Nevedel som, čo si mám o tom všetkom myslieť a čo čakať. Jankine a Vladove rozprávania aké to bolo na začiatku, čo všetko videli a zažili, stojí za samostatnú debatu, ktorú skúsime pripraviť. Na úvod dám priestor ich dvom videám, ktoré dobre ilustrujú situáciu na hranici a v Nickelsdorfe, v čase keď to vypuklo:
a toto bol rekordný víkend:
A ja pridávam môj fotoreportážny pohľad zo zvláštneho dňa 6.októbra 2015, krátko pred obedom:
Hranica je prázdna, ale evidentne dobre pripravená. Pýtame sa policajtov, či majú info o možnom príchode utečencov z vlaku, ale nikto nevie nič konkrétne. Maďarská strana nedáva žiadne informácie, kedy príde ďalší vlak s cca tisíckou ľudí na úteku.
Objavil som takéto zátišie a vravel som si, koho ten vozík asi je. Nemal som predstavu, aké to môže byť, keď prídu a aké to bolo, keď tadeto prechádzali.
A vlastne zabudol som, toto bol prvý pohľad, ktorý sa nám na hranici naskytol. Obrovský dlhý rad áut, ďaleko za hranice fotky na obe strany. Keby bolo horúce leto, tak si môžete pomyslieť, že si rakušáci vyrazili niekde k vode a že za tým pásom áut sa skrýva osviežujúca vodná hladina. Ale v skutočnosti je to obrovský rad taxíkov, odhadom stovka áut minimálne. Asi vedia, že nejakí pasažieri musia prísť, inak by tu nečakali. Ale aj tak mi vŕta hlavou, že ich je tu až toľko. Prečo asi?!
Nuž možnú odpoveď hľadajme na tejto tabuli, kde sú ceny za taxík do Viedne, ale aj do Linzu a Salzburgu, čo boli prezentované neskôr migrantom ako hraničné mestá s vytúženým Nemeckom. Možno sa vám to zdá veľa, ale v tých začiatkoch to bolo oveľa divokejšie a taxikári aj „taxikári bez licencie“ pýtali 200€ na hlavu. Dokonca robili to, že naložili päť nešťastníkov, čo vysolili masnú sumu a odviezli ich len zopár obcí za hranicu, že nech sa páči, už ste vo Viedni a spokojne im zabuchli dvere a tisícku zarobili šmahom ruky. Koľkí z takých sú v tom rade aj teraz? Kto ho vie. Ale treba poznamenať, že samozrejme našli sa aj dobrí ľudia, aby sme Rakúšanom nekrivdili, čo vozili imigrantov z hranice do skutočnej Viedne zadarmo! Túto taxikársku zlatú baňu pomohla stopnúť aj Sabine, ktorá spolu s inými dobrovoľníčkami začala organizovať nasadanie do taxíkov s menom a mobilom taxikára ako aj mobilom posádky, ab y bola spätná väzba a hneď sa rady taxikárov zmenšili. Až nakoniec, po negatívnom ohlase v médiách a medzi verejnosťou sa organizácie dopravy ujali policajti a cech taxikárov a výsledkom sú tieto normálnejšie sumy z fotografie. K téme taxi sa možno ešte dostaneme.
Už už sa zdalo, že vyrazíme späť, keď ospalo pôsobiacu hranicu prebralo moje zvolanie: „aha, už asi idú“. A skutočne, z maďarskej strany sa rýchlym krokom blížila táto skupina prevažne mladých ľudí, ktorí sa náhlili v podstate ani neviem prečo. A zrazu sa trúsili ďalší a ďalší, tak sme sa im vybrali v ústrety. Ako nám neskôr povedal jeden z policajtov, dorazilo ich cca deväť stovák.
Keď si dlho na ceste, tak ti príde normálne, že sa zložíš aj rovno na asfalte a dáš si v kruhu rodiny jedlo. Niečo som fotil, niečo som natáčal, ale úprimne povedané necítil som sa dobre. Mal som pocit, že by som mal schovať mobil a zaradiť sa medzi nich a nie preto, aby som dostal „proviant“, ale proste len tak, zo solidarity. Ale zase na druhej strane som si vravel natočím niečo, aby sme mali tu na Slovensku trochu predstavu, čo sa deje hneď za našimi humnami. Súhlasím s profesorom Krčmérym, ktorý pre denníkN povedal, že „ide o humanitárnu krízu, ktorá nám ukázala, že sme ešte ako národ nedozreli“
A keď už citujem, tak tento blog Petra Matulu isto stojí za prečítanie, aj keby ste sa už nemali vrátiť na tento môj :-). Fakty a čísla o situácii v Sýrii. Ako vyriešiť konflikt, ktorý rezonuje svetom?
A týmto neupraveným videom so zábermi na migrantom po ich príchode na hraničný prechod prerušujem svoju fotoreportáž, jej pokračovanie a dokončenie prinesiem nabudúce.
