Pripomeňme si ešte raz oficiálne výsledky semifinále, ktoré nečakane vyhral Nemec Tasiadis. Michal dosiahol úplne rovnaký (?!) čas s Španielom Elosegim, ale čo bolo najhoršie, že štartoval pred svojím najväčším súperom- Francúzom Estanguetom.
Ale do štartu je ešte ďaleko. Muža s kapucňou s nápisom Slovakia sme identifikovali a tak môžeme spoločne sledovať, čo cez prestávku pred finále robil. Pozoroval vodu....
...chodil po brehu od bránky k bránke a uzavretý do seba sledoval ako v kanáli tečie voda a kde treba ako ísť.
Robil to dlho a dôkladne, uzavretý sám do seba, s takým smutno tvrdým výrazom tváre...
....aby potom rozhodným krokom odišiel z areálu do „šatní" a vo svojom zázemí sa pripravoval na štart.
Čítal som si niekde rozhovor s českým Kajakárom Hradílkom a myslím, že on spomínal, že pretekári majú celú trať „nafilmovanú" vo svojej hlave. Takže to čo sme videli na predchádzajúcich záberoch bolo „Martikánove očné kamerovanie trate"
Trať so sluchátkami na ušiach a banánovou šupkou v ruke si prešiel aj víťaz semifinále Tasiadis.
A ide do tuhého! Z útrob „zázemia" vychádza početné zastúpenie našich vodných slalomárov s pre nás typickými vážnymi až zamračenými tvárami. Akoby tušili, že náš „kráľ divokej vody" nie je úplne v poriadku.
Svoju finálovú jazdu má za sebou prvý štartujúci, Austrálčan Maley Kynan, ktorý sa na chvíľu ocitol na prvom mieste.
Z neho ho odsunul svojou jazdou český pretekár Ježek Stanislav, ktorého môžeme sledovať uprostred do biela spenenej vody.
A pokračujeme ďalej. Nie je nutné hádať kto nastupuje na štart, japonskí fanúšikovia vítajú Takyua Hanedu. Písal som o ňom v predchádzajúcej fotoreportáži. Jeho prepojenie na Slovensko potvrdzuje aj drevený rapkáč s nápisom Slovakia v rukách Japan fans. Aspoň vieme, čo by sme mohli vyvážať do sveta....
Nech mi Takyua prepáči, že som nesledoval poriadne celú jeho jazdu. Ja som svoju pozornosť upriamil na Martikána, ktorého som objavil v predštartovnom bazéne.
Tak kedy ma už pustia dole na štart? Akoby sa Michal pýtal svojím pohľadom......
Napätie rastie aj na tribúnach a v hľadisku sa mobilizujú slovenské vlajky.
Tú jazdu som prežil neskutočne emočne a takmer nič som nenafotil. Ale táto fotka stojí za to! Michalove odhodlanie, bojovnosť, akoby hovoril: tak poďme sa pasovať, kto je silnejší. Ja či divoká voda...Verím, že dal do tej jazdy všetko! Ale chýbala jej trošku dravosť. Ak chcete, prečítajte si tento článok, v ktorom sa od zainteresovaných (okrem dvojice Chmelár -Gašparovič J ) dozviete zaujímavé hodnotenie finále.
My sa zatiaľ môžeme pozrieť na skvelú jazdu budúceho olympijského víťaza, ktorý ukázal, že aj Francia má svojho majstra na divokej vode. A tentoraz Tony Estanguet bol o dosť lepší. Trošku sa budem opakovať, ale možno keby vo finále išiel Michal po ňom.....kto vie.
Do cieľa prichádzajú ešte dvaja pretekári. Pred ich štartom mi v hlave celkom prirodzene prebleslo (a verím, že aj Martikánovi !) do šľaka tam, veď môžeme byť bez medaily. O výbuchu Slovinca Savšeka som už písal, takže bronz bol v suchu. A to že o viac ako desať rokov mladší Tasiadis porazil nášho Martikána treba prijať! Proste bol o 22 stotín lepší a získal svoju prvú veľkú medailu !
Hotovo! Vypukla francúzska radosť.....
...a naše bronzové sklamanie. Vždy to tak bude, aj o tom je šport. Víťaz je len jeden a vyhrať chcú viacerí.
Čakanie na medailový ceremoniál nám v daždi, ktorí sa spustil hneď po skončení finále, spestrili mladí akrobatickí vodáci, ktorí svojimi kúskami zabávali divákov na tribúnach.
Pred samotným vyhlásením výsledkov nastala zaujímavá situácia, kedy nášho Michala Martikána spolu s dvomi členmi výpravy nepustili organizátori k stupňom víťazov po už uzavretom brehu. Poriadok musí byť, aj keď sa im to evidentne nepáčilo.
Ale mali dosť času, aby sa k stupňom víťazov presunuli správnou cestou, nakoľko ich bolo potrebné utrieť od vody. Ale všetko je pripravené, fotografi majú obsadené najlepšie fleky a ....
....vchádzajú traja najlepší. Myslím, že tu nie je čo dodať. Jediný, komu chýba úsmev na tvári je náš pretekár.
Odcitujem jeho samotného: "Som šťastný, že mám medailu, som však i sklamaný, že nie je zlatá. Vedel som, že v spodnej časti trate som urobil pár chybičiek, čo na tejto pádlovacej trati nie je dobré. Nebola to náročná trať. V porovnaní s prvou jazdou mi hore voda pomohla, nemusel som to až tak korigovať. V spodnej časti zasa bola proti mne. Dosiahol som síce čas pod 100 sekúnd, ale vedel som, že súperi ma môžu predbehnúť, čo sa napokon stalo," povedal v prvej reakcii Michal Martikán
Ale nakoniec sa predsa len Michal trošku usmial, potom čo sa na jeho hrudi ocitla bronzová medaila.
Zaplnené tribúny jasajú a tlieskajú.....
...trom najlepším pretekárom
...ktorí ich prišli pozdraviť.
A je koniec. Má rôzne podoby, aj takéto.....
Inak keď sme kráčali dole schodmi z tribúny, oproti nám už išli dobrovoľníci s vrecami na takýto odpad.
Ale my sa rozlúčime s areálom Lee Valley sympatickejším celkovým pohľadom. O dva dni sa sem ešte vrátime, máme totiž ešte dve ďalšie želiezka v ohni resp. lepšie povedané vo vode.
