O smrti Václava Havla som sa dozvedel z informačného panelu na letisku Schwechat, keď sme s Baškou čakali na Matejov prílet z Dublinu. Krátko predtým sme autom ľahúčko s pribrzdením na povinnú päťdesiatku prešli hraničný prechod Berg. Pre B. (19r.) samozrejmosť, pre mňa (48r.) stále niečo „zvláštne". V noci predtým sa dcéra vrátila z Londýna, obaja na „ostrovoch" študujú.
Celé to začalo 2 mesiace po narodení Mateja, ktorému sme pripli na dupačky trikolóru a na maličkom televízore (dovoz zo ZSSR - vysokoškolská prax v Leningrade 1987?) sme sledovali v novembri 89 prenosy z Letnej a Václaváku, ktorým dominoval pre väčšinu ľudí neznámi dramatik a disident Václav Havel. Dovtedy som ho registroval len okrajovo zo zarušených správ Slobodnej Európy a som strašne rád, že tento človek vstúpil naplno do nášho života! Stal sa zázrak!
Už 1.januára 1990 vo svojom novoročnom prejave ako prezident zadefinoval svoj sen o akej republike sníva: „....o samostatnej, slobodnej, demokratickej, o republike hospodársky prosperujúcej a zároveň sociálne spravodlivej, skrátka o republike ľudskej, ktorá slúži človeku, a preto má nádej, že aj človek poslúži jej. O republike vzdelaných ľudí, pretože bez nich nemožno riešiť žiadny z našich problémov. Ľudských, ekonomických, ekologických, sociálnych i politických."
Tie slová z prejavu sú pre mňa osobne viac ako symbolické, sú mimoriadne dôležité. Sú zaväzujúce! Moje celoživotné krédo, ako sa vo mne sformovalo v mladosti, znie: „Človek je rozhodujúci!" A zrazu vám váš nový prezident povie tú zvýraznenú vetu z citátu !?! Po tom, čo x rokov na vás z obrazovky blekotal stále tie isté kraviny JUDr. Gustáv Husák, CSc.! Ojojój!
V tej vrave Viedenského letiska ma ako prvé napadlo, škoda že zomrel takto pred Vianocami. Dnes to už tak necítim, dokonca to vnímam ako významný symbol, že mal pohreb deň pred Štedrým dňom! Som rád, že aj naša republika, aj keď má ďaleko od tej vysnívanej, sa zmohla na vyhlásenie štátneho smútku. Už oveľa menej ma teší zloženie našej delegácie na čele s naším, ehm, ehm, prezidentom. Sú to neuveriteľné paradoxy života, keď v nej prevažujú komunisti, chudera premiérka!
A zhodou náhod sme si včera večer pozreli vynikajúci film Občiansky preukaz. Ten zachytil tú minulú dobu dokonale. Jeho režisérom a producentom bol Ondřej Trojan. Neuveríte ale práve od neho som mal pripravený nasledovný citát zo SME z rubriky Smútok za Havlom: Vidím ako tam hore klopeš na nebeskú bránu, dvere sa otvoria a ty vystrúhaš tú svoju typickú, trochu drevenú švihácku poklonu. A budeš sa potuteľne usmievať popod fúzy: „Tak ma tu máte, azda vám nenarobím veľa problémov, viete, so mnou to nikde nie je úplne jednoduché....". Som presvedčený, že sa naplnia tieto Trojanove slová.
Milý Vašek! Tiahne mi na päťdesiatku, tak snáď si to priateľské oslovenie môžem dovoliť. Chcem sa Vám poďakovať za tú "slobodu" (ostatné drôty - hraničný prechod Berg, letisko Schwechat - cestovanie, deti štúdium v zahraničí - London,Dublin, atď), za......bolo by toho na písanie veľmi veľa, veď viete. Osobitne vypichnem len jeden pre môj život dôležitý moment. Ďakujem za to, že som spoznal vo svojom živote pocit hrdosti na svojho prezidenta!
Blog pretkávaný citátmi zakončím ešte jedným zo stĺpčeka môjho obľúbenca Petra Schutza s výstižným názvom Najlepší: „Ak hovoríme o globálnom význame, tak platí, že na slovenskom verejnom a politickom živote sa nikdy nezúčastňoval nikto s ním porovnateľný."
Pani Iveta nie sú, resp. nech sú(!) tieto slová pre Vás osobne výzvou !?! A nemusíte čakať na návrat absolventov Oxfordu alebo našich detí!
A nám ostatným prajem, aby sme sa dožili tej vysnívanej ľudskej republiky, ktorej záleží na človeku. Žiaľ SK má ďaleko od DK (dokonalá krajina alias Dánsko) , ktorú pokladám za príklad rozumne spravovanej a ľuďom slúžiacej krajiny ako o nej sníval a hovoril Václav Havel. Je na nás, aby sme v naplnení toho sna pokračovali. Som presvedčený, že inej cesty v našom živote niet!
A úlne na záver! Snáď sa pán Vlado Štefanovič z Jacoviec nenahnevá, ale ono to krásne do seba všetko zapadlo. Pred dopísaním blogu prišlo od tohto múdreho rozhľadeného muža jeho vianočné prianie, ktoré venujem všetkým, ktorí mali Václava Havla radi a samozrejme všetkým ľuďom dobrej vôle:
Do času radosti a veselosti, jenž nastal světu nyní, sa ozval hlas osudu. Opäť jedna definitíva. Vďaka nej sme si na pár chvíľ odskočili do už pomaly neuveriteľných dejov. Iskierky či ohníčky nádeje ešte celkom nevyhasli. Nuž radujme sa a veseľme sa z daru nádeje, na ktorú ten muž, čo odišiel, sa tak neoblomne spoliehal.
Pekné sviatky želám!
