Vyrážam z domu ako vždy trošku neskôr, ešte narýchlo sivybavujem nabíjačku na baterky, nakoľko plánujem aj fotiť. Žiaľ ostalo len priplánoch. Po malom zablúdení prichádzam k SUNNY kúpalisku práve včasa presne, lebo na registrácii dostávam číslo 200, čo ma teší. Mám rádčíselné hračky, ešte viac by ma potešilo 222, ale také organizátori nemajú.Skutočne toto je najvyššie, odteraz, pokiaľ to bude možné, si ho budem snažiťrezervovať aj v budúcich ročníkoch. Keď som vyfasoval krabicu odorganizátorov a trošku sa rozkukal po okolí, nadobudol som pocit, že slovoamatérsky je v názve triatlonu omylom. Znovu sa dostavil pocit, aký sommal, keď som sa prvý krát objavil na štarte maratónu v Rajci, všetci súnadupaní a poznajú sa. Teraz navyše som okolo seba videl samé vymakanébiky, takže ešte šťastie, že som mal od Mateja ten jeho nový trekový, lebo kebysom vytiahol z kufra moju klasiku, asi by som bol na smiech. Inak potompriamo na trati som občas stretol ozaj hobbíkov ako som ja, ktorý sa trápili nanormálnych bicykloch, ale fakt ich bolo len zopár a trápili sa.
Nuž aj zapomoci ochotných a skúsenejších štartujúcich som pochopil, ako si dať nagumičku číslo, aby som si ho ľahko dal z chrbta na brucho. Odpozoroval som,ako si umiestniť na bike jeho štartovné číslo. V dave som započul, že todruhé malé štartovné číslo ide na pravú stranu prilby. Jedine čo som pochopilsám, bol lístok s nápisom NÁPOJ a GUĽÁŠ. Vystál som si radu na„tetovanie“ kde ochotná slečna mi na ruky, nohy a rameno napísala 5x číslo 200 a rýchlo som si dal späť naseba svoje tričko s nápisom AMERICA, lebo v porovnaní s týmiopálenými a svalnatými borcami, som tam nechcel strašiť do pol pása.Dôležité pre mňa nováčika bolo nič nezabudnúť, lebo ešte pred štartom treba dopreduodovzdať veci do bežeckého depa. Našťastie už som si doma raz pri nácvikuprezliekania na čas odskúšal, aké to je, keď sa idete obuť a cyklistickétretry ostanú doma v polici. Kompletne som si pripravil veci docyklistického depa a keďže som bol zaparkovaný blízko vchodu, všimol somsi požiadavku mladých organizátorov, že prilba podľa pravidiel musí byť privstupe do depa na hlave. Tak som si ju hrdo nasadil J a našiel sitakmer posledné miestečko pre svoj bike, lebo už bolo ozaj plno.
Už somspomínal vo svojich predštartovných úvahách, že plávanie je moja slabina. To sa aj naplnilo. Eštepred štartom som si vliezol do vody otestovať teplotu. „Ešte že som sa otužovalod jari“ , ma napadlo po pár záberoch. V dosť širokej dráhe nás bolo 7kúskov, väčšinou dievčatá a jeden spolubojovník, čo sa potešil môjmu času,ktorý dosahujem na 1km. ŠTART! Radšej som chvíľu počkal, lebo voda začalavariť, ozaj to vrelo pod zábermi desiatok rúk a nôh. Hodil som sa dotakmer morských vĺn a pokojne si začal svoje tempo. Staral som sa aby somnezavadzal, pekne na kraji dráhy. Ani som sa nenazdal a už som pozeral v polovičkena 500m, že dnes to bude horšie ako obvykle, lebo stopky ukazovali 15,01. Namoje prekvapenie som predbehol spomínaného borca, ktorý sa trápil svojím„štýlovým“ kraulom. Ostatní plávali svoje tempo a väčšina ma predbehlao dve dĺžky bazénu. Zrazu nás ostalo v bazéne už len zopár „zdržiavačov“,trošku mi ostalo aj zima, ale čo už, mal som byť rýchlejší. Nakoniec keď somvyliezal, už sa pripravovalo na štart ďalších 80 pretekárov. Len dúfam, žeoneskorenie štartu Elite kategórie o 11,00hod som nespôsobil ja J
Utekámrýchlo do depa, kde mám nachystanú hromádku. Zdalo sa mi, že všetko je OK,ponáhľal som sa zohriať čím skôr na biku, len jednu vec som nedomyslela nenatrénoval. Ako som si v príprave simuloval režim „vylezeniaz bazénu“ obliatím sa fľaškou vody, tak ruky som si nechal suché.A zrazu teraz na ostro natiahnuť cyklistické rukavice nie a nie!Nabudúce už viem, že idem bez rukavíc....Aj čelenku proti potu si nechám natréningové dni. Proste treba byť rýchlejší, keď už neviem plávať. Ale skúsim sazlepšiť v oboch disciplínach. Na biku začínam opatrne, je predo mnou právespomínaný borec z bazénu. Pohľad na jeho lýtka je veľavravný, aj sa dotoho opiera statočne. Chvíľu váham, či sa ho držať, alebo neriskovať a ísťsi svoje tempo. Asi to bola neskúsenosť, mohol som sa ho držať, naposledy mizmizol na moste pred Príbovcami. Pri dodatočnom pohľade do výsledkovej listinyuž viem, že to bol Macháč Stano a na biku dosiahol pekný čas 1,12,59 hod,ale ktovie prečo nedobehol. Možno by som to prepálil aj ja s ním. Takto sišliapem v pohode svoje tempo, prekvapený rýchlosťou na tacháči, úžasne poháňaný vetrom. Ten sipochvaľovali v cieli viacerí, ako som započul. Navyše som sa dozvedel, žetento severný fúkava málokedy, takže budúci rok to nebude také skvelé. Alezatiaľ to ide, pozorujem krajinku a som v pohode.
Trošku matrápi, že som nezastal na pomoc jednej pretekárke, ktorá bola s bikomv priekope, ale keď na moje zakričanie kývla zamietavo hlavou, tak som sanechcel vnucovať, aj keď sa mi zdalo, že má v očiach slzy. Pokračujemv príjemnom profile a stále očakávam nejaký problém, námahu, lebo to ideprekvapujúco ľahko. Kúsok pred Moškovcom si „ciknem“, predsa len v tombazéne mi bolo chladno a bol som tam o dosť dlhšie ako ostatní.A práve tým sa ku mne zozadu pripojil resp. skôr ma predbehol pretekárčíslo 120 s pozdravom ahój! A teraz sa už nepustím, napadlo ma.A tak som sa ho držal až do Teplíc, pričom som si preventívne dal ajenergiu, ktorú som si profesionálne (!) prilepil k rámu biku. Ale až takdobre, že kým som si ju odlepil, skoro mi ten ťahúň predo mnou, ktorý mal prezmenu svalnaté stehná, ušiel. Ale ešte som ho dotiahol a na oplátku som savybral po otočke ťahať špicu v protivetre ja, predsa len som bol mladší J.Ako začali prvé kopčeky, už som ho neuvidel, naopak predo mnou sa objavovali ďalšípretekári, ktorí trošku nevládali. Väčšinou to boli dievčatá, takže sa nie ječím chváliť, ale mne sa aj do tých kopčekov išlo dobre aj v tom silnomprotivetre. Podľa obrázku z webu sa mi zdal ten profil trate výrazne horší, akobola skutočnosť, lebo doma jazdím v okolí PD aj horšie kopce.
A taksa snažím pretĺcť v tom protivetre sám a zrazu odbočka na Blatnicua opäť správny vietor do plachát. Nuž pohodička, dorazím zvyšok energie,zjem tyčinku a doplním tekutiny pred behom. Voľne si ťahám, môj tacháč užukazuje cez 40km, ale depo nikde. Toto som dosť podcenil, si uvedomujem spätne.Tu mám budúci rok rezervy, mohol som ísť viac na doraz. V bežeckom depe samocem nejako dlho, nechápem čo som tam robil, veď šnúrky si zaviazať ma naučiliuž v materskej škôlke. Ale aj to, že som si nestlačil svoj medzičas nahodinkách, vypovedá, že predsa len som nebol úplne v norme.
Smerovanýorganizátormi vyrážam na beh, pričom sa držím úvodný kilometer jednej dievčinyz Opery. Netuším presný profil trate, som opatrný a očakávam príchodproblémov, tak nasadzujem radšej svoje pomalé „maratónske“ tempo. Oproti savracajú divokým a dlhým krokom bežci, čo to už majú za seboua v duchu si myslím, že tí sú ale dobrí, keď takto vládzu hopsať nazáver triatlonu. Až neskôr mi dôjde, že to boli bežci zo štafiet, takže tým sapotom ľahko bežalo, keď si išli len svoju „desiatku“. Ale s rastúcim stúpanímhore Gaderskou dolinou (parádne prostredie!!) stretávam aj takých, čo už tohomajú dosť, či už smerom hore, ale aj dole! Obzvlášť jednej copaňe, ktorá faktledva prekladala nohy, mi bolo veľmi ľúto. Tak takto som asi vyzeral ja naKysuckom maratóne po 32km, pomyslím si. Lebo aj syn, čo ma sprevádzal na biku,doma hovoril, že keď ma vtedy uvidel ako kráčam, tak si pomyslel, to bude čascez 5 hodín. Nuž je to kruté, keď na vás príde na takomto podujatí, či už je totriatlon alebo maratón kríza! A práve na tú som akoby podvedome čakal celýčas. Na problémy, na ich prekonávanie a boj!
A nič.Prekvapilo ma, že po obrátku ma predbehli len traja borci, ktorých som dosťdlhú chvíľu videl pri behu pred sebou, tak som bol spokojný. Vravel som si, poobrátke to viac rozbalím, keď som už zdolal ten kopec. Ale akoby somv hlave mal stále nejakú poistku, ktorá mi bránila rozbehnúť sa viac.Varovanie, počkaj niečo ešte na teba príde! Ale neprišlo! 2km pred cieľom somsa snažil ešte zrýchliť, možno posledný km som aj zrýchlil, ale keď som podrobných zmätkoch trafil miernym finišom do cieľa, cítil som v nohách, žesom mal na viac. Ale bol som spokojný! Len ma mrzelo, že som nakoniec nešielv čase do 2,50. Ale asi som niečo natrénoval, keď to prebehlo tak hladko.A keď sa na provizórnej výsledkovej tabuli objavilo, že číslo 200 skončilona 10tom mieste, tak si vravím v duchu, nie je to zlé. Ale už teraz viem, žesa môžem zlepšiť. Len či predseda vybaví taký dobrý vietor aj o rok? Možnoje to prismelé, ale chcel by som ísť s časom o 10-15minút dole.Viem, kde sú rezervy a čo musímzlepšiť. Budem už poznať trať, prezliekacie finty ešte zdokonalím a najmäskúsim popracovať na plávaní, zhodiť pár kíl navyše atď. Veď viete, za stolomsa to dobre plánuje. Tak snáď sa mi to podarí, dovidenia o rok!
Pohodav cieli sa opisuje ľahko, dávam si výborný melón a pozorujemdobehnutie ďalších pretekárov. Po príchode vecí z cyklo depa sa „osviežim“v miestnom potôčiku, vykúpaný a prezlečený sa hneď cítim lepšie. Zo stravovacieho lístku využijemlen nápojovú časť, som vegetarián, ale súhlasím z hlásateľom, ten gulášvoňal dobre. Proste celým týmto „povídaním“ som chcel takým obyčajnýmsmrteľníkom ako som ja, čo radi športujú a majú trošku súťaživého ducha,povedať, že treba skúsiť samého seba a už teraz si poznačiť poslednújúlovú sobotu v roku 2009 do kalendára. P.S. Prekonávanienámahy, kríz a zdolanie času pod 3 hodiny som chcel venovať svojím deťom , ktoré sú toho časuv campe v USA a ktoré tam tiež niečo prekonali. Napriek tomu, ževšetko prebehlo nad očakávanie ľahko, aj tak im venujem svoj prvý triatlonovývýsledok. Myslel som na nich už počas preteku, preto aj to symbolické tričko AMERICA na úvod, preto tá príprava, abysom všetko úspešne zdolal. Podarilo sa! Mám vás rád Barborka a Matej!
