19.mája som len tak zľahka pošteklil kosou vysokú trávu pri cestičke a spolu s fotkou sme položili na obecnom webe aj otázku: Dokážeme spoločne zmeniť tento kus zarastenej zeme na niečo krajšie, čo nás poteší a inšpiruje? V článku nazvanom Naše prostredie nás formuje som na záver uverejnil výzvu na brigádu, ktorá mala poslednú májovú sobotu priniesť odpoveď na položenú otázku.
Priamo na miesto činu sme umiestnili dva dni pred začiatkom brigády aj ceduľku s otázkami a odpoveďami ohľadom brigády, pričom som schválne nechal odpadky, ktoré sa vynorili počas kosenia, položené popri chodníčku, aby lepšie ilustrovali o čo nám ide a zároveň ma zaujímalo, či ich niekto zdvihne....??! Dobre dobre, nesmejte sa! Veď som už napísal, že som naivný idealista :-)
Trošku náhodou práve pri príležitosti brigády vrátil Štefan Hrivnák pánovi Damerovi fujaru, na ktorú nám kratučko zahral. Bolo to milé, aj keď on, ako počuť vo videjku, povedal, že to nejde!
Tu už sú práce v plnom prúde. Starosta Peter Juríček už nevydržal a potom, čo Matejovi 2x ukazoval ako má správne kosiť, prevzal od neho nedávno zakúpený krovinorez so slovami, nech si oddýchne. A potom ho už obsluhoval celé doobedie len on. Táto fotka je dôležitá, lebo aj keď zozadu, je na nej zachytený aj školák Filip, ako nesie seno na kopu. Ten mi svojím príchodom spravil obrovskú radosť. (Viac v blogu predtým). Už som rozhodil pátracie siete v obci a myslím, že sa blížime k výsledku, aby som mu mohol odovzdať špeciálnu odmenu a poďakovať sa !
Z druhej strany sa do vykosovania vehementne pustil kamarát Andrej Čertík a o hrabanie sa stará Mariana. Viem, je to fotka o ničom, ale ja som tam bol na prácu, nie na fotenie, takže sa musíme uspokojiť s tým, čo a ako je zachytené. Ale ako dokumentácia, že aj na „vzdialenom východe“ sa pracuje, to stačí.
Túto fotku tam nedávaj, smiala sa Ivetka. Bude to vypadať, že sa tam všetci len opierame o hrable. Ale to už práce pokročili a treba si aj oddýchnuť. Niekto pracoval v kuse, niekto prehodil slovko dve. Ale boli sme tam dobrovoľne a každý si mohol zvoliť, v akom tempe chcel pracovať. Ako hovoríme občas zo srandy my doma: „treba sa socializovať“.
Ešte že bolo nutné občas aj vymeniť silón na vykosovačke, či doplniť palivo. Inak by sa Peter nezastavil, a krovinorez Sparta 380, ktorý mu ozaj sadol do ruky, by mi zodral. O doplnenie paliva iného druhu sa postaral aj pán Damer, ktorý nás pozval na kávu. Z nášho brigádnického orchestra sme ako zástupcov vyslali na krátke posedenie moju manželku a starostu.
Ale nemusíte mať obavu, viac sa pracovalo ako kávičkovalo. To nie je vykosovačka, to je fréza, pochvaľoval si Peťo mašinku a činil sa statočne. Vykosili sme veľkú plochu, dá sa povedať že až nad plán. A bol som rád, lebo ono sa to žiadalo. Keď už pre nič iné, tak aj pre celkový „umelecký dojem“.
Ale nepracoval len starosta. Na brigádu prišla aj v článku spomínaná pani Sekerešová, z našej ulice. Ona vytvorila samostatnú jednotku a za cestou vyčistila od trávy a buriny v obecnom parku dva záhony. Nedalo mi a zašiel som za ňou na kus reči. Odchádzala spokojná, že bude mať aj trávičku pre sliepky. Ale dôležité bolo, že vôbec prišla a zareagovala na výzvu. Predstavme si, že by sa pripojilo niekoľko ďalších x párov usilovných rúk. To by mala burina v záhonoch utrum. Možno nabudúce a možno niekto príde aj sám, len tak!
Na „našej polke“ pokročili práce do záverečného štádia, práce pokračujú v primeranom tempe: dievčatá hrabú (Mariana a Dáška)....
....chlapi odvážajú pohrabané (Štefan) a fotia (ja)
a sadíme posledné kríčky (Ivetka), nosíme v krhliach vodu (Matej- ešte že neposlúchol starostu a neoddychoval). Damerovci poskytli aj palivo pre rastlinky – H2O. Ozaj komplexná starostlivosť o pitný režim aj s jedným bonusom pre starostu, ktorý je náhodou zachytený na fotke tiež. Kto ho objaví, ma bod navyše, ale asi to nebude na malom rozmere zreteľné. Ako pomôcku uvádzam dve indície: hnedá, chmeľ.
A to som ja a môj africký tieň J. Ani neviem kedy táto fotka vznikla, asi som náhodou stlačil spúšť, keď som odkladal mobil do vrecka. A zrazu sa na displeji objavilo takéto niečo. Hneď sa mi to zapáčilo. Prečo africký tieň? Pripomína mi to fotky žien z Ugandy, ktoré nafotil Matej počas pobytu v Afrike. Tie nosili všetky náklady na hlavách. Kto chce vedieť viac, nech si klikne sem.
Vzorne pózujúc sa lúči s brigádou aj náš starosta, Peter Juríček. Kopec trávy si neberie domov, len ho ešte cestou vyklopí na veľkú kopu, ktorú sľúbil, že dá zlikvidovať pracovníkom VPP. Istú súčinnosť s obecným úradom predpokladáme aj v budúcnosti. Budem rád, ak dokážeme vzájomne spolupracovať pri údržbe nového „obecného pľacu“.
Aby sa nepovedalo, že som sa ukázal len svoj tieň, tak tu ma máte v plnej paráde, v mojich obľúbených krtkovských monterkách. Sme spálení od slnka, ale spokojní. Hotovo! So synom Matejom sme práve osadili novú smetnú nádobu a dúfame, veríme a prosíme, aby už odpad končil iba v nej.
Lebo ten „oslobodený priestor“ s novou výsadbou si to zaslúži. A my všetci spoločne tiež.
Na záver ešte pohľad z druhej strany. Odchádzame. Dielo sa podarilo. Je koniec....NIE!
To je len začiatok, teraz nás čaká spoločná pravidelná údržba a možno sa časom podarí aj niečo iné. Všetko je to len o našom odhodlaní a ochote venovať svoj čas a energiu. Ďakujem za.....veď viete!
p.s. s veľkou radosťou dopĺňam aktuálne dve čerstvé fotky:
na prvej z nich máme vypátraného žiaka miestnej základnej školy Filipa Schwarza, ktorému som odovzdal darček - futbalovú loptu Brazucu a poďakoval sa, že prišiel na brigádu. Viete, čo bolo pre neho impulzom, aby prišiel ? Prečítal si ten oznam pribitý na drevenom kolíku, čo sme zapichli na miesto činu. Paráda! A už viem aj prečo sa mu podarilo nepozorovane zmiznúť z brigády ? Pozrite si čo resp. koho má na tričku...Filip ďakujeme a veľmi si vážim tvoj prístup!
a druhé foto je trošku magický pohľad do ....
....nechám vás hádať, ale mňa ten pohľad potešil. Resp. to, čo som objavil tam dole!
