Auto sa nám do kulturáku nezmestí, ale počas festivalu môžete doniesť ozaj čokoľvek užitočné pre život - „od ihly až po bicykel". Poprosíme čisté šatstvo a funkčné veci do domácnosti. Najviac sú potrebné podľa informácií z Majáku:
posteľné prádlo
kuchynský riad, taniere
čisté oblečenie vhodné aj pre mladých ľudí
funkčné vybavenie domácnosti
Možno sa stačí trošku doma porozhliadnuť, či vám v špajzi alebo v skriniach a policiach neleží niečo zbytočné, čo máte dvojmo či štvormo. Alebo ste nejaké oblečenie už roky nezobrali do rúk, prípadne ho už nikdy nedáte na seba. Okolo nás sú ľudia, ktorých situácia je žiaľ taká, že toto všetko využijú a ešte im to spraví radosť. Nuž tak skúsme spoločne pomôcť. Predtým ako sa vyberiete na festival, trošku doma poupratujte a prineste k nám igelitku či krabicu, prípadne aj plný kufor auta :-)
„Jeej ste uzasni. Kazda vec sa nam zide pre nasu pracu. Moc Vam dakujem za ponuku a ak sa to podari uskutocnit aj ze to doveziete, to bude velka sluzba chudobnym" z mailu Martiny Justovej, riaditeľky oz Maják a zakladateľky sociálneho skladu
A mňa osobne zaujalo aj pravidlo, že „veci nedostane nikto zadarmo, ale si ich musí odpracovať a potom si môže raz za týždeň vybrať z našej ponuky". A druhá vec, čo mi utkvela v pamäti, bol optimizmus a nadšenie pani Maťašovej, s akým rozprávala o „náročnej práci". Aj ona zareagovala v maily na náš zámer: „veľmi som sa potešila, že Vaša krátka návšteva u nás v centre a náš kratučký rozhovor Vás doviedol k úžasnej myšlienke pomôcť nám. Navštívila som aj Vašu webovú stránku a veľmi ma zaujala. Nesmierne nám pomôžete zbierkou vecí."
A tak vás prosím, skúsme ich nesklamať. Viem, všetci teraz žijeme voľbami, niektorí sa trápime nad vývojom na Ukrajine, viacerí šomreme na pokazené počasie, my na festivale máme zbierku pre ďaleké Maroko a Afganistan. A tu zrazu je pomerne jednoduchá možnosť pomôcť ľuďom z nášho blízkeho okolia. Budeme úspešní? Odpoveď máme spoločne v našich rukách, doslovne.
Na záver ukážka zo spomínaného článku Mirky Gúčikovej v .týždni, ktorá pekne popisuje ako to v Majáku funguje:
.dopyt prevyšuje ponuku
V sociálnom sklade OZ Maják v Zlatých Moravciach je pracovný deň. Trikrát do týždňa prichádza šesť až sedem ľudí, aby si štrikovaním vankúšov, pletením kobercov a rohoží mohli odpracovať osem kusov vecí zo skladu. Okrem oblečenia, topánok a bytového textilu si v sklade môžu vybrať aj kuchynské a iné potreby do domácnosti, hry a hračky, školské a hygienické potreby. Samozrejme, ak ich tam niekto daroval. O prácu aj veci je veľký záujem, ale prísť môžu ľudia v núdzi maximálne dva-trikrát za mesiac, aby sa na všetkých dostalo. Maják uprednostňuje ženy s malými deťmi, tehotné, zdravotne ťažko postihnutých, chorých, tých, ktorí nastupujú do nemocnice a potrebujú napríklad pyžamo.
„Pracujú dokopy štyri hodiny, o desiatej majú prestávku na čaj a debatu," vysvetľuje Ľubica Maťašová, ktorá má sklad na starosti. „Chodí k nám aj viacero žien nad 50 rokov, ktoré sú na invalidnom dôchodku a prídu viac kvôli spoločnosti ako veciam. Niektorej nevychádza platiť účty, napíšeme spolu žiadosť o splátkový kalendár. Sme ako rodina," usmeje sa.
.ja darca, ty chudák?
Martina Justová, riaditeľka občianskeho združenia Maják a zakladateľka sociálneho skladu, hovorí, že na začiatku, v roku 2006, dávali veci zadarmo a neobmedzene. Ľudia si však brali celé mechy, čo sa im nehodilo, nechali porozhadzované po ceste domov......
Nechať klienta odísť bez toho, aby boli naplnené ciele sociálne práce ako prevencia kriminality, chorôb, vytváranie pracovných návykov, je podľa nej trestuhodné. Prácou sa ľudia učia, že im spoločnosť nič nedá zadarmo, deti zrazu vidia rodičov pracovať. „Na pletenie rohoží potrebujete len stoličku a odpadový textil. Nemusíte mať ani odbyt, môžete ich rozdať. Nejde o výrobok, ale o prácu," „Ak veci dávate zadarmo, vytvárate nerovný vzťah s obdarovaným. Hovoríte mu, ja som darca, ty si chudák. Keď si zaplatia za službu tým, že si ju odpracujú, je ich, zaslúžili si ju, nevstupujete do ich intimity a oni sami majú zo seba lepší pocit," uzatvára odborníčka v oblasti sociálnej práce Martina Justová.
.odlišnosť ponižuje
Je to spoločnosť, ktorá determinuje potrebu určitej kvality oblečenia. Človek, ktorý je v núdzi, nechce vytŕčať z davu, chce do neho zapadnúť, čo sa mu podarí najmä vďaka vhodnému oblečeniu. Odlišnosť ho ponižuje. Najcitlivejšie svoj výzor vnímajú deti. Radšej budú vo vyťahanom, ale cool oblečení, akoby si obliekli niečo nemoderné, za čo by si vyslúžili výsmech rovesníkov. Pri domácich potrebách a riade ľuďom menej prekáža, že sú obité, staré, pri výbere vecí na oblečenie sú však ľudia náročnejší. Hranicu pri darovaní by malo tvoriť kritérium, či by sme danú vec bez hanby ponúkli svojmu kamarátovi alebo rodine. Martina Justová každé sviatky obehne známych s vrecom, aby niečo darovali. Darovanie však nevníma ako ušetrenie za odvoz odpadu. „Dar by mal ísť zo srdca, musíme sa chcieť podeliť. Schopnosť podeliť sa a solidárnosť sa treba učiť od malička," myslí si.
Ako hovorí Tomáš Janovic: „Ruku vám podajú, len ak vy podáte ruku."
Takto veselo s úsmevom triedia v Majáku veci z veľkej zbierky nadácie Pontis,
ktorú pre nich organizujú na jar a na jeseň.
