trasy, ktorá niekoľkonásobneprevyšuje spomínané negatívum, je beh popri mori. Tie pohľady na hladinu, vlnya vlnky, pobrežie, ostrovy a v tomto prípade aj okolité kopce nanich, bežec a suchozemec ako som ja, nasáva počas behu plnými dúškami. Pobrežie jezarastené rôznymi palmami, exotickými stromami a kríkmi, ktoré rastú ajtesne popri ceste a ktorých listov sa občas človek dotkne. Je to všetko neuveriteľnepríjemné a veľmi intenzívne sa zapísalo do môjho vnútra. Čerešničkou natorte je vyklusanie sa po behu naboso po okraji mora v piesočnej pláži.Navyše celý rituál je zakončenýponorením do pokojnej rannej hladiny mora, to fakt nemá chyba a vreloodporúčam!! Ozaj fantastický pocit, domáca sprcha po behu sa môže strčiť. Aležiaľ, takmer 51 týždňov v roku, mi musí stačiť aj tá sprcha.
Jezaujímavé, prečo sa práve táto dedinka volá Marathonas. Aleosobne som dospel k nasledovnému záveru. Miestna pláž sa nazýva Marathonbeach. Asi preto, že sa po nej dá dosť ďaleko od brehu kráčať vodou v mori. Nemyslím bežné kráčanie po brehu alebo pár metrov od neho. Tu ste aj100m od brehu a môžete kráčať po pás či ramená vo vode a relatívne ajdosť dlhé úseky. Akási upravená morská verzia Nordic walkingu. Keď som prvýkrát zbadal pána chodiaceho vo vode, tak ma to hneď napadlo a zaujalo. Je dosť nezvyčajné stretnúť a pozdraviť sa v mori s kráčajúcim človekom, ktorý vzápätí dlho mizne v diaľke. V rámci prípravy naspomínaný maratón „v Košicoch" som si svoj tréning ozvláštnil aj ja právetým, že som v mori behával cca 500 až 1000m úseky. Bolo to zábavnéa aj trochu náročné zároveň. Vrelo môžem odporučiť! A takto poskončení turistickej sezóny aj celkovo pobyt nielen v Marathonas ale aj naostrove Aegina. Snáď sa to všetko už túto nedeľu 5.októbra prejaví na mojomvýkone. Teším sa na štart! A pozývam aj vás. Samozrejme to nemusí byťhneď maratón, zabehnite si len tak pre radosť alebo začnite rýchlou chôdzou prezdravie. Aj keď taká chôdza v Egejskom mori, pánečku, tá stála ozaj za to!
