Bol som prekvapený, že to v šprintoch funguje tak, že najskôr idú všetci pretekári v krátkych intervaloch sami na trať proti časomiere a ďalej sa dostane len prvých tridsať. Nakoniec ako ináč by sa dalo z 96 členného štartovného poľa žien vyčleniť prvých 30. Je to spravodlivé, ale aj kruté zároveň. Verím, že Poľka JASKOWIEC Sylwia si dosť poplakala, keď zistila, že nepostúpila ďalej len o 7 stotín sekundy. Smola! Za to taká Indka HAKUR Bhuwneshwari , ktorá na fotke práve odštartovala, bola asi rada, že trať 1,3km vôbec zvládla. Skončila časom 4:58:24 jasne posledná.
Samozrejme ja som si všímal na štarte kvalifikácie najmä našu favoritku s číslom 37. A tak vám môžem priniesť viac záberov pred štartom, kedy sa Alena obúvala....
....precvičovala
....sústreďovala
.... a nastavovala svoj šport tester. Proste nie je to len tak, nastúpiť na štart.
A ten okamih je tu, absolútne pripravená Alena vyráža na trať, aby si trinástym najlepším časom v pohode zabezpečila postup do poobedných vyraďovacích jázd.
Aj keď som mal lístky na štadión na tribúnu III, strávil som na nej len klasifikačné jazdy. Viac ma lákalo v prípade takýchto kontaktných pretekov, akým šprint rozhodne je, byť blízko pri trati. A tak som sa presunul hore na kopec, odkiaľ som videl nielen štadión, ale aj podstatnú časť trate. S tribúnou sa rozlúčme pohľadom na možno najmladšieho fanúšika lyžovania, ktorý toho ešte moc nevidel, ale určite aspoň počul a „nasával" atmosféru, aj keď len cez dudlík.
Pri trati to bolo iné kafé! Nevybral som si zlé miesto, ako je možné vidieť aj z pozície, ktorú zaujali profíci so svojimi „kanónmi", len ako divák som musel byť na „horšej" strane. Ale aj tak som videl všeličo zaujímavé.
Napríklad keď „dupal" kopec Švéd Thobias Fredriksson, tak dostával už na prvom kopci presné informácie ako na tom je od člena teamu, ktorý je na fotke presne za ním v kapucni. Možno si pomyslíte, že to nie je nič mimoriadne a máte pravdu, revali na svojich aj iní.
Ale len tento chlapík mal okrem bežnej tímovej vysielačky na hrudi zavesený aj malé „čudo", asi computer, z ktorého podával informácie každému pretekárovi v bielej kombinéze troch koruniek!
Z týchto obrázkov je už snáď každému jasné, že sledujeme kvalifikáciu mužov a do kopca v neuveriteľnej frekvencii šliape domáca nádej z Dukly Liberec Aleš Razým. To, čo sa nakoniec nepodarilo našej Alene, jemu na radosť domácich fanúšikov vyšlo a prebojoval sa do finále. Aj keď v ňom skončil posledný, celkovo obsadil vynikajúce 6.miesto a mohol si dovoliť po pretekoch otvorene kritizovať kde koho. Alebo si len tak verejne zažiadal o lepšiu podporu zo strany svojho výrobcu lyží zn. Madshus, či sa chcel ponúknuť iným a na OH vo Vancouveri pôjde už na „fišerkách či rossigňolkách"?
Nie je to až tak dobrá fotka, ale som rád, že som mohol zachytiť vedúceho pretekára Svetového pohára, Dária Colognu, ktorého okrem mňa samotného hlasno povzbudzovali aj prítomní švajčiarski fanúšikovia.
A sme opäť pri nich. Fanúšikovia. Preteky bez nich by boli nuda. Samozrejme, že pretekári sú tí najdôležitejší v tesnom závese za nimi sú ale diváci. Nedá mi, nevrátiť sa k nim zopár snímkami ešte aj z utorka. Toto je časť fan klubu švédskych hviezd Charlotte Kalla (ktorá v B-finále porazila našu Alenu a skončila celkovo siedma) a Marcusa Hellnera (v A-finále 5.miesto). Ľúbilo sa mi, ako si to užívali a vzájomne sa doberali práve s neďaleko stojacou skupinkou nórskych fandov podľa toho, ktorý pretekár z tej či onej skupiny vypadol, či postúpil.
Nóri, Nóri a zase Nóri. Bolo ich všade plno. Tento lyžiar bol zo skvelej skupiny, ktorú som už popisoval v jednotke. Ale nemyslite si, že to bol len showman.
Na tých klasických drevákoch vybehol v plnom nasadení ten najprudší kopček, kde sme všetci stáli. Získal tým zaslúžený obdiv a uznanie. Ako vidíte, zastavil sa až pri reklamách. Vyššie bol už len skrehnutý kameraman ČT. Ten musel byť ozaj dobre teplo oblečený, lebo bola veľká kosa. Dokonca aj mne, čo som stále pobehoval a poskakoval, aby som sa zahrial.
Tu tiež niet čo dodať! Zelenému mužíkovi zima isto nebola. Nórsky klasik zo spomínanej veľkej skupiny fanúšikov „stráži" vlajku a špeciálne sane. Zaujímavosťou je, že ten ďalší pán v pozadí so zvoncom na baťohu a českou vlajkou je jeden z dvojice fanúšikov, ktorých som stretol úplne prvý krát na začiatku môjho pobytu na MS a ktorý poznal našu Nitru. A kde sú ostatní fanúšikovia?
Keďže je prestávka medzi kvalifikáciou a finále, záplava nórskych vlajok s ich „smädnými" majiteľmi smeruje k občerstveniu. Aj keď ten biely stan, ktorého kúsok trčí vľavo, bol obrovský, po príchode Nórov sa v ňom nedalo pohnúť, ako som náhodou zachytil v dialógu dvoch miestnych česky mluvícich borcov.
Ale Nóri neboli len v bufete. Títo si napríklad nacvičovali pohyb a mávanie s veľkou národnou vlajkou. Keď sa nad tým tak spätne zamýšľam, aj na podujatí tohto typu sa jasne ukazuje rozdiel v našom (alebo aj českom) „národnom cítení" oproti severanom napríklad. A nemyslím si, že je to dané len rozdielnou ekonomickou situáciou. Žiaľ u nás to národné je spojené s ľuďmi, ktorí myslia „sociálne", ale hrabú pre seba. Dosť smutné, ale žiaľ pravdivé konštatovanie!
Ale poďme preč od pánskych "huncústiev", rozveseľme sa pohľadom na maskota šampionátu - levíka s korunkou. Tomu celý čas asistoval modrý sloník s logom Českých dráh. Tie boli hlavným partnerom organizačného výboru a ich reklamné nápady sa mi páčili. Viď napríklad reklamné bannery o štyri fotky vyššie pod názvom "Vlakem na hory" alebo "Češi do toho!". Alebo...
... alebo túto milú pani „výpravčí", ktorá vo vkusnej rovnošate ČD rozdávala modré píšťalky medzi fanúšikmi a veru ich potom aj bolo počuť!
...alebo mňa zaujal aj vtipný vláčik, ktorého strojvodcom je opäť modrý sloník. Príde mi to celkom milé a také normálne. Ale vráťme sa späť na štadión, kde šprinty vrcholia!
Finále sa nám rozbieha. Takto to vyzeralo na štarte piateho štvrťfinále žien z môjho stanoviska na kopci. Alena celkom vľavo. Postup do semifinále si vybojovala s prehľadom. Paradoxne práve v rozhodujúcej jazde o postup do finále jej akoby nešli lyže. Už do prvého kopca mierne strácala a pri zjazde už stratila kontakt s vedúcou skupinou. Na rozdiel od finále B, kedy bola stále na špici, väčšinou druhá a bolo jasné, že to bude dobré miesto. Nakoniec skúste byť v niečom ôsmy na svete, nie je to na zahodenie! A prečo nemám ďalšie fotky? Jednak už je toho dosť a patrilo by sa skončiť. A tiež....
....práve v rozhodujúcom čase finále mi došli baterky a náhradné boli „zamrznuté". Obrovská školácka chyba! Mohli to byť pekné zábery, ďaleko lepšie ako tento, na ktorom vo štvrtom štvrťfinále je na čele Slovinka Majdičová (ktorá paradoxne práve v tomto preteku nepostúpila) pred neskoršou majsterkou sveta Taliankou Follisovou s číslom 2 (modrá kombinéza). Aj tak dúfam, že v týchto troch fotoreportážach sa mi aspoň trošku podarilo vám priblížiť atmosféru majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní. Pre mňa to bol zážitok, ktorý stál za to! A vrelo odporúčam, keď sa bude diať niečo zaujímavé, vstaňte od TV a vyrazte! Ozaj je najlepšie skúsiť naživo rolu fanúšika alebo si zašportovať len tak pre radosť!
