Na úvod sme po „overení“ listu poslali peniaze z firmy,kde pracujem. Potom sme mali koncoročnú akciu, že darujeme 1% z decembrovéhoobratu, ktorý býva na konci roku vždy najväčší. Mohli sme tie peniaze darovaťaj bez tej akcie, ale vždy som chcel, aby sme šírili myšlienky pomoci aj druhýmľuďom. Dnes to znie smiešne, určite by to nezabralo na súčasnom „surovom“ trhu,ale vtedy sme mali predstavu o vyslaní posolstva smeromk zákazníkovi, že ak si niečo u nás kúpi, tak 1% z tej sumy čozaplatí, pôjde na pomoc. Potom nasledovalo obdobie občasnej nepravidelnejpomoci, keď sa „zadarilo“ a niečo sme poslali.
A prišielnápad. Ponúkať v našej predajni igelitové tašky za korunky pre Dominiku.Bol tam aj ekologický zámer, keďže podtitul akcie znel „Igelitka nepatrí do koša“!Ale išlo hlavne o to, že keď si zákazník vypýtal „nejakú tašku“ na tovar,tak sme mu ju ponúkli za peniaze, ktoré vkladal do pokladničky pre Dominiku.A korunky po troške pribúdali, myšlienku ako tak úspešne realizujemedodnes. Pre mňa osobne je najcennejšie na tých našich amatérskych pokladničkáchokamih, keď niekto po zaplatení vloží do pokladničky „dvacku“ či mincu len taksám od seba, bez ničoho, pre svoj vnútorný pocit. Tú ideu s taškami by smechceli ešte rozvinúť na regionálnej alebo celoslovenskej úrovni v reťazciTesco, ale asi to je utópia. Predstava, že do „kúpyschopnej masy“, čakajúcejv dlhých radoch pred pokladňami, zasejete „semienko radosti“o potrebe pomoci iným, mi príde fantastická. TO BY BOLO NIEČO!
Úžasnýmobdobím v pomoci Dominike bolo tzv. kanoistické. Spoznal som tamperfektných ľudí a po čase sme v prostredí www.kanoe.sk a na kanoistických brehochvybudovali myšlienkupredaja najprv „cédečiek“s fotkami z pretekov a neskôr aj hotových fotiek s autogramamikomárňanskej K4. Táto myšlienka mala celkom dobrú odozvu medzi pretekármi a kanoistickouobcou. Predaj CD pre Dominiku sa stal prirodzenou súčasťou väčšiny pretekov.Nikdy nezabudnem na dávny okamih, keď sa cez obedňajšiu prestávku počas MSR naZelenej vode na veľkoplošnej obrazovke objavila fotka Dominiky a následnefotky, ktoré sme robili počas pretekov práve na podporu predaja spomínaných CDa reportáži. Rád spomínam na toto obdobie, škoda, že už sme mimo.
Ale našapomoc pokračuje. Keď sme získali ako odmenu za dosiahnutý obratminimotorku a podarilo sa ju predať, boli sme radi. Predsa lenjednorázovo 5000 korún pomoci zbierame dosť dlho. A keď sme teraz získaliautíčko na diaľkové ovládanie(vždy som ako chlapec túžil po niečom takom...) a podarilo sa ho predať, tak som pochopil, že aj tadiaľto vedie cestak získavaniu prostriedkov pre Dominiku. Formou pravidelnej akcie,kedy vybraný produkt budeme ponúkať na predaj s výťažkom pre ňu.
Možno si pomyslíte, čo sa tam tí pechoria s korunkami,predávajú tašky a autíčka?! Stačí keď by im nejaký „pracháč“ daroval párdesať tisíc a majú hneď toľko peňazí, čo zbierajú celý rok. Ale tak ako japoznám bohatých ľudí, tí nedajú ani korunu zadarmo. Vôbec nemajú pre takétoveci pochopenie, preto sú aj boháči, no nie? Oni nedokážu takto uvažovať,väčšinu z nich myšlienky pomoci vôbec neoslovia. Česť výnimkám, napríklad tu. Ale najmä pre nás je oveľa cennejšie, keďdaruje niekto, kto má málo, hoci aj drobnú sumu, lebo tá nesie v sebemyšlienku a posolstvo. O tom, že simusíme pomáhať. Nech sa nám všetkým darí toto jednoduché posolstvošíriť a žiť v jeho duchu po celý rok, nielen v citlivom obdobíVianoc. Pekné sviatky prajem všetkým dobrým ľuďom!
Venované mojej mamičke, ktorá ma vychovala takéhoaký som a aj môjmu spoločníkovi a priateľovi Mariánovi, ktorý mao pomoci veľa naučil.
p.s. čerstvé informácie aj s vianočným prianím od„Katy“ – Dominikinej maminy nájdete nawebe, ktorý vytvoril synátor, čo je pre mňa tiež dôležité a symbolické.A nezabudnite, že aj vo svojom okolí je vždy dosť príležitosti pomôcť svojmublížnemu alebo ak chcete, tak aj našejDominike :-)
