Začnem šokujúcim čerstvým príbehom živnostníka, ktorému pri návšteve „priateľa“ v malom mestečku ukradli auto aj s tovarom. Prípadu sa po nahlásení ujala polícia, ale bez výsledku. Pár dní po krádeži sa spomínanému „priateľovi“ ozvali „zlodeji“, že ak zaplatí okradnutý živnostník x tisíc eur, auto mu vrátia. Ukázalo sa, že mafia, lebo o tej je reč, chce uzavrieť obchod, čo živnostník odmietol a obrátil sa s novými skutočnosťami opäť na políciu. Už to bolo hrdinstvo. Ale polícia opäť nič, hoci „súkromné“ pátranie smerovalo k istému okruhu ľudí a dokonca má vytipované, kde by auto mohlo byť približne ukryté. Ozaj šokujúce! Čo bude ďalej? Na miestnej polícii neuspel. Obrátiť sa na Spišiaka? Bojovať sám na vlastnú päsť v ohrození života? To už nie je film z obrazovky s Brucom W. v hlavnej úlohe, tu už ide o reálne pletky s mafiou. A to je žiaľ asi len špička ľadovca
Článok pokračuje pod video reklamou
Skladajme mozaiku ďalej. Do nej isto zapadá aj čerstvý titulok a najmä obsah článku zo Sme: Sereď sa búri proti policajtom. Tykajú mafii. Klobúk dole a budem držať palce, aby sa naplnila veta policajného prezidenta v Seredi: „Zbavím vás mafii“. Ale žiaľ tej nás treba zbaviť všade! A 20 000 policajtov sa ukazuje byť akosi málo. Resp. veľa. Lebo nevieme, koľkí z nich sú tiež mafiáni. Koľkí z nich jej slúžia. To je hrozné konštatovanie, keď sa nad tým človek zamyslí. Ale vďaka za statočnosť miestnych občanov v Seredi. Budeme ju však potrebovať všetci. Ozdraviť potrebuje celá spoločnosť!
Žiaľ večná škoda, že sme statočnosť a rozum nemali aj kedysi dávno. Úplne na začiatku, keď Mečiar a spol. zakladali „Slovensko a.s.“. Vtedy sa vlastne položili základy na vytvorenie prostredia, v ktorom žijeme. Na chvíľu sa to zlepšilo po roku 1998, kedy práve ľudia ako Spišiak, Lipšic, Palko atď. sa pokúsili o nápravu, ale už bolo dosť neskoro. Lebo aj nástup Ficovho Smeru a.s., bol len „logickým“ potvrdením ekonomickej sily „temných síl“. A teda reálneho prepojenia politiky, podnikateľských „zbohatlíkov“ a podsvetia.
Čerstvým dôkazom je prípad poslanca Vincenta L., ktorý vo svojom prostoduchom myslení priznal úplnú pravdu. Veta: "mafiánov si vážim a oni si vážia mňa" sa stane pamätnou. A celý prípad vrcholí vyhlásením, že sa poradí o odstúpení so svojím predsedom. Podotýkam, že sa jedná o poslanca SNS a tým je povedané všetko. Verím, že Vinco si isto váži Janka zo Žiliny. Ale asi aj opačne. Lebo nebyť ex hokejistových preferenčných hlasov, tak by SNS nebola parlamentnou stranou. A viete si predstaviť, aké by to bolo ozdravenie ovzdušia nielen v parlamente ale aj v celom verejnom živote?
Nechcem politikárčiť, ale keď si uvedomíte to prepojenie vrcholnej politiky, štátu, podnikateľskej „oligarchie“ a spomínaného podsvetia, tak je to ozaj škoda, že práve bývalý skvelý hokejista nezostal pri svojom remesle. Alebo ináč. Nepomôže nám ani desať Spišiakov, kým sa medzi nami nájde dosť voličov takých politikov, ktorý používajú štát ako akciovku či skôr eséročku vo svoj osobný prospech. A tiež ako prostriedok na upevňovanie reálnej moci mafie. Žiaľ prehnitý je celý štát. Určite potrebujeme nastoliť právo a poriadok. Vyšetriť kauzy!!! Zavrieť darebákov a nebáť sa čistiť Augiášov chliev. Strašne sa mi páči táto myšlienka z diskusie na Sme, voľne prepísaná. „Čo toľko píšete o Ficovi, len mu tým pomáhate. Bude stačiť krátka zmienka o tom, keď Róbert F. nastúpi výkon trestu v nápravno-výchovnom zariadení.“ Vtipné a smutné zároveň, keď sa pozriete na všetky tie kauzy z minulého volebného obdobia. Čakám, či sa ich podarí vyšetriť a uzavrieť. Je to pre nás všetkých a celkové smerovanie spoločnosti mimoriadne dôležité! Chýba nám morálka, ľudská slušnosť, vymožiteľnosť práva.
Jeden príklad z vlastného podnikateľského života. Nezaplatené faktúry a dlžníci. Večný problém. Začal som exekútormi. To je riadna banda, česť výnimkám, ak existujú. Ale mne vybrali len peniaze z vrecka a nevymohli nič. Dlžníci sa stihli zbaviť majetku. Syn spomínal, že v Dánsku zákon pamätá aj na takéto finty a neumožňuje také niečo si uplatniť. Aké jednoduché. Skúsil som aj „súkromné“ firmy. Zvrhlo sa to. Ramenatí holohlaví chlapci začali zvoniť pri mojich dverách a pýtali tisícku na benzín a náklady. Uff! Som rád, že sa to podarilo zastaviť. Keď som si nevedel dať rady, tak s ďalšími prípadmi som sa NAIVNE obrátil na súd. Zaplatil som tisíce SK, aby mi zostal ako výsmech v rukách papier so súdnym rozhodnutím v môj prospech. Dlžník už dávno zrušil živnosť pomocou „bieleho koňa“ a spokojne sa prechádza v nedeľu s deťmi v neďalekej ZOO. Nikdy som nemal guráž prísť k jeho domu a zobrať si to, čo mi patrí. Na to ale platím dane štátu, aby fungoval, či nie? Ale ten zlyháva. A to hovoríme o čase, kedy Štefan H. bol len na začiatku svojho diabolského plánu ako ovládnuť justíciu.
Koľko Spišiakov, Lipšicov, Žitňanských budeme potrebovať? Kedy začnú poslanci v parlamente pracovať a začnú prijímať zákony pre kvalitnejší život ľudí? Kedy začneme my občania požadovať od politikov a samých seba slušnejší a krajší život? Koľko krát sa ešte necháme oklamať mečiarmi, ficami, slotami? Babky demokratky nám pomaly povymierali, ale to neznamenalo nič iné, len že medveď Vlado sa utiahol do Elektry. Ale život ide ďalej a prináša so sebou obecný smútok z vyššie popísaných udalostí. Musím konštatovať, že značka SK ostáva skratkou pre Smutnú Krajinu. Čaká nás veľa spoločnej každodennej práce na ozdravení verejného života, tak aby na písmeno S pribudol mäkčeň a zo smutnej sa stala Šťastná krajina.
A k tomu nech nám Spišiak pomáha. A my jemu!
