Počas behu stretávam rôzne zvieratá, najväčšie z nichsú pasúce sa kravy. Rozum síce velí nebáť sa, ale keď zrazu pár metrov odvás je tá obrovská kopa mäsa a väčšina z tých, čo sa pasú v tesnejblízkosti ozaj symbolického plôtika zdvihne hlavu a zvedavo vás sleduje,tak vám nie je všetko jedno. Obzvlášť, keď ste na šiestom kilometri behua je jasné, že by ste nebol schopný vyvinúť žiadne mimoriadne zrýchlenie,keby niečo. Ale zatiaľ nič, tak sa snažím pokojne prebehnúť okolo nicha vydýchnem si, až keď miniem poslednú. Ale priznám sa, že ozaj mámzježené chlpy na celom tele. Asi je to tým, že síce žijem na dedine, alevyrastal som v meste. Postupne sa osmeľujem, lebo keď sa už vraciam okolonich späť, tak je tých zimomriavok menej. Možno je to aj tým, že terén späť jemierne z kopca.
Oveľapríjemnejšie a zaujímavejšie je pozorovanie bocianov. Tu sa nedá ani mochovoriť o stretnutí, lebo oni si ma nepustia k sebe blízko. Sú ozajveľmi plachí a keď sa k ním blíži moja dupajúca a dychčiacamaličkosť, elegantne roztiahnu krídla a v pohode odletia do bezpečnejvzdialenosti od poľnej cesty. Je príjemné ich sledovať, na lúke okolo ktorejbežím, ich býva niekedy aj dvadsať. Minule sa mi zdalo, že mali nejakú poradu,boli všetci pokope, ozaj boli dosť blízko seba všetci a bolo počuťklepotanie ich dlhých zobákov. Pekný zvuk. Akoby sa o niečom radili. A faktje ten, že keď som sa vracal späť, už boli zase všetci roztrúsení po celejpokosenej lúke sem a tam. Vždy veľmi dôstojne sa prechádzajú po lúke, semtam kúsok preletia a stále usilovne hľadajú potravu, vnárajúc svoje zobákydo trávy. Dobre sa mi okolo nich beží a je príjemné v danom úseku trate sledovaťich elegantné pohyby.
Keďspomínam eleganciu, nemôžem obísť srnky. Počas behu ich stretnem zriedkavo, alekeď už, tak to stojí za to. Práve v porovnaní s ich behom, si človekuvedomí, aký je nedokonalý a nemotorný tvor. Majú pravdu tí, čo si právepomysleli, nech hovorím za seba, sú medzi nami aj bežci, ktorí majú ľahký kroksrnky a dokonca aj ich rýchlosť môžu dosiahnuť. Ale určite by ich aj taknedobehli, lebo aj v hustom a náročnom teréne miznú krásnymi dlhýmia neuveriteľne ľahkými skokmi vo vysokej tráve, či lánoch obilia.Nedávno sme so synom Matejomzažili parádne preteky s nimi, ale to sme boli na bikoch. Vracali sme sa podvečerz dlhej cyklotrasy a podstatná časť jej záveru išla cez oboru, ktorúzriadili v bývalých vojenských priestoroch a lesoch po Rusoch v okolíRalska v ČR. Dosť zvláštna krajina, kvalitnú asfaltku lemujú každú chvíľuceduľky, ktoré upozorňujú, že vstup do týchto priestorov je životu nebezpečnýa obrázok výbuchu hovorí za všetko. Len mi nie je jasné, ako potom mohlipod chvíľou vyskakovať z húštin srnky, ktoré sme už asi vyrušili priukladaní sa na spánok a ktoré s nami pretekali popri ceste.A keď už sa im nechcelo pretekať, tak s istotou pyrotechnikov mizliv hlbokom lese. Práve z týchto pretekov viem, že srnky dokážu behaťrýchlosťou takmer až 30 km/hod, lebo k tej sme sa blížili na našich „cyklotacháčoch“. Takže počas behu len závistlivo sledujem ich nádherné štíhle telá,svalnaté nohy, ktoré sa ako struny odrážajú a nesú ich do bezpečia od tohoneznámeho fučiaceho tvora. Asi to bude aj tým, že večer pri dobrom filmenecmúľajú čokoládu a cez deň nepresedia v práci za obrazovkou PC, alesa stále pohybujú v lese.
Tých zvieratiek človek stretne počas behu oveľaviac, určite sa k nim ešte vrátim. Aj preto je dôležité skúsiť si nájsťvhodnú trasu na behanie vo svojom okolí. Ja viem, že na takom sídlisku je toťažšie ako na dedine či malom meste, ale aj tak by ste boli prekvapení, že sato dá a že aj v blízkosti vašich domovov existujú trasy, ktoré vás prekvapiaa stanú sa tými vašimi každodennými. Len ich stačí pohľadať a tenobjav stojí za to, skúste to! A nemusíte na tej svojej trase stretávaťpasúce sa kravy, či srnky. Aj malé zvieratká vám ozvláštnia vašu bežeckúrutinu. A nezabudnite, že začať je ľahké,ale vydržať je rozhodujúce. Prajem veľa pohodových kilometrov a čo najviacpríjemných stretnutí so zvieratami, ktoré nehryzú a nebrešú tesne okolovašich nôh.
