
Darinka a Janči počas diskusie s návštevníkmi (na plátne je práve mapa golfových ihrísk v bezprostrednej blízkosti slumov v Nairobi)
Dobrá novina má za sebou 17. ročník. Je to stále projekt, ktorý rastie a oslovuje viac Slovákov?
Janči: Áno, môžeme povedať, že Dobrá novina rastie a oslovuje stále viac Slovákov. Aj napriek tomu, že svet je v kríze ľudia na Slovensku majú ochotné a otvorené srdce pre potreby iných. Posledný ročník bol pre Dobrú novinu naozaj veľmi dobrý.
Čo sa uskutoční vďaka výťažku z tohto ročníka?
Darinka: Zo 17. ročníka Dobrej noviny sme už schválili 25 projektov v Keni, Južnom Sudáne, Ugande a Etiópii, ktoré podporíme v roku 2012. Tieto projekty sa v spomínaných krajinách zameriavajú na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, základne vzdelávanie a starostlivosť o deti so zdravotným postihnutím i bez neho, ďalšie vzdelávanie žien, mladých ľudí a dospelých, zabezpečenie základných ľudských potrieb, akými sú prístup k čistej pitnej vode a potravinová sebestačnosť, ale i na poľnohospodársku produkciu - výsadbu stromov v náročných prírodných podmienkach.
Akú dobrú novinu ste vy dostali naposledy?
J: Asi posledná významná dobrá novina pre mňa bola správa, že je na ceste naše druhé dieťa.
D: Mňa veľmi potešil výsledok našej tohtoročnej zbierky, ktorý odráža štedrosť slovenských darcov, i dobré správy od niektorých našich projektových partnerov.
Ako prebieha komunikácia s projektovými partnermi v Afrike?
J: Prebieha celoročne prostredníctvom e-mailov, telefonátov a tiež prostredníctvom projektových návštev.
D: V prípade kenských projektov máme v hlavnom meste Nairobi podpornú kanceláriu, ktorá zabezpečuje priebežný monitoring projektov a pripravuje pre partnerov vzdelávacie aktivity, ale napríklad i koordinuje hosťovanie dobrovoľníkov.
Čo vás najviac prekvapilo pri prvej návšteve na africkom kontinente?
J: Kontrasty. Nádhera ľudí a prírody v kontraste biednymi podmienkami pre život v slumoch.
D: Fakt, že vziať si zimnú bundu a čiapku bol skutočne dobrý nápad.
Aký rok vás v Dobrej novine čaká?
J: S chuťou sa pustíme do 18. ročníka. Myslím, že to bude milý rok.
D: Verím, že bude zaujímavý, nakoľko sa budeme venovať novej téme o živote ľudí s postihnutím a zároveň nás opäť čaká obohacujúca spolupráca s miestnymi partnermi v rámci ich komunitných aktivít.
Svet v sieti, taký je podtitul tohtoročného festivalu. Svet v sieti nie je lapený, ale prepojený a slobodnejší – a festival Jeden svet chce prispieť k reflexii tejto dynamiky. Znie to všetko veľmi pekne, vznešene, ale vnímate to aj vy rovnako, vzhľadom na vaše poznatky z prostredia afrického kontinentu?
J: Pre mňa je to o možnosti. O tom, ako sa ľudia slobodne rozhodnú. Je len na každom jednom z nás, či tieto možnosti využijeme na dobro alebo na zlo. Mám skúsenosť, že mi „sieť“ – internet pri mnohých otázkach pomohol. Aj informácie, ktoré mu ľudia v jeho bezprostrednom okolí nevedia dať.
D: Svet je určite poprepájaný tými najrôznejšími pavučinkami. Mnohé prinášajú dobré veci, či je však svet slobodnejší, tým som si nie istá...
Aký je vplyv súčasných moderných technológií na život v Afrike?
J: Myslím si, že -tak ako u nás– situácia v Afrike sa dosť mení. Mnoho mladých má mobilné telefóny, sú na Facebooku. V Afrike však sociálne siete neslúžia na podávanie správ o tom, ako som sa dnes vyspal, ale mnohí sa práve vďaka nim aktivizujú a spolu sa snažia meniť situáciu vo svojich krajinách.
D: Moderné technológie neobchádzajú ani africké krajiny. Dokonca v niektorých oblastiach sú tým najlepším riešením pre zabezpečenie potrieb miestnych komunít, napríklad využívanie solárnej energie.
Na záver jedna filozofická otázka. Ako vnímate obecne otázku potreby pomáhať, či už v Afrike alebo kdekoľvek inde na svete?
J: Ja si myslím, že ak chce človek inému človeku pomáhať je to veľmi dobré. Pre mňa to súvisí s tým, že ak chcem niekomu pomôcť, mám ho rád a to je v mojom živote to najdôležitejšie. Veľké riziko je v tom, že pomáhame iným zo sebeckého dôvodu. Napríklad ak pomáhame inému s tým, že čakáme, že nám bude neviem ako vďačný. Alebo ak pomáhame inému bez rešpektu k jeho ľudskej dôstojnosti.
D: S prepojenosťou sveta prichádza i potreba solidarity, ktorá by sa mala uplatňovať tak v medzinárodnom kontexte, ako aj v našom okolí. Každý človek má právo na dôstojný život.
Prečítajte si viac o tom, ako prebehol Jeden svet v Prievidzi a aké sú tohtoročné čísla , vrátane skvelého výťažku na aktivity Berkatu!