Na úvod podotýkam, že keď som sa ja v januári spamätal,vážil som po koncoročnom nápore v práci už spomínaných 106,5kg! Dnes somsa „zastavil“ na 100kg, čo ma síce teší, ale neuspokojuje. Cením si na tom, žeto je trvalý jav, teoretický pokles cca 1kg za mesiac je toho dôkazom. Troškuešte odbočím, pri danej hmotnosti a výške podľa výpočtu BMI mi aj tak eštestále vychádza výsledok: mierna obezita. Ale v podstate netreba výpočet BMI alebo iné zložité tabuľkyna to, aby človek zistil, ako na tom je. Stačí zmerať vlastný obvod pásu (merajcez boky a pupok krajčírskym metrom!). V tejto súvislosti odporúčamsi prečítať dobrú úvahu o tučnote od pána Šebeja v.týždni č.31. Aby som zistil, ako na tom som, postačuje úplne jednoduchý (a onje to zlý) pocit, keď ledva natiahnete na seba nohavice a celý deň ichmusíte nosiť bez zapnutého gombíka, prípadne keď na opasku treba urobiť novúdierku. Sedliacky rozum stačí na to, aby si človek uvedomil, že dosť, takto toďalej nejde. Prípadne ešte ponúkam aj iný výpočet a síce, spokojní môžubyť aj tí, čo udržujú svoju hmotnosť maximálne do hodnoty ich výška mínus 100,čo by malo viesť k rovnako dobrým výsledkom aj pri spomínanom výpočte BMI.Opakujem v podstate si stačí zmerať obvod pásu a človek hneď vidí, žeje zle. A začne napríklad pravidelne behať alebo chodiť na dlhé prechádzkyv svižnom tempe, dokonca to by malo byť účinnejšie z hľadiskachudnutia ako beh. Ale ja som chcel dosiahnuť viac. A prečo toľkomeditujem okolo tej hmotnosti? Totiž čím menej kilov navyše máte na sebe, týmsa vám ľahšie beží, nehovoriac o zdravotnom hľadisku.
Celý životsom vcelku pravidelne športoval, ale až teraz za polovicou svojho života somzačal pravidelne behávať aj dlhšie vzdialenosti. Opakujem, že rozhodujúcoumotiváciou bola a zostáva zmena životného štýlu a vlastné zdravie,ale zrazu sa po čase pred vami otvárajú aj iné možnosti. A takou sa premňa stala možnosť skúsiť zdolať 42 195m, zabehnúť si maratón. Vybral somsi údajne najkrajší, hneď za našimi humnami, 11.augusta v Rajci. Niečo vyšepolroka ako tak pravidelného behania s postupným predlžovaním tréningovýchtrás ma priviedlo k pocitu, že idem na to. Mám dva ciele, dobehnúť docieľa a keď by sa nebodaj podarilo, dosiahnuť čas pod 4hodiny. V 44tomroku života naplniť dlhoročnú túžbu nie je zlé, čo poviete?
Začiatkomleta vyšla v Sme príloha „Behanie“, ktorú pripravil Tom Nicholson. Nievždy prílohy prinesú to, čo sľubujú v reklamných šotoch, ale táto savydarila. Asi aj preto, že sám autor je nielen dobrý novinár, ale aj pravidelnýbežec. Každému z vás, kto uvažujete o behu pre zdravie, ju vreloodporúčam. Jediné, čo ma trošku zarazilo je Tomov predpoklad, že priemernýčlovek zabehne za cca 6 minút 1km, čiže beží rýchlosťou cca 10km/hod. Nie preto, ženiekde tu okolo tých čísiel sa pohybujem ja, ale skôr preto, že vážnepochybujem o schopnosti bežného občana vôbec prebehnúť v kuse 1 kilometer. Žiaľvšetky štatistiky a ukazovatele hovoria o výraznom poklese kondíciea vytrvalosti mládeže a celej populácie. A keďže v uvedenejprílohe je aj Maratónsky tréning pre začiatočníka, prajem veľa úspechov pretých, ktorí si trúfajú. Ja som sa odhodlal na „skúšobnú trať“ dĺžky 31km, ktorúsom vo veľkom teple zdolal a vyskúšal som si, že to síce bude tvrdé, alemalo by to vyjsť. Samozrejme stále hovorím o bežnom amatérskom prístupek behu za účelom zlepšenia zdravia, kondície, prípadne aj hmotnosti,ale najmä vlastného dobrého vnútorného pocitu, ktorý vyplýva zo zmeny svojhoživotného štýlu. A na to nepotrebujete bežať maratón, na to stačí ozajzačať akokoľvek behávať, robiť niečo pre seba a to ostatné sa dostaví, keďvydržíte.
Prajem veľa pohodových kilometrov vám všetkým a nezabudnitezačať je ľahké, ale vydržať je rozhodujúce. Hoc aj len ten prvý kilometerv kuse!
