Práve pri tom dreve. Že budememať teplo, ale inde mrznú, resp. budú mrznúť a možno zamrznú. Nemám teraz na mysli rómskych spoluobčanom z LuníkaIX ako to nedávno popísal vo svojej reportážiA.Bán v .týždni. Výčitky mám z toho, že v ďalekom Pakistane budúmrznúť a aj zomierať ľudia postihnutí zemetrasením. Mám globálne výčitkyza nás všetkých ako to žijeme, že im nedokážeme pomôcť. Veľmi dobre to napísalaPetra Procházková vo svojej reportáži s názvom „TRAgédia pokračuje“v sobotnej prílohe denníka SME č.44. Ozaj dobrá reportáž, stojí za to siju prečítať.
Moje celoživotné krédo ČLOVEK JEROZHODUJÚCI dostáva na frak. OK, bolo tam zemetrasenie, zahynulo množstvo ľudí,zmizli mestá a dediny, zem sa stále trasie, materiálne škody sú veľké. Alepre mňa je dôležité práve to, že tam zostali živí ľudia. Bez pomoci, bezprostriedkov, bez domova, bez dreva.... ľudia ako sme my. Majú len smolu, žežijú v Kašmíre, že sa nenarodili napr. tu na Slovensku. A čo my domana to ? Mobilní operátori a tretí sektor sa dohadujú o darcovských SMSkách pomaly rok. Keď jeden z operátorovpredsa len zriadi Človeku v ohrození(ČVO) možnosť prispieť na vyhlásenúzbierku SOS PAKISTÁN formou SMS, našemédia majú problém zverejniť túto informáciu, lebo by sa propagovali oranžovépomaranče.....A medzitým už ten príbeh aj tak odznieva pod záplavou nových správ. Nebudem sa tuv nich prehrabovať, už minule som uvažoval nad titulkami v denníkuSME a bola to bieda. Dokonca chápem aj to, že je toho poslednou dobou vosvete nejako veľa (hurikán Katrina, opakované výbuchy bômb a najaktuálnejšieaj hnevu prisťahovalcov možno aj pakistánskych (hups!) v Paríži, ďalšiehurikány) a chápem aj to, že vlna tsunami a následnej pomoci bolamožno jedinečná. Ale aj tak otvorenáotázka zostáva Ako to žijeme ? Kam sa tento náš svet rúti ? „Zastavte zem,chcem vystúpiť“ smiešny, ale výstižný slogan.
Napr. takáto drobnosť. Keď dávatepríkaz na úhradu cez internet, tak vám formulár na webe umožňuje vybrať si zozoznamu rôznych konštantných symbolov.Ponúka sa super veľa rôznorodých možností, je tam kopec odborných účtovnýchtypov úhrad, viacero druhov penále, pokút a platieb do ŠP, ale anijedna preddefinovaná položka na dar. Ako sa hovorí maličkosť, ale poteší.Pomyslite si, čo to je za blbosť ?! Jasnáčka, chápem a dokonca príkaz na účet 2663520436/1100verejnej zbierky ČVO na pomoc obetiam zemetrasenia som zvládol aj bez toho. Mne ide skôro to, poukázať aj na takejto drobnosti, ako je náš svet prednastavený, kamje náš život smerovaný.
Štefan Hríb, šéfredaktor .týždňa,vo svojom poslednom úvodníku si pri príležitosti výročia vzniku ČSRkladie otázku, kam smeruje tento štát. Píše:“ Lenže to dnešné ticho, nezáujem o celok, tá strašlivávyprázdnenosť verejného života a odcudzenie všetkého, čo by nám tu mohlobyť spoločné, akoby nástojčivo kládli tú dlho nechcenú otázku: Čo vlastne jezmyslom tohto štátu?“ Ja si kladiem podobné otázky o zmysle nášhoživota, kam smeruje celá táto zemeguľa, prečo je celý náš svet postavený nahlavu. Neveríte ? Čítajte ďalej.
Predsa len si neodpustím jednusprávu z tlače, staré dobré OSN sa nám zaktivizovalo na pôde športu.„Organizácia Spojených národov vyzvala všetky krajiny na dodržiavanie prímeriapočas zimných olympijských a paralympijských hier, ktoré sa uskutočnia vofebruári a marci 2006 v talianskom Turíne. Rezolúciu podporilo 189členských štátov a generálny tajomník organizácie Kofi Annan má za úlohupropagovať túto myšlienku. OSN vyzýva na olympijské prímerie pravidelne od roku1993. Inšpirovala sa antickou tradíciou tzv. ekecheirie, čiže posvätného mierua odloženia vojnových sporov.“ Toľko správa SITA zo SME 5.11.2005. Vidíte,aké je to celé absurdné, keď sa svet dostane do štádia, že OSN aspoň počas ZOHvyzýva na mier. Šport mám rád veľmi, ale prepáčte mi za výraz, do riti tam,ozaj sme na tom tak zle, že sme radi, keď aspoň počas športového sviatkuutíchnu zbrane. Nemal by byť ten náš svet o tom, že vôbec sa nebudeme zabíjať? Alebo že tú všetku špeciálnu techniku vrátane toľko žiadaných helikoptér a ťažkých mechanizmov, ale aj finančné prostriedky, napr. použijeme prináslednej pomoci po zemetrasení v ďalekom Kašmíre v jeho hornatýcha ťažko prístupných miestach. Bolo by super, keby hneď po zemetrasení USAprevelilo svoje jednotky a sily z Iraku či Afganistanu do neďalekého Pakistánu. Éch, ale som naivný idealista.Chacha, smejete sa v duchu. Áno, máte pravdu, idem sa prehrabaťv policiach s knihami a snáď tam toho Cervantesa z gymnázia ešte nájdem. Prach z neho môžem oprášiť, alečítať opäť don kichota nebudem, viem o čom to je. Idem radšej rúbať drevo.A čo vy? P.S. Miesto rozprávkového konca ešte dopĺňam takúto milú spomienku. Strašne sami páčilo ako moji svokrovci, dôchodcovia pri nedávnej nedeľnej návšteve, keďmi boli blahoželať k narodeninám, vytiahli z peňaženky stovku so slovami: „Ak robíte tú zbierku, tak prispejeme. Nieje to veľa, ale aspoň niečo dáme aj pre tých chudákov, čo sa majú horšie ako my. “Zlaté slová. Bol to pre mňa osobne lepší darček k narodeninám, ako ten skutočný, ktorýsom od nich dostal. Tento ma bude hriať pri srdci stále a určite viac akoto špeciálne tričko so zlepšenými tepelnými vlastnosťami, ktoré som si rozbalil.
