„Spí", odpovedala prekvapujúco pokojne. „Vrátil saz ďalekého Vietnamu. Bol tam chudáčik takmer týždeň, musel tam jesť lenryžu a pomaly vlastnoručne budovať už zrušenú (rozumej zbytočnú,pozn. ivans) ambasádu. A navyše, vieš si, Ivan predstaviť",prešla do osobného tónu, čo ma prekvapilo. Že by si Robó uložil moje meno domobilu? Fíha, veď ja sa pomaly stávam rodinným priateľom Ficoóvcov. „Tak viešsi predstaviť", pokračovala, „že on tam letel pravidelnou linkou, ani sinemohol na tej dlhej ceste topánky vyzuť a nôžky povystierať, aby náhodouniekomu nezasmrdelo, ó!"
Chcel som oponovať, že celé jeho komančovanie už smrdí veľmi.A nechutne. A že jeho „Ficoó Reisen" ma už nebaví, nech si cestuje poVietname, Bielorusku, Kube, Líbyi a Venezuele za svoje, že ja to zosvojich daní odmietam platiť a že....Ale pani F. prerušila moje myšlienkynáhlou zmenou tónu hlasu, kedy dosť rozhorčene zvolala: „A to som musela ešteso Silviou (rozumej Glendová, hovorkyňa, pozn. ivans) napísaťtext platenej správy, aby sa národ dozvedel, čo si môj Robkoó vytrpel na tejceste komerčnou linkou. Div, že som tú správu nemusela platiť zo svojho. AleSilvi mi povedala: „nechaj to tak, ja to celé zacvakám z rezervy šéfa, táje bohatá a ľahučko sa prekračuje a míňa a míňa...To si národnevšimne!" „Chichi, nie je tá Silvinka rozkošná?", položila rečnícku otázkupani Ficoóva a nečakala ani na odpoveď a mlela, mlela a mlelaďalej. Ach to bude ale účet, blyslo mi hlavou o 10 minút, kedy som sistihol s prepáčením aj odskočiť. Mal by som ju nejako prerušiť, asizabudla, že volám ja a tiež asi aj s kým volá, nakoľko somv slúchadle začul otázku: „A čo myslíš, mám si k tomu novémučervenému kostýmu kúpiť klobúčik, ako mala tá anglická kráľovná na bankete? Veďvieš ktorý, videla som jej ho v televízii." Skoro zo mňa vyhŕklo: Ty ťapa,veď ste tam mali ísť obaja osobne! Čo ste robili, keď ste tam nešli?!, ale lensom niečo zašomral. Ale pani Ficoóva si odpovedala sama: „Vieš, mali smetam ísť aj my, ale nemohla som sa odtrhnúť od upratovania a prala som. Ajžehlenia bolo veľa. Ani Róbertoóvi sa nechcelo, bolela ho hlava z II.piliera. A začala ho aj z prvého. Stále premýšľa akoby to celévyriešil?! Hlavu mu ide chudáčikovi rozdrapiť, aj som mu musela dať Ibalgin400ku. A aj ten Shooty, Schutz so Štulajterom (kde je Sýkora, pozn. ivans)stále do neho rýpu! Že je majster demagógie, že chce znárodňovať, no uznajGitka(?!), je toto možné?! Veď on chce ľuďom len dobre!!"
Gitka?! Nechápal som! Veď ona asi zabudla s kým voláa myslí si, že trkoce so svojou priateľkou. Juj, zľakol som sa. Čo keď mizačne rozprávať nejaké rodinné pikošky?! Asi by som mal položiť. Ale keď somzačul v diaľke Roboóv rozospatý hlas, ako sa pýta: „Kto volá? Luky? (rozumej Lukašenko, prezident Bieloruska,, pozn. ivans).S kým voláš, drahá?", tak som zbystril. Konečne je hore. Konečne mu tovytmavím. Poviem mu rovno do očí, že ako môže takto verejne klamaťa zavádzať občanov. Že už sa príliš nafukuje bublina jeho preferencií a keďbude priveľká, môže ľahko prasknúť. Nech si uvedomí, že je predsedom vlády SRv roku 2008, že sme v NATO a EÚ, že nie je generálnym tajomníkomÚV KSS a nie sú 80te roky. A že som ho nevolil a nikdy nebudem!A spolu so mnou ho nevolilo ďalších 74% oprávnených voličov! A ženesie zodpovednosť za celú republiku a že.....
Ale prúd mojich nevyslovených výčitiek prerušila paniFicoóva, keď zašvitorila: „Drahá, už musím končiť. Róbertó sa už vyspinkal.Ideme leštiť valašku s hviezdou na čepeli. Veď vieš ktorú, už som timinule u kaderníčky o nej hovorila. Daroval mu ju osobne Luky so slovami:„MOLODEC, ty charašo zbijaješ!" A dal mu BOZK na čelo. Fúj, to bolonechutné. Už som sa zľakla, že mu dá „brežnevovku" na ústa?! No uznaj, neboloby to hrozné?! Ale už musím naozaj končiť, zavolaj aj na budúce! Papá!"A kým stihla položiť, započul som ju ako volá do spálne: „Ty môj zbojníček,ty môj hrdina, čo bohatým berie a chudobným(rozumej svojím, pozn.ivans) dáva, už som hneď pri Tebe aj s tvojou obľúbenouvalaškou....."
KLAP. Položila. Konečne ticho. Úff, to bolo! Vystrel somzmeravenú ruku a pošúchal stŕpnuté ucho. Hotovo! Nuž takto som jav jednu nedeľu volal Robovi Ficoóvi!
Možno ste še pobavili! To by bolo fajn. Ale až taká srandato nie je. Stačí si ozaj prečítať 20tu stranu SME z pondelka 27.10.2008a ono nás ten humor prejde. V takom Bielorusku by som za takýtosrandablog išiel do väzenia. V takom Rusku by som si ho ani nedovolilnapísať. Ak sa milý bloger (rozumej, volič, občan)nespamätáme, tak v našom širokorozchodnom Slovenrusku v roku 2011 nám dá FICO K.O. Neveríš?! Minsk aj Moskvasú „zatracene" blízko! Jedinou nádejou je, že snáď sa mlčiaca väčšinaspoluobčanov preberie a knokautmu zasadíme my! Je to v našich rukách a najmä hlavách! Ako hovorí nacitovanej strane novín Lajos Grendel: 4444 0568789 26483 42457 122 61 8965 431 4
p.s. a keď už som z tej strany SME využil všetkypodnety, tak aj článok V tieni finančnej krízy sa nás môže dotknúť, keď bydošlo k najhoršiemu a vládna trojka by nás, svojich odporcov, nedajbože,pozatvárala :-). Stratili by sme volebnéprávo do europarlamentu. Neviete ako dlho chodí pošta z Ilavy doŠtrasburgu?
p.s.2 dúfam, že PetitPress a Sme nebudú robiť problémy s autorskými právami, cév krúžku patrí Sme, ja som len jednu noc nemohol poriadne spať a taksom čítal a potom písal....
