Keď som minulý rok v Berlíne neprekonal vysnívanú hranicu 4hodín (čas 4:00:29) aj vďaka chybe na poslednej občerstvovačke, tak som sa snažil pripraviť na tento ročník s cieľom využiť „rýchlu trať" na pokorenie osobáku. Neviem ako iným, ale mne sa zdá, že väčšia časť trate vedie dole kopcom, aj preto je taká rýchla. Navyše Berlínsky maratón je zaradený do elitnej skupiny WORLD MARATHON MAJORS spolu s TOKIO BOSTON LONDON CHICAGO a NEW YORKom a celkovo ide o skvelé podujatie, ktoré priláka na štart vyše 40 tisíc (!!) bežcov a cca 1 milión divákov. To je sila!
Zážitky z trate sú úžasné! Občas sa vám naskytne pohľad dopredu na obrovskú farebnú rieku maratónskych hláv, ktorá sa vlní v rytme bežeckého kroku. Ozaj paráda ! Keď sa vám zdá, že nevládzete, tak neskutočná masa divákov vás svojím povzbudzovaním ženie vpred. Mal som so sebou na štarte výnimočne slúchadla s vlastnou hudbou, ale ani som ich nezapol a dal z uší von. Bola by veľká škoda prísť o skvelú celkovú atmosféru.
V Berlíne súčasne s hlavným bežeckým maratónom prebieha aj paralelný hudobný maratón, kedy takmer každých 500m čaká na vás hudba, v drvivej väčšine živá! To nemá chybu! Kým som bol plný síl, vždy som ocenil výkon hudobníkov potleskom alebo pokrikom. Ešte teraz mi v ušiach znejú prenikavé tóny píšťal dvoch juhoamerických indiánov. V hlave budem ešte dlho nosiť pohľad na osamelého bubeníka, mladého chlapca, ktorý nad svojou súpravou mal zavesený nápis: Jacek(?) drums center. Ono to nie je sranda hrať v kuse s krátkymi pauzami minimálne 5 až 6 hodín, ba i viac. Hudobné štýly a zloženie kapiel sa strieda, ale či sú to bubeníci, rockeri alebo jazzová kapela, stále je to balzam na dušu. Opäť treba zažiť na vlastnej koži!
Bolesť v nohách sa stupňuje a tak prechádzam do chôdze aj ja. Do cieľa zostáva pár kilometrov. Snažím sa myslieť pozitívne a čo najviac utekať, ale to už nie je beh, skôr také prekladanie nohami. Udržať bežecké tempo mi už nepomáhalo ani moje vnútorné povzbudzovacie zaklínadlo. Počas behu spomínam a jednotlivé kilometre venujem mojim blízkym, priateľom a dobrým kamarátom. V duchu ďakujem za možnosť bežať, nakoľko dva týždne pred štartom to vypadalo s mojou prípravou bledo. Mal som kvôli maródke asi 10 dňový tréningový výpadok a ten sa teraz prejavil. Už do Berlína som odchádzal s vedomím, že na osobný rekord nemám šancu útočiť a tak som sa zameral na svoj trvalý cieľ, dobehnúť so cťou! Keď vidím popri trati ľudí na vozíčkoch ako povzbudzujú, veľmi si cením, že som zdravý a môžem behávať!
Nechcem ísť úplne na doraz, aj preto som si dovolil kráčať resp. striedať beh a chôdzu. Ale posledný kilometer a pol som nemohol prejsť do chôdze, hnaný obrovskou masou divákov na slávnej Unter den Linden až do cieľa kúsok za Brandenburger Tor. Ako vždy pred cieľom sa ma zmocní úžasná záplava pocitov, tentokrát zmiešaná aj s veľkou únavou. Hneď som tušil, že mierna svalovica ma neminie a že možno si ten záver odskáčem. Ale robím všetko preto, aby som tomu zabránil, vystojím si radu na masáž, dávam si regeneračný nápoj, dopĺňam minerály. Totiž dávno dopredu som si naplánoval pokus o maratónske double: hneď o týždeň bežím ďalší maratón v Košiciach. Ono to znie bláznivo, ale nie som sám, koho zlákala táto „termínová kolízia".
Ja to mám premyslené ako naplnenie zvláštnej osobnej rovnice: 40 + 50 = 90. Preložené do normálu to znamená, že v nedeľu 29.9 som zabehol 40.ročník Berlínskeho maratónu, piatok 4.októbra uplynie 50 rokov od okamihu, čo som na svete a v nedeľu 6.10 sa pokúsim dobehnúť jubilejný maratón v Košiciach - 90.ročník. Nehovoriac o tom, že ak to vyjde, tak to bude môj okrúhly, 20ty maratón. A pikantné je aj to, že tento rok som úplne náhodou absolvoval dva maratóny, ktoré mali tiež okrúhle výročia. V nemeckom Görlitz sa bežal desiaty ročník Europamarathon a v neďalekom Rajci tento rok oslavovali okrúhlu 30ku. Numerológia by si prišla na svoje, ja osobne sa len tak bavkám. Ale už teraz viem, že najbližšia nedeľa v európskom meste kultúry ma bude bolieť. Ale je to výzva!
Zatiaľ som v Berlíne a spolu s rodinou si užívam jeho pohostinnosť. Je to skvelé mesto, plné zelene a tolerantných ľudí. Presúvame sa po ňom na bicykloch a je nám tu dobre. Ale to už je o niečom inom. Je to mesto, kde sa písala história, či už tá dobrá, alebo aj zlá. K tej dobrej patrí aj najrýchlejší maratón na svete, na ktorom som mal tú česť sa zúčastniť aj ja. Ako je napísané na medaile, ktorú sme dostávali v cieli:
Berlin. Run once. Run Forever
A majú pravdu! Už som sa predregistroval na budúci rok. Ak ma vyberú, prídem opäť a veľmi rád.
Auf wiedersehen in Berlin 2014 !
