A prečo nie, keď sa náms manželkou podarilo vybudovať sidom a záhradu podľa svojich predstáv. Neviem, či to množné číslov predchádzajúcej vete nie jez mojej strany moc odvážne, lebo jeto hlavne Ivetkina zásluha, ale niečo som snáď pomohol aj ja. Namakali sme sahodne, o mnohom vypovedá skutočnosť, že domček po mojich starých rodičochsme prerábali vyše 13 rokov. A záhradu aj viac, tú dotvárame stále a dennodenne,hlavne Iveta, je to jej kráľovstvo. Ale nie o tom som chcel.
Mne osobne sa najviac páčiakrásne borovice, ktoré máme vzadu za domom. Kedysi ich zasadil môj nebohý starýotec Ján. Môj strýko Jozef mi nedávno spomínal príhodu, ako za starým otcomprišiel ujčok z dolného konca a hovorí mu: „Sváko, aké pekné borovicemáš. Ja si ich prídem vyťať !“ A môj starký mu pohrozil: „Skôr ako toskúsiš, ja zoberiem sekeru a tebe ruky odtnem !“ Trošku drsné, ale dúfam,že je vám jasné, že aj my by sme si tie stromy bránili vlastným telom, lebo súkrásne. Tie borovice sú rôzneho tvaru, vysoké, menšie, rôzne zvláštnepokrútené, iné štíhle a úplne rovné, zopár z nich je dosť mohutných.Nájdu sa aj také, čo prikrčené v tieni vyšších kamarátov sa veľmi tenkýmkmeňom tlačia hore k oblohe cez voľnú štrbinu v korune svojichväčších susedov. Len jedna z nich je špeciálne vyrastená úplne šikmo,akoby si stále ešte hľadala cestu za svetlom a slnkom v konkurenciiostatných stromov. A v tom zhluku ich konárov a kmeňov sa jej toešte nepodarilo. Ten strom je ohnutý ozaj špeciálne, vyjadrené geometrickymožno rastie v uhle cca 45-50 stupňov. Vypadá, akoby si išiel ľahnúť. Nalepšiu predstavu pre vás, zmeriam vzdialenosť od jeho kmeňa po korunu, ale toaž keď sa rozvidnie a bude svetlo. Odhadujem, že to bude viac ako 10 metrov. Neviem, či mirozumiete, ale normálne, keď sa postavíte k stromu a pozriete sahore, vidíte jeho korunu. Tu musíte prejsť približne 14 krokov (tí z vás,čo dávate metrové kroky, tak len desať!) severným smerom, aby ste sa dostalipod jeho koniec, ktorý je tvorený takou trošku inou korunou ako zvyčajne stromymávajú. Niekedy sa bojím a som zvedavý zároveň, ako bude ďalej rásť. Lebotaký strom sa môže až zlomiť niekde v páse. Musí to byť ozaj náročné, žiťcelý život akoby v predklone. Dúfam, že sa toho (zlomenia) nedožijem, alehlavne verím, že sa to ani nikdy nestane. Pozornejším čitateľom neunikla skveláslovná hračka pred chvíľkou J,nepozorných na ňu upozorňujem teraz.
Niečo vám prezradím ! Ja totižviem, prečo ten strom tak rastie. Tých borovíc je tu ozaj veľa a akobyuprostred všetkých, ale trošku oddelene na čistinke, rastie kráľovná medzinimi. Obrovská mohutná dvojborovica, lebo asi tak vo výške poriadneho chlapa(teda mňa !), sa jej mohutný kmeň rozdeľuje na polovicu a ďalej rastú dve približnerovnaké časti, ktoré by pokojne mohli byť samostatnými stromami. Ten strom jeozaj veľký, ledva objímem celý jeho kmeň. Priznám sa, že to robievama chodím sa opierať o neho. Netuším, či chcem od neho načerpaťenergiu, počul som, že sa to dá. Mne osobne stačí, že sa oň opriem , zacítimjeho vôňu, vystriem hore ruky a pozerám sa do jeho koruny a na modrú oblohu nad nami.A je mi fajn. Je to moja komunikácia s prírodou, vesmírom, niečímvyšším. Inak najčastejšie to robím po behu, keď mám ešte rozbúšené srdcea trochu roztrasené nohy. Takto sa oň opriem a výborne sa za chvíľkuupokojím. Netrvá to dlho, lebo ak ozaj tečie nejaká energia, nechcem ho veľa vyciciavať. Otvorenou otázkouje koho ? Či ho (strom) alebo ju(kráľovnú borovicu) alebo dokonca ich(dva stromy v jednom). Najskôr aleich a najlepšie by bolo, keby to boli ona a on, čo je pre mňanajprirodzenejšie. Ale pripúšťam aj možnosť zámeny tých osobných zámennapríklad na on a on. Ale vráťme sa späť k boroviciam. Možno sú to dvajazrastení súrodenci alebo skôr manželia. Hrubší z nich silnejší kmeň je muža rastie priamo. Trošku tenší a mierne skrútený kmeň je žena, jejkoruna je krajšia, zaujímavejšia, pôsobí tak jemnejšie. A ten veľmi šikmorastúci strom, o ktorý celý čas vlastne ide, je ich dieťa. Svojím vrcholom sa dotýka hlavne matkinej korunya celkovo to vypadá, že sa o nich oboch opiera, tak ako sa ajv ľudskom živote dieťa môže oprieť o svojich rodičov. (Hééj, deckáMatej a Barborka, dúfam, že počujete, aj keď ešte spíte. Verím, že my s mamčousme pre vás takou istou oporou ako tie stromy) Ale čo keď to celé s tými borovicami je ináč ?! Čo keď ten „šikmáč“je tajný milenec, čo sa natlačil k tým dvom ? Kto vie ? Ťažko povedať.Našťastie ja takú životnú skúsenosť nemám a nekonečné telenovely , kde toje asi bežným javom, nesledujem. Len mi je ľúto premrhaných peňazí za nákuplicencie takýchto seriálov, ale najmä znižovania vkusu tých ľudí, čo to aj rokydenne sledujú. Bŕŕŕ ! No nebudem vás ďalej napínať a konečne vám prezradímako to s tými borovicami v skutočnosti je. Určite je tonajpravdepodobnejšia verzia, aspoň tak mi ju pošepkala spomínaná kráľovná, keďsa o ňu opieram. A ten príbeh poznáte aj vy. Vraciame sak úplným počiatkom ľudstva. Tá dvojica je Adam a Eva a ten tretíšikmý strom sa k nim ovíja ako had. Hoci jablko som v korune tejšikmej borovice nikdy nevidel. Ale mne osobne sa aj tak najviac páči táprvá predstava o rodičoch a deťoch. Hmm, ani som nevedel, že žijemtak blízko raja.
