Na štart semifinále sa prišli pozrieť aj legendy tohto športu, bratia Hochschornerovci s otcom - trénerom. Výrazy ich tváre sú veľavravné a skôr zachmúrené ?! Dlho skúmavo pozorujú vodu a čakajú na začiatok pretekov.
Semifinále je už v plnom prúde a na obrovskej informačnej tabule sledujú priebežné výsledky viaceré realizačné tímy, pekne farebne rozlíšené súpravami v národných farbách. Kým sa pretekár dostal z priestoru štartu, tak prvých 7-8 bránok sme sledovali na obrazovke vľavo.
Keď išiel vlastný zverenec, tak drvivá väčšina národných tímov aj ďalší pretekári danej krajiny bežali, povzbudzovali a fotili popri brehu od štartu do konca. V tomto prípade Slovinci sprevádzajú svojho Benjamina Savseka, ktorému semifinále vyšlo a skončil druhý. Ale finále totálne nezvládol, vynechal bránky 10 a 12 a s dvomi päťdesiatkami skončil na poslednom ôsmom mieste. Keby zopakoval čas zo semifinále, je štvrtý. Ale taký je šport a na keby sa nehrá.
Na vode je japonský pretekár Takuya Haneda. Prečo také detailné foto? Študuje v Bratislave na UK, v areáli v Čunove je ako doma a jeho trénerom je Slovák - Milan Kuban.
Nakoniec aj z tejto fotky vidieť, že na Japonca je ten muž chrbtom k nám moc statný....ale bolo to celkom milé vidieť utekať počas jazdy tri drobné Japonky a vysokého chlapa v japonských farbách.
....a podarilo sa mi Milana Kubana zachytiť aj spredu, myslím, že si to zaslúži. Veď priviedol svojho pretekára do olympijského finále, čo je veľký úspech.
A pozor! Semifinálové jazdy uzatvára štvornásobný olympijský medailista – Michal Martikán
Fotka nič moc, ale som rád, že aspoň jednu som stihol spraviť, lebo inak som povzbudzoval ako divý, reval ako tur a mával zástavou, aby som aspoň trošku vykompenzoval spolu s ostatnými SK fanúšikmi krik domácich. Maximálne sústredenie v tvári, ako býva u neho zvykom. Všimnite si na zábere dve tabuľky v rukách rozhodkyne. Nepoznám detailne pravidlá, ale odpozoroval som nasledovné:
Pokiaľ pretekár prešiel bránku čisto, ukázali len rukou vodorovne, akože nič. Pokiaľ videli ťuk, tak ukázali žltú tabuľku s 2kou a zároveň ukázali druhému kolegovi, čím sa pretekár dotkol bránky. Červená tabuľka s 50kou je nočná mora vodných slalomárov, „guľa" znamená koniec nádejam na dobré umiestnenie. Každú bránku mali na starosti dvaja, každý na svojej strane brehu. Dokonca jeden z rozhodcov mal svoje stanovisko tesne nad vodou, sedel v prilbe a záchrannej veste, istený lanom. Každý rozhodca mal svoje stanovisko, na ktorom zapisoval do papierov svoj verdikt. A tým sa dostávam k týmto „dobrovoľníkom", ktorých vidíte na fotke v čase prestávky. Tí totiž bežali každú jazdu od rozhodcu k rozhodcovi a nosili tie papieriky dole do cieľa asi hlavnému rozhodcovi. Boli dobrí, behávali rýchlo, tesne za prejazdom pretekárov. Niekedy museli čakať chvíľku na stanovišti, kým rozhodca potvrdil svoj verdikt. Spomínam si v tejto súvislostí na Atény, ako Martikána obrali o zlato sporným verdiktom. Aj rozhodcovia sú len ľudia. Ale keby takýto bežec mal so sebou pero.....
Michal je v cieli semifinále. Práve sa vo „vyjazďovacej" zóne vracia na preváženie lode. So Španielom Elosegim dosiahol úplne rovnaký čas a tak sa delí o štvrté a piate miesto.
Nakoniec najlepšie situáciu pred finále dokumentuje pohľad na oficiálne výsledky semifinále. To že vyhral „grécky Nemec" (pikantné spojenie, ktoré nikto v nemeckom tíme nerieši, povzbudzovali ho popri brehu asi zo ôsmi úplne naplno) Tasiadis by nevadilo, ale to že Tony Estanguet skončil pred Michalom sa ukázalo podľa mňa ako rozhodujúce vo finále. Totiž verím tomu, že ak by Martikán štartoval po ňom, vedel by ako zajazdil a porazil by ho. Viď jeho druhá kvalifikačná jazda, kedy s nožom na krku, po prvej zbabranej, ju vyhral a postúpil do finále.
A je tu pauza. Napätie poľavilo, je čas si trochu oddýchnuť. Postaviť sa a rozhliadnuť po areáli, čo sa deje. A práve v takomto stave na tribúne ma zachytil jeden z SK divákov. A zrazu mi od zákazníka prišiel pred pár dňami mail s fotkou a textom: „Dobrý deň, tak takto Vás zvečnil môj kamarát z Piešťan."
Cez prestávku oddychuje aj kameraman, ktorý mi zamával do objektívu.....
...máva aj rozhodkyňa, ktorá sa oddelila z debatného krúžku kolegov
Pozornosť poľavila aj u záchranárov, ktorí boli rozosiati po oboch stranách brehu a pripravení zasiahnuť
A prestávku si užívajú aj imobilní diváci, pre ktorých organizátori vyčlenili špeciálne miesta. Tu sa trošku pristavím a zacitujem svoju kamarátku Martu, ktorá bola na olympiáde tiež, pár dní po mne. Tu je jej poznatok z areálu v rýchlostnej kanoistike, ktorý popisuje ako Briti venovali pozornosť zdravotne postihnutým: Neviem, o čom budeš písať v ďalšej časti, ale ja som žasla nad tým, ako mali zabezpečený presun telesne postihnutí - trojako: také malé autíčka normálne s volantom na elektropohon, potom super vozíky tiež na elektropohon - oba tieto si obsluhovali sami postihnutí - a nakoniec klasické vozíky, a tam poskytovali aj dobrovoľníka, ktorý ich tlačil - v našom prípade to bolo cca 3 km tam a 3 späť. Čítajte viac tu
Games Mobility. Takto bol označený stánok, kde ste si mohli dohodnúť odvoz do hľadiska, zapožičať vozíky alebo....
...sa nechať odviesť, pokiaľ vám sily nestačili. V prípade areálu na vodný slalom to našťastie neboli veľké vzdialenosti.
Pre mňa bolo úžasné sledovať tú zmes rôznych ľudí, situácií, momentov. Fascinuje ma, že sa na vodný slalom vyberie takýto starší pán, ktorého si dovolím tipovať na veterána z 2.svetovej vojny, v klasickom saku s olympijským odznakom v britských farbách na klope a s načúvacím prístrojom v uchu.
Ale zachytil som možno aj najmladšieho fanúšika, ktorý toho moc neuvidel, ale verím, že atmosféru vnímal a cítil! A možno raz z neho vyrastie olympionik.
Žiada sa mi napísať rovnicu: olympiáda = ľudia. Viem, je to zjednodušené, ale keď sa prehrabávam v tej záplave fotiek, ktoré zachytávajú množstvo rôznorodých ľudí, ich emócie, radosť aj smútok a ktoré sa stanú mojimi spomienkami, tak proste mám takýto pocit a chuť to napísať !
Smútok zasiahol aj štyroch pretekárov pod čiarou, pre ktorých semifinále znamenalo stop. A tou postavou s kapucňou na hlave, ktorá kráča na zábere je.... Uhádnite!
To, že Michal sa vyberá sám pešo na obhliadku trate je neklamné znamenie, že finále sa blíži. O ňom až nabudúce.
