Toľká masa v jednom obrovskom zástupe bežcov. Aspoň tak to ukazujú fotky a potvrdzujú to aj informácie od skúsených, že proste na rozdiel od Rajca, Kysúc, či Košíc, tu si stále v skupine. Mňa osobne zaujalo, ako veľmi sa venujú rozdeleniu bežcov podľa cieľového času, prvý krát budem mať možnosť bežať s „udávačmi tempa", ktorý budú označení farebnými balónikmi. Jedného staršieho sympatického severana (vysoký, štíhly) z mojej cieľovej skupiny, som si včera vyhliadol na registrácii a sprievodnej výstave, kde trpezlivo a so zápalom vysvetľoval elegantnej dáme, ako to presne bude. Žiaľ po dánsky, ale mne by nepomohlo (tiež žiaľ!) ani keby hovoril po anglicky. Na obrovskej nástenke bolo podľa požadovaného času v cieli asi 8 farebných odlíšení, ku ktorým ste si v zodpovedajúcom vrecúšku mohli zobrať svoju farbu s papierovým náramkom, kde je uvedený rozpis za koľko minút máte bežať km, keď chcete prísť do cieľa dajme tomu do 4 hodín. A samozrejme je tam aj tabuľka s potrebnými medzičasmi na 5,10,15,20,25,30,35 a 40km. Je to síce teória, dokonca trošku nereálna, lebo predpokladá rovnako dobre zabehnutú druhú polovicu maratónu ako prvú, ale myslím si, že to môže pomôcť. Údajne najväčší záujem je práve o skupinu okolo „tempárov" do 4:00 a 4:30 hod. Tam niekde sa chcem hýbať aj ja.
Okrem propagačných materiálov sme dostali čip na meranie času, štartovné číslo a najmä pekné modré triko značky NIKÉ. Ozaj kvalitka! Mám z neho radosť! Už len dobehnúť, aby som ho mohol hrdo nosiť. Inak veľmi ma potešilo, keď organizátori vyhoveli mojej prosbe pri registrácii a pridelili mi štyri štvorky v podobe čísla 4444! Maličkosť, ale šplhli si u mňa! Dáni robia veľa drobností pre ľudí, možno aj preto je ich život príjemnejší. Teším sa na tých 42 195 metrov intenzívnej prehliadky Kodane, kde som sa ocitol viac menej náhodne. Resp. takto. Na jeseň som zabehol v Košiciach svoj tretí maratón a odniesol som si pekný zážitok z „mestského" maratónu. Zo „štartovnej igelitky" som vytiahol okrem iného aj zaujímavý časopis IAAF (medzinárodnej atletickej federácie), ktorý bol plný inzerátov na rôzne najmä mestské maratóny. Dokonca pozorujem, že sa z toho stáva „produkt" s fungujúcim princípom ponuky a reklamy. Presvedčil som sa o tom na záver výstavy Marathon Expo tu v Kodani, kde nás oslovovali dosť adresne zástupcovia viacerých miest (Amsterdam, Venezia, grónskeho mesta Nuuk( Matej sa pobavil nad mojím gréckym ostrovom Nuuk?!), Frankfurt nad Mohanom, Rím na rok 2010!) s krásnymi katalógmi, prospektami, s ukážkou darčekov, tričiek a cieľových medailí. Ale tiež s veľkými LCD displaymi, na ktorých bežali zábery krásnych scenérií, ktoré človek ako ja = bežec hobík, môže počas maratónu sledovať. A v tom časopise bol aj inzerát do Kodane, základne info o maratóne a termín. Do toho prišla výhodná letecká ponuka od SKY a hurá do Európy. Keďže v Dánsku študuje syn a v lete začne aj dcéra, tak logickou voľbou bolo práve ich hlavné mesto Kodaň.
A zrazu som tu uprostred diania. Po registrácii som využil príležitosť a absolvoval krátku športovú masáž od profíkov, ktorou som vyhnal únavu z cestovania deň predtým a tiež z dlhšej pešej prechádzky od mestského vlaku na miesto registrácie. Prešiel som stánky všetkých svetovo známych výrobcov z tejto oblasti, ktorí tu ponúkali atraktívne zľavy a rôzne akcie (3 za cenu 2och), ale najviac ma zaujala možnosť špeciálneho vyšetrenia od percenta tuku v tele až po nasnímanie techniky behu na kameru pomocou trenažéru. To isté som potom náhodou uvidel aj v športovom obchode, ktorý je zhodou okolností spoluorganizátor podujatia, ale tam to použili „iba" pri výbere vhodnej novej bežeckej obuvi pre zákazníka. Paráda! Toho sa asi u nás nedožijem....Nezávidím, len aj na takomto detaile si uvedomujem a je mi ľúto, že sme sa ani za tých 20 rokov slobody nedokázali pohnúť smerom k spoločnosti orientovanej na človeka a spríjemnenie našich životov. Odbočil som, ale ono to tak nejako spolu súvisí, vyspelosť krajiny s počtom ľudí, ktorí behajú, či inak športujú. A skutočne nemám tým na mysli len ekonomiku a materiálne statky!!
Vráťme sa do útrob štadiónu SPARTA DK, hlavného organizátora podujatia, kde kopec dobrovoľníkov-sviežich dôchodcov aj mladých ľudí v modrých farbách hlavného sponzora podujatia banky BnB NORD veselo obsluhuje stále nových a nových behu chtivých pretekárov. Proste bolo tam všetkého dosť, aj ľudí, aj pohody. Ochutnal som ionťák, ktorý bude zajtra na trati a trošku si v duchu vyčítal, že som sa nikdy nenaučil anglicky a aj nemčinu som už zabudol. Len tak pokecať s niekým by mi padlo dobre. Tak som si sadol uprostred skupinky džavotajúcich Talianov a v duchu si pomyslel, škoda, že som jediný Slovák na štarte. Aspoň do uzávierky tohto blogu to bolo na webe preteku tak. Teším sa na maratón, verím, že zúročím akú takú prípravu a že dokážem vo svojom štvrtom maratóne so štartovným číslom 4444 prekonať čas pod 4 hodiny. A keď aj nie, ale so cťou dobehnem, budem tiež rád. A potom počkám na príchod zvyšku rodiny a verím, že prežijeme spoločné krásne 4 dni v hlavnom meste dánskeho kráľovstva alebo ako som už kedysi použil v DK = dokonalá krajina. Na záver sľubujem ešte podrobné info z priebehu maratónu, pokiaľ si niečo budem pamätať a prípadne aj fotoreportáž z pobytu v meste. Zatiaľ si musíte vystačiť s odkazmi na súvisiace staršie blogy.
