Zažínam svetlo a šiaham po starších novinách, ichčítaním uprostred noci sa snažím zaspať. Ale články vo Fórume, prílohe Smez 29.7.2006, mi nedajú zaspať. Napísané myšlienky v týchto úvahách dokonalevystihujú môj postoj. Pavel Hrúz je ako vždy výborný, keď vo svojom príspevku„Čakať sto dní je ako čakať na monzúny“ premýšľa o tom, že: „ žiada sa,aby popri šarvátkach okolo dôchodkov, daní, či poistenia, po besnení okolostrategických podnikov, došlo aj na podstatu štátnej stratégie“. Pomyslite si,zase politika !? Nie, resp. áno aj. V piatich odsekoch veľmi výstižnezhrnutá celá história ľudstva s jednoduchým záverom pre nás: “Veď vodaa drevo sú stále naším jediným spoľahlivým zdrojom, politika-nepolitika.“K tomu ešte špičkový Shooty s obrázkom na pol strany, ktorý to onôcelé vystihuje. Ležiaci dovolenkár pri mori pod slnečníkom na pláži, pozerá sana more a oblohu, na ktorých sú ikony známe z plochy každého počítačas názvami ako Neodkladné, Klienti, Faktúry, Súrne, Lízing atď. Ešte ževpravo dole je nenápadný Kôš. Preboha, teraz sa desím, nie som to ja na tomobrázku ?
Obraciamstranu a čítam ďalej: Na raňajky: šalát, chlieb, kaťuše a syr. Som nastrane Izraelu, ale úvaha spisovateľa Meir Shaleva sa mi páči. Lebo hoci:“Izraelský premiér vo svojom prejave hovorí o cti a sľubujevíťazstvá, pochybnosti zostávajú.“ Trpký, ale pravdivý záver článku je, že sabudeme musieť naučiť žiť s bolesťou a terorizmom. Pod tým úvaha odnašich severných susedov. Z horského mestečka Sekova na poľsko-slovenskýchhraniciach píše Andrzej Stasiuk o melancholickej krajine, kde vládnuunavené detské dvojičky. Sekova (?), „tam sa musím ísť isto pozrieť“, blysne mihlavou, ale už sa poznám, aký som a tak som rád, keď si to aspoň vyhľadámna mape.... A je tu Miro Čársky z vidieka (Oblazy, kde to je ?)a jeho Zaznávané remeslo. Drevo, zákony, kameň, kosenie, opäť drevo....krčma. Okrem toho posledného, je to moja krvná skupina. Aj keď možno si fandíma čo keď práve ja som ten „počítačový expert“, ktorého sa chystá Mirozjesť ?
Ďalej užnečítam. Vstávam. Hlavou sa mi v pár sekundách mihajú skvelé myšlienkya úžasný blog je ihneď hotový. Toto, čo čítate, je len slabý odvar týchskutočných skvostov, ktoré sa mi pár minút po štvrtej ráno prehnali hlavou.Keby som mal taký rýchly skener či záznamník, čo by to dokázal uchovať. Zapínamprepäťovú ochranu, Cvak a mnohé z tých skvelých jasných úvah sapreľaknú a utečú. Zo spiaceho režimu zobúdzam notebook a rozjasnenáobrazovka definitívne pochová aj ten zvyšok viet a slov, čo sa ešte držalv nevyspatej hlave. Zapadli, zapadli, vo zhone žitia. V diaľkepomedzi klepot kvapiek počuť občas kamión a vlak. Vonia to diaľkami,cestovaním. Aj ja by som sa rád vybral na ďalekú cestu napríklad dofrancúzskeho Tremolatu na majstrovstvá sveta v kanoistickom maratónea priniesol odtiaľ skvelú fotoreportáž. Ale ľudí, rozumej spotrebiteľova teda aj konzumentov, platcov reklamy , ktorí sa vezú v tomneustálom kolotoči práca, mzda, nákupy, spotreba, dovolenka, reklama, úvery,televízia, nové auto, tak tých ľudí to vôbec nezaujíma, či jeden z našichpretekárov sa stane majster sveta. Bude to takmer trojhodinová drina na vode, ale koho to dnes zaujíma ? Ktoby sa na to pozeral ? Bohužiaľ nás už prestali zaujímať ďaleko podstatnejšieveci ako je kanoistika a o tom som chcel písať. Ale vôbec sa mi tonepodarilo. Ale ak si aspoň jeden z vás prečíta spätne to Fóruma niečo sa v ňom pohne alebo nebodaj sa mu vyrojí a podarí zachytiťten svoj super rýchly tok skvelých myšlienok, tak som spokojný.
Idem skúsiť zaspať. Ráno musím ísťdo práce. Už na mňa čaká môj kolotoč, môj mlynček so zmesou ponúk, príjemkytovaru, reklamácie, DPH, cenníky, služby zákazníkom... Ojojój ako ten mlynčekdokonale melie. Veď aj keď obrátim Fórum na 13.stranu, tak mi banková reklamadáva odpoveď, čo nás zaujíma najviac a čo pre nás zvýšili: veľká červenáštvorka na celú stranu kričí, že úrok.
