„Nazdar!", ozvalo sa v slúchadle. Nieže by som bolrozospatý, vstávam skoro, ale nespoznal som volajúceho. Aj keď sa mi zdal hlaspovedomý. Zo slušnosti som odzdravil: „Nazdar!", pričom som si v duchupomyslel, ktože mi to volá tak skoro v nedeľu ráno. „Tu je Robo!" Opäť somsa nechytil. Robov poznám viacej, najlepšie asi kolegu z práce, ale tenbýva dlho po polnoci hore a tak ráno väčšinou spí. Ale keď na druhejstrane zaznelo: „Tak ako ide biznis?", už som spozornel viac, či náhodou tonebude nejaká habaďura. „Hmm, ujde to, snažíme sa." zamumlal som. „A ktovolá?", odvážil som sa nesmelo aj ja položiť otázku. „Tu je Robo Fico, čo manepoznáš po hlase?". „Ahá", vyhŕklo zo mňa a v hlave sa mi rojiliotázky jedna za druhou. Čo len môže chcieť? Odkiaľ pozná moje číslo? Prečo volátak skoro ráno v nedeľu?! A mne?!?
Ale Robonelenil a spustil: "Nuž vidím, že sa ti darí, podnikáš od roku 1989,riadne platíš dane aj odvody, sem tam nejaké penále, za celý ten čas len jedinýrok v strate, v súčasnosti si spolumajiteľ sro a je vás tamspolu 9 zamestnancov, firma bez úverov, vykázali ste si zisk za minulý rok,človeče tebe sa darí!!" Skoro mi vypadol mobil z ruky, taký som ostalohromený. Éj, ten si dal záležať, má ozaj podrobné informácie zo sociálkya daňového! Ale kam mieri, intenzívne som hútal, kým on na druhej straneaparátu vyratúval aký asi môžem mať tohto roku zisk? „Čo ťa to trápi?", vypadlonakoniec drzo zo mňa. Až som sa začudoval sám sebe. Nezvyknem si tykať len taks hocikým, koho nepoznám a už vôbec nie s niekým, koho nemámv obľube! „Napadlo ma, že by si mohol rozdeliť váš zisk medzi ľudí!" Áchtáák, tu je pes zakopaný. Tak už nielen SPP, ale aj ja!?! „A ako si topredstavuješ, mám sa postaviť na námestie a rozdávať ľuďom peniaze? Veď byma zadlávili, ak nie niečo horšie....". „Ty si šikovný, niečo vymyslíš",povedal zaliečavo. „Potrebujem uspokojiť svojich voličov, sľúbil som sociálnyštát! Verím, že sa mi podarí naplniť naše vysnívané komunistické heslo: každémupodľa jeho zásluh a potrieb! Vojdem do učebníc, ako prvý, ktov strednej Európe, keď už ma tí Juhoameričania predbehli, zaviedolkomunizmus plynulým prechodom z kapitalizmu. O tom nesnívala aniveľká trojka Marx, Engels a Lenin", dodal na záver a ja som žasol. „Vieščo milý Robko, choď s tým do čerta!" zvolal som nahnevane. Ja nemakám rokyod rána do večera preto, aby mi to nejaký komouš znárodnil či rozdal. „Na to tikašlem", zakričal som a chcel som položiť. „Ale, čo sa tak pajedíš, lensom sa opýtal, idem zavolať ďalšiemu podnikateľovi, ty si out, nedostaneš ničzo spoločného koláča", povedal zmierlivo a ponúkol, že si môžeme niekedyzájsť na dve deci, keď prídem do Blavy. Tak to určite, pomyslel som sia definitívne zavesil! To si už primitívne ponúkol, keď v parlamentevykrikoval sprostosti a verejne klamal tvoj minister! Mne také blbé radynemusíš dávať, tie si nechaj pre svojich!
Nuž taktoto bolo moje nedeľné ráno. Už aj ja sispievam : Vo-lal mi Ró-bert Fi-có, s povzdychom ach jó! Ak si myslíte, žesom si to celé vymyslel, nie ste ďaleko od pravdy. Aspoň sa mi ráno ľahšiebehalo. Ale žiaľ až také pritiahnuté za vlasy to nie je. Len by to malo troškudrsnejší scenár. Ozaj sme také ovce, že nám toto všetko a ďalšie fickovénápady nevadia?! Už sa teším ako nejaký zakomplexovaný dôchodca nahlási, že samu nepáčia moje ceny po zavedení eura a pôjdem pred súd, kde ma sudcaharabínského štýlu pošle za mreže! Znie to šialene, ale žiaľ naše slovenskéKocúrkovo je tu blízko, veľmi blízučko!
p.s. Po návrate z týždňovej dovolenky v zahraničími toto všetko a ďalšie čerstvé kúsky jánošíkovskej družiny či skôr bandyRF, pripadajú ešte horšie a nebezpečnejšie. Stále žijem v nádeji, žeešte tu je zvyšná mlčiaca časť obyvateľstva, ktorá sa preberie, spamätáa začne dávať najavo svoju nespokojnosť. Alebo som sám, čo má chuť si daťna seba tričko s preškrtnutou fotkou premiéra a s nápisom: JA SOM HONEVOLIL! A ani voliť nebudem! Len mám obavu, aby nielen moje deti, ale ajcelá naša rodina, neskončili niekde v zahraničí nie na týždeň, ale na celýrok, či zvyšný náš život. A to je ozaj smutný výsledok politikynajväčšieho populistu v našich dejinách, ktorý prekonáva aj kúsky Voloďua nášho Jana. A fakt ma desí tá najčernejšia širokorozchodnápredstava, že táto trojka to poserie úplne a nad Slovenskom spadne ruskáklec! Dámy a páni, pokiaľ sa nepreberieme, budú z nás opäť súdružky a súdruhovia!Možno vám to znie neuveriteľne, ale takých okamihov v našich dejinách užbolo viacero, nedajme sa oklamať! Alebo kým nesiahajú na moje súkromné, tonevadí? Ale potom už bude ozaj neskoro a v takom okamihu sa už vôbecnebude mať kto zastať práve TEBA!
