Náhodou som mal tú možnosť prichádzať k obecnému domu spoločne s arcibiskupom a jeho rodičmi. Keď sme zabočili na rohu námestia a Róbert Bezák (RB) zbadal ten strapec ľudí, ktorí na neho čakali, tak povedal: „Tak toto som nechcel!" Žartom som prehodil, že mu budem robiť bodyguarda, aby sa dostali dnu. Ale nebolo treba. Zišli sa tam ľudia, ktorí ho majú radi a ktorí mu prišli vzdať hold. Zaslúžene!
Napríklad táto pani pohotovo zareagovala na jeho slová z diskusie o šťastí na festivale Jeden Svet a privítala ho pohárom vody. Práve o potrebe podania pohára vody, pomocnej ruky, poskytnutia pomoci blížnemu až celosvetovo, hovoril vtedy náš hosť a oprávnene ho toto symbolické gesto počkalo práve tu. A aj sa napil....
Záujem o stretnutie s ním bol obrovský, každý chcel byť s ním, čo najbližšie, prehodiť slovko, dve, či aspoň podať si ruku. Tak museli počkať na privítanie aj pani primátorka a poslanec NR SR, čo je v podstate aj v poriadku. A obaja trpezlivo čakajú, kým sa RB prepracuje až k nim.
A takto to vypadalo v sále pred začiatkom. Hostia usadení v kreslách, média pracujú na plné obrátky, len „hlavný hrdina" si ešte v zákulisí dáva kávičku. Milé, ľudské....
Mama a otec Bezákovci. Zamyslené tváre, v ktorých sa odráža nielen vek, ale aj všetko trápenie, ktoré v sebe nosia ich duše. Ale sú úžasní, ako to znášajú. Mama a otec. A na miesto medzi nich si do kresla so svojou menovkou sadne syn.
A sluší im to spolu, čo poviete? Pozorne sledujú program, ktorý.....
....bol pripravený podrobne podľa odfoteného scenára. Spojenie scénosled obradu ma zaujalo, viac sa mi páči to klasické LasicoSatinovskoFilipovské „boďák".
Nachádzame sa v bode 6, znie Ave Mária, celkom pekne hrali a spievali.
Úprimne sa priznávam, že ma zahrialo pri srdci, keď pani primátorka vo svojom prejave spomenula aj festival Jeden Svet a citovala slová, ktoré tam RB povedal. Niekedy si hovorím, že to bol aj tak zázrak, že sa ho podarilo k nám dostať. Veľká vďaka za to patrí Andrejovi Bánovi, ktorý ho v redakcii .týždňa oslovil, keď naše možnosti zlyhávali.
Prečo tento pohľad na sediacich hostí? Nič vás nenapadá? Na slávnosti sa neobjavil žiaden zástupca cirkvi. Oficiálne alebo aj neoficiálne. Jediná táto rehoľná sestra. Nebola medzi hosťami, ktorí mali v kresle svoju menovku. Viem to, lebo miesto na sedenie som jej uvoľňoval ja. Prišla tam sama, to ma zaujalo. Éch, cirkev, cirkev, riadne si to pokašľala, sama sebe! Ako krásne a jednoducho povedal nedávno u nás v Prievidzi Anton Srholec na túto tému: Bol to faul!
A je to tu! Róbert Bezák sa stáva čestným občanom mesta Prievidza. Média sa idú zblázniť....
...trochu to bolo rušivé. Možno až dosť. Ale chápem, že je to ich job a nakoniec oni sú tí, ktorí sprostredkujú tu udalosť širokej verejnosti. Jedine možno si nedať na takúto udalosť kockovanú košeľu či červenú krikľavú vestu. A to hovorím ja, čo nie som kravatový typ a najradšej chodím v rifliach a tričku.
Ale nemajú to chlapci fotografi či kameramani ľahké. Nakoniec aj táto práca je drina a rodí sa v potu tváre aj tela....
Dokonca tam behali chlapíci s „prístrojom", čo museli obsluhovať dvaja, len moja fotka je rozmazaná, ale na ilustráciu to snáď nevadí....
A nakoniec prečo nie, žijeme mediálnu dobu a samotný čestný občan RB s úsmevom čelil blýskaniu foťákov, nastrčeným mikrofónom a paľbe otázok zo strany novinárov. Okrem iného avizoval aj svoj odchod do Talianska, ktorý sa tento mesiac stáva skutočnosťou.
Počas celej slávnosti pre budovou stáli ľudia a pozorne počúvali zvukový prenos. Zaujímavé bolo, že pred samotným aktom, sme boli v sále poučení o etikete, kedy sa hodí resp. nehodí tlieskať. Ale „davu" to bolo jedno a tlieskal, kedy sa mu páčilo a chcelo, mimo odporúčania. To je fajn! Takže im venujem pohľad z balkóna....
...a takto to vypadalo pred vchodom. Vážim si ich postoj, ako trpezlivo čakali na okamih, kedy sa RB opäť objaví medzi nimi. Nemal som úplne dobrý pocit z toho, že ja áno, oni nie. A trochu to vami aj zalomcuje opačne. Zrazu chápem, ako sa cítia „vyvolení" poslanci, župani, politici....ktorí môžu a bežný občan nie. A keď človeku chýba pokora a sebareflexia, tak zostane zrazu mimo, stane sa z neho papláš a je s ním amen....
Ktovie o čom práve premýšľa prítomný poslanec NR SR a najmladší kandidát na prezidenta v dejinách krajiny Radoslav Procházka, na fotke vpravo. On patrí našťastie k tým normálnejším predstaviteľom „vrchnosti". Ale nebudeme si kaziť oslavu politikou a filozofovaním, vráťme sa k radosti.
Tú prežívali spolu s oslávencom aj jeho blízki, napríklad ako tu na snímke moji priatelia Božka s Marianom. Všimnite si ružu, ktorú práve RB od nich dostáva. Trošku sa stráca v tej obrovskej oficiálnej kytici. Mňa zaujal jej príbeh, ktorý mi spätne k tomuto okamihu napísali. RB dostáva sólo ružu s poznámkou „ze pekne symbolizuje ludsky zivot - tie trne aj kvet patria k sebe ....p.s. len som zistila, ze doba sa meni a dnes su uz ruze v kvetinarstvach BEZ TRNOV :-), ale nastastie som nasla jeden druh, ktory este trne mal, len som bola v kvetinarstvach za cudacku, ze naco su mi trne, ci mi nestaci pekny kvet - no vysvetluj..." Ozaj pekný a ac ako symbolický príbeh!
Každý sa chcel s Róbertom Bezákom odfotiť, poblahoželať mu. A keď každý, tak aj pani primátorka a pán poslanec. A prečo nie? Budú mať spoločnú pamiatku aj oni. Nakoniec tá oslava bola milá a srdečná. To hovorím ja, čo si na formality moc nepotrpím, skôr naopak, nemám ich rád. Aj preto som sa snažil vám túto udalosť priblížiť osobným pohľadom pozorovateľa.
Pozornosti médií neunikli ani rodičia Bezákovci, na fotke dáva rozhovor miestnej TV mamina.
A je koniec. Respektíve nie. Dočkali sa aj dole stojaci ľudia. Prihovoril sa im ich arcibiskup a jeho slová a záverečné požehnanie im padlo dobre. A to je fajn!
Nebolo ľahké len tak odísť na slávnostný obed do Bojníc. Rodičia RB sa ešte ako tak predrali z davu von.....
... ale Róbert Bezák, čerstvý čestný občan mesta Prievidza, sa ešte dlho dostával zo „zajatia". Nečudo! Je to človek s veľkým srdcom a výnimočnou schopnosťou osloviť veriacich aj neveriacich víziou o tom, ako spraviť náš svet a život lepším. Toto všetci veľmi potrebujeme, vrátiť morálku do nášho každodenného života, schopnosť radovať sa z bežných drobností, prestať sa hnať za matériou a byť si vzájomne blízkym, veriť a konať dobro. Znie to pateticky, možno naivne, ale inej cesty snáď niet.
„Byť šťastím tých druhých, nás robí šťastnými...", zaznelo z jeho úst na festivale. Musím zopakovať, že ak to je tak, tak potom platí, že napriek krížu, ktorý musí niesť, je mons. Róbert Bezák veľmi šťastným človekom. Je škoda, že musí odísť, ale zostáva nám dúfať, že sa raz vráti a ten návrat je našou spoločnou nádejou. Dovtedy ale musíme niečo robiť aj my, aby sa vracal aspoň do trošku lepšej krajiny!
Róbert Bezák, ĎAKUJEME!
(aj Karolovi za skvelý portrét, skúste sa chvíľu dívať do tváre, do očí....)
....a skoro som zabudol. Takto to vypadá potvrdené modré na bielom a ešte akom vyzdobenom. Samotný príhovor RB či lepšie fotky z akcie od profíkov nájdete napríklad na stránke mesta alebo na codnes.sk, odkazy sú dole!
p.s. symbolickou rozlúčkou s Róbertom Bezákom u nás v Prievidzi sa môžu stať Dozvuky Jedného Sveta, na ktorých si v utorok 3.12. o 18,00hod v RKC premietneme dokument Acrbiskup s ľudskou tvárou. Pokiaľ máte záujem, ste vítaní....Podtitul filmu hovorí za všetko: Portrét neobyčejného muže v obyčejném světě; zázrak se odkládá, trest přichází hned
