V tom čase trať vedie lesíkom, kde som vylaďoval formu. Ozaj kúsok od intráku, kde bývame, sú nádherné bežecké trate, farebne označené, s vymeranými kilometrami. Pokúsim sa z toho zázračného lesíka priniesť fotoreportáž. Míňam nenápadnú, ale o to pôsobivejšiu budovu škôlky, kompletne zasadenú v lone prírody, plnú zelene, s jednoduchými drevenými doplnkami a plôtikom. Vždy predtým, keď som bežal okolo, bola plná hrajúcich sa detí a zostáva pre mňa veľmi inšpirujúca, aj keď je dnes v sobotu opustená.
Sme opäť v meste, vraciame sa k obrátke. Popíjam hypotonický nápoj z mojej tréningovej fľašky, ktorú mi podala Baška. Ukladám si nafasované zásoby na druhú polovicu trate. Energetickú tyčinku, žiaľ už po záruke, som nakoniec nepotreboval ani otvoriť. Ale o to viac som si užil novinku - Milošove ďatle. O ich význame aj pre (ne)bežcov som netušil, prečítajte si ten odkaz. Už v príprave na maratón som ich zjedol veľa. Možno aj viac ako za všetky socialistické Vianoce dohromady. Mne padli dobre aj na trati.
Prvý krát v živote bežím maratón so slúchadlami napojenými na „jabĺčkový" miniatúrny iPod. Aj „legendárny bežec" Forrest Gump (viď srpnový seriál na webe bežeckej školy) mal niečo spoločné s touto „zelinárskou" firmou, kedy si po návrate z Vietnamu spolu s poručíkom Danom kúpili akcie „dúhového jablka" a zbohatli. Späť na trať. Ja som nepodľahol módnemu trendu a nemám štuple v ušiach len kvôli hudbe. Aj keď taký koncert Cohena "Live in London" sa k dánskemu vidieku hodí dokonale.
Kúpil som si na šport expo pred pražským maratónom zaujímavú novinku Adidas miCoach a cez počúvanie jeho pokynov som sa dostal aj k počúvaniu hudby a stiahnutých „podcastov". O mojich skúsenostiach s týmto osobným zvukovým trénerom sa dajú písať keď nie romány, tak novely. Ja osobne sa chystám aspoň na pár blogov. Samotný priebeh celého maratónu ale dosvedčuje, že zmena spôsobu tréningu pod vplyvom nového „osobného trénera" sa celkom osvedčila. O tom potom.
Za povzbudivého potlesku divákov sa v tesnej blízkosti kostola otáčam v primeranom medzičase (2:06hod) a teším sa na druhú polovicu trate. Ten okruh má fakt svoje čaro! V najmenej záživnom úseku na výpadovke za mestom sa púšťam do žuvania ďatlí a v pohode „hlcem" aj ďalšie kilometre. Keďže som spravil chybu a nemám na drese provizórne pripevnený nápis „SLOVAKIA" ani slovenský znak, tak aspoň v druhom okruhu na občerstvovačkách lámanou angličtinou hovorím: „Very nice marathon. Im from Slovakia. Beautiful natur! Dáni sú srdeční a fandia. Dobrovoľníci na trati nás väčšinou povzbudzujú. Strážili rôzne križovatky a prechody cez cestu a zastavovali autá, keď bolo treba. Určite ich bolo viac ako bežcov na maratóne, ale až v cieli mi dôjde, že oni poslúžili aj horde polmaratóncov. Napríklad na siedmom kilometri mi pri preberaní z ruky vypadol pohárik s vodou, tak som bežal ďalej. Po pár desiatkach metrov ma dobehol druhý usporiadateľ a podal mi nový pohárik vody. Milé! Thank you very much, kričím za ním ! A na zdravie! Hlcem dúšky dobrej vody, každý glg sa počíta.
Práve za touto občerstvovačkou začína už spomínané najdlhšie tiahle stúpanie. Opäť sa štveráme do kopca. Je pre mňa povzbudením, že svojim strojovým ťažkým behom predbieham prvých dvoch bežcov, ktorí majú sily len na kráčanie. Míňam ich s ako tak povzbudivým pokrikom Go! a palcom hore! Na vrchole kopca je začiatok Alsrode a odbáčame smer more. Nasleduje séria rôzne členitých hore dole úsekov. V úzkej aleji starých stromov s obrovskými kmeňmi sa dotýkam jedného z nich, aby som sa povzbudil. Silu mi dávajú aj dva náramky na pravej ruke. Žltý klasický LIVESTRONG a modrý festivalový POHODA. Najviac sa teším na „prírodný" úsek, kde sa mi bežalo dobre už v prvom okruhu. Som prekvapený ako rýchlo sa menia kilometrové značky, okolitá nádherná scenéria plná zelene, kvetov, stromov, kríkov, obilných lánov pôsobí blahodarne. Málokedy sa vám podarí bežať v aleji ruží, napríklad. Na dlhej rovinke sa objavujú ďalší kráčajúci pretekári, ktorí neodhadli svoje tempo a tak mám „motiváciu" navyše. Beží sa mi dobre, napriek tomu, že kilometrovníky už začínajú číslom 3. Audio tréner hlási tempo 6minút 3sekundy na kilometer, na viac ale nemám.
Objavuje sa tabuľa Grenaa a do cieľa zostávajú cca 4 km. Už od 35teho cítim, že to nie je úplne ono, ale vzhľadom na šialený plán štartovať o dva týždne na Parkmaratóne v Krásnej Lipe(CZ), nejdem na doraz. V závere sa držím tempa až moc tmavo opálenej blondíny. Dáni majú dva neduhy - fajčenie a posadnutosť slnkom resp. opaľovaním. Tento druhý sa dá tolerovať ľahšie... Tú bežkyňu som si všimol už na štarte, ale z iného dôvodu. Bežal s ňou v skvelom úbore údržbára s helmou na hlave chlapík, ktorý sa mi páčil. Odbiehal z trate k deťom a z montérok im rozdával nejakú dobrotku, možno cukrík! Škoda, že nebežal celý maratón, míňal som ho po obrátke asi na 22om km, keď si práve dával dole svoj munďúr! Snáď to nevzdal, len sa prezliekal na druhú časť. Predsa len bežať v montérkach, aj keď krátkych a so žltou helmou na hlave 42 km nie je slasť. Ja sa serinkám s každým detailom, natieram sa, lepím leukoplasty, mám špeciálne sťahovacie podkolienky a tu zrazu chlapík, čo rozdáva radosť! Možno sa aj ja raz odhodlám na nejakú recesiu. Tu v DK Grenee by stačilo, keby som bežal aspoň s SK vlajkou v ruke! Čo už, to som nezvládol!
Blížim sa do cieľa. Silueta veže kostola na námestíčku, kde je cieľ, je čoraz bližšie. Som spokojný. Ba čo! Som viac ako spokojný, som šťastný. Síce čas nič moc, ale vzhľadom na profil trate OK. Už vidím na lavičke sedieť Bašu s kamarátkou Joanou. Robí fotku a hneď jej podáva aparát. Beží ku mne a pripája sa. Držíme sa za ruky. Spoločne bežíme posledných pár desiatok metrov do cieľa. Je to ozaj silný zážitok. Obvyklý nával dojatia sa nedostavuje. Dvíham na cieľovej páske ruky nad hlavu a som happy! Práve na dcérinu počesť som absolvoval svoj najkrajší maratón v živote v malom dánskom mestečku, kde ona študuje!
To sú tie chvíle v živote človeka, ktoré zostanú navždy zapísané v pamäti a v jeho duši.
Do cieľa zostáva necelých 100 metrov. Evidentne mám toho dosť :-)
Teraz sa mi už beží ľahšie, ruka v ruke s dcérou, ktorá ma dotiahla až do cieľa.
Už je dobre. Sedím na prasati, medaila na krku a je mi fajn....
Hijé...či ako sa povzbudzuje prasiatko.
